Nezhudobnené texty

Nové a staré

Nemožné


To sa dnes dejú čudné veci
Ľúbiť svet pre jediný pocit
Že doňho čistým zrakom nazriem

Nemožné sa s nemožným koná
Milovať keď vonku zúri vojna
Kde možno s čistým štítom padnem

Čo sa to z môjho hrdla derie
Bojím sa či nás tá vojna nezomelie
A spievam akoby som už na bojisko ušiel

Trúfať si mať rád jak v čase mieru
To mi tí maskáčoví štváči nezoberú
Hoci si navždy skryjú tváre a prázdne duše

Nemožná láska na tri takty:
Do zajtra do roka a do konca sveta
Žijúca láska v tej ich mŕtvej párty:
Keď umierajú živí ktorí na nás svietia

Kvety psi vtáci

Vravia mi ruže šípové kvety
Vraj do mňa zabodnú Slnko
Že musím svietiť

Psi mi to zaštekajú do perín
Vraj ma dnes naučia všetko
Čo je byť verný

Vták mi ju z oblohy pod nohy znesie
Vraj ma ju naučí celú
Tú jeho pieseň

Kvety psi vtáci
A ešte človek
Také mi stačí

Ráno deň hviezdy
A ešte smiech
S tým sa dá prežiť

Návrat

Starý muž zaspieval
Že sa sem vráti
Keď svoju cestu
Cez nebo skráti

Živým muž odkázal
Tak to už chodí
Len pre tú cestu
Že musel odísť

Starý muž prezradil
Pravda je taká
Na trasách po Zemi
Priveľa plakal

Živých muž odprosil
Primnohých ranil
Možnože mu Peter
Otvorí brány

Už mu to neplače
Tak to už býva
Veľa sa flákal
Pričasto kríval
Primnoho sníval

Návrat je nádej
Zo starca sa vráti iba to dobré
Len v inom počasí a inej dobe

Pamäť

Stromy si pamätajú vietor
A tak sa skláňajú
Nižšie
Aby boli k zemi bližšie
Ľudia si pamätajú lásku
A vstávajú
Vyššie

Lásku si pamätá aj tráva
A vstáva
Vyššie
Aby si na ňu ľahli inšie
Kto si ju nepamätá
Sa sklonil
A odišiel
...tam kde nesklonia sa stromy

Pokloniť sa pod zem
Je omyl

A srdce tam

A srdce tam kde bolo
Kde má byť
Kde chýba prítmie
Kde vedú tepny

Dolárom by ho chceli
Zastaviť
A ono tlčie v rytme
Plebejských piesní

A hlava tam kde bola
Kde má byť
A na baretke hviezdu
Nie lebku

A oči uši ústa nos a tvár
Kde musia byť
Kde majú voľný vzduch
Nie klietku

Plebejská pieseň
Pieseň pre všetkých
Čo polievajú súše
Čo zavlažujú duše
Vyprahnuté duše

Plebejská pieseň
Pieseň pre všetkých
Čo oživujú mŕtvych
Čo neohnú chrbty
Neohybné chrbty

Nádejná pieseň o nádeji:
Človiečik pri kormidle dejín
Čo pláva cestou Pravou
Skutočná pieseň o nádeji
Ešte tak kapitán čo verí
Čo srdce má tam kde má byť: Vľavo

Len sa ma dotýkaj

Už prosím nedýchaj
Do tváre do očí do ticha
Už ma nenakazíš
Dychom keď nedýchaš

Už prosím nevzdychaj
Do seba do neba do nikam
Už mi neublížiš
Vzdychom keď nevzdycháš

Už prosím nevrav ani
Čo dokáže len raniť
Nech nemilujem búrku
Lepšie je ticho smútku 

Radšej už nedýchaj
Len sa ma dotýkaj

Na rande s piesňou

Išiel som cestou
Na rande s piesňou
O láske pravde a lži
Či sa mi vojde do žíl

Stretol som po ceste
Falošné piesne
S falošnou ružou
Šminkami rúžom

Všetky má vábili
Trilkami v obilí
Posteľou z vaty
A tak som platil

A ostal v ružiach
S tampónmi v ušiach
Bosý v tom obilí
Cesty sa stratili

Pekne vás prosím
Nahý sám bosý
Kade sa ide
Aby som videl
Ako tam prídem

Na rande s piesňou
Ozajstnou piesňou

Pôjdem tam

Už nezastavím
Ani na konečnej
Ani keby sa celý svet zbláznil

Už neotvorím
Na kávu nepostavím
Podnos s večerou ostane prázdny

Už nevyslovím
Ani poslednú lož
Minul som posledné slová

Už nevyroním
Ani slzu čo s tým
Len bolesť si do nej schovám

Už neobjednám
Na čistý stôl
Len zaplatím posledný účet

Už nevyvetrám
Izby v ktorých som bol
Len vrátim včerajšie kľúče

Pôjdem tam
Kde rastie tráva
Kde sa jej dotýka dážď

Pôjdem tam
Kde býva voda
Pôjdem ju ešte raz nájsť

Už nezastavím
Ani na konečnej
Ani keby celý svet stál

Sto rokov v karanténe

Postavím hlavu k stene
Sto rokov v karanténe
Sto rokov bola v karanténe
Potom dám hlavu nabok
Ponúknem stene zadok

Pristavím zadok k stene
Roky bol s hlavou v karanténe
Sto rokov trčal v karanténe
Potom dám stene srdce
Či sa mu chce či nechce

Keď je už srdce v stene
Dám zbohom karanténe
Sto rokov bolo v karanténe
Potom dám stene život
Aby sa jednoducho žilo

Chvíľu krátku
Mať život v zadku
A potom práve
Mať srdce v hlave
Mať srdce v hlave

Noc za stenou

Viečka padajú
Mihalnice odfúkol prievan do tmy
Uši hltajú spev

V hlave sa schádzajú
Myšlienky nezmysly sny
Všetko v nej znie

Len mi napadá
Že sa mi rozpadli nápady
Verše míňajú rým

Hádanku hádam
Čo sa dnes stali za záhady
S tým nezaspím

Noc za stenou
Po svetlej nedeli
Venuša za oknom
Dopadla bližšie

Noc za stenou
Po svetlej nedeli
S básňami v posteli
Deň neodišiel

Noc za stenou
Po svetlej nedeli
Vonia po nádeji
Ako kvet višne

O sedem dní presnejší čas

V pondelok otvorím okno a vyletím vonku
Kúpim si vietor a zhodím srdce na zem
Možno sa uchytí a vypustí stonku
A keď tá vyrastie vrátim sa sem

V utorok poslúchnem Daidala namierim k Slnku
Dymové sklíčka mi zachránia zrak
Voskové krídla si natriem zvrchu
Ešte na chvíľu skúsim byť vták

V stredu jak zmúdrený Ikarus smerujem dolu
Len nezabudnúť kde som to bol
Schladiť si krídla a klesnúť k pólu
Zima môže mať prestretý stôl

Vo štvrtok obrátim kompas opravím strelku
Z chladného severu namierim na juh
Zo zimy do tepla ubehnem štreku
Vymyslím svet ľahší než vzduch

Sedem dní smieť
Vymýšľať svet
Sedem dní vraj
Sa koná raj

Sedem dní chcieť
Vyrobiť svet
Svet akých niet
Najlepší svet

V piatok sa vrátim do krajín blízučko stredu
Okolo seba nakreslím kruh
Sadnem jak filozof čo má rád biedu
Nájdem si zlepený drevený sud

V sobotu otvorím fľašu rozbalím deku
Na jeden dúšok sa zložím tak ako Dán
Na obzor pripichnem takúto vetu:
Človek si najlepší raj vyrobí sám

V nedeľu otvorím okno tentoraz zvonku
Opláchnem hlavu už som tu zas
Len som si ako vták zalietal trochu
O jeden let k Slnku mám presnejší čas

Zajtra je pondelok a Slnko znova
Možno ma zavolá aj supernova

Dievčatko z Nairobi

Kto ti to urobil
Dievčatko z Nairobi
Že hladkáš bábiku z hliny

Kto mi to uverí
Dievčatko bez perín
Že sa hanbím za seba a iných

Kto ti má zaspievať
Keď sa u vás stmieva
Ruky a čierna tma bábika čierna

Kto ti prikryje mamu
Dievčatko zo slamu
Keď tam u vás na bábiky puškami mieria

Kto sa má červenať
Dievčatko z územia
Kde bábiky nemajú mená

Kto sa má pozerať
Dievčatko prímeria
Keď ti berú aj to čo nemáš

Princezná z Nairobi
Raz prídeš na schody
Do rajských izieb
Aj ja k nim prídem

Tam prídeš z Nairobi
Strážim ti tie schody
Tam ti zaspievajú
Tam ti ozajstnú bábiku dajú

Málo je všetko

... raz prišiel človek
a chcel všetko...

Do rána vkročím
Voľnými nohami
Do noci otočím
Hodiny so snami

Deň prejdem po rukách
Trochu ho pobavím
Púpavy rozfúkam
Ľahnem si do trávy

Vedieť nič nevedieť
Chcieť nechcieť nič
Raz ťa zem zomelie
Tancuj a krič

Na všetko nemyslieť
Málo je všetko
Svet ktorý odišiel
Keď kupcov stretol

Málo je všetko
V bohatstve zmätkov
Všetko je klietkou
Málo je vietor

Málo je vietor
Nesmierne voľný
Z dažďa kvet uplietol
Voľný kvet poľný

Kvet z lúky pozerá
Na rýchlych ľudí
Nestíha k nim dorásť
A tak sa nudí

Kam to utekajú
Roboty v koži
Živí umierajú
A mŕtvy ožil

Blázni vládcovia sveta

Kým sa svet celkom domrví
Zakvitnú ešte celé dni
To aby platilo
Že blázni sa rodia prví
A umierajú poslední

Bolo by hlúpe čítať nekrológ
Keď treba ešte chvíľu požiť
To aby trvalo
Že dobre vlastne ešte nebolo
Blázni sa budú množiť

Blázon je človek s farbičkami
Farbí nočné dni na modro
To aby svietilo
Na čiary smútku pod očami
A mohli nebyť nadobro

Blázni
Vládcovia sveta
S dušami čo neláskala láska
S batohmi svetla
Tma nemôže nič len zastať

Blázni
Odídu na konci
S vlajkami smiechu dohora
Vložia to svetlo do noci
A ľahký vánok od mora

To preto že ich bolelo
Všetko čo bolieť má
To aby srdce vedelo
Čo je to svetlo a nie tma

24:00

Streda pred polnocou
Stretlo sa svetlo
Na nebi s mocou
Aby upieklo peklo

Deti sa zakryli
Vankúšmi bez peria
Prsty zím ožili
Niet času na prímeria

Cestami do skratiek
Ďaleko nimi šli
Z bombovníc matiek
Spadli do hmly

Otcov je navyše
Pošlú ich do vojny
Človek už odišiel
Aby bol pokojný

Zo srdca omáčka
Duše sú hlboko
Noc skrytá v natáčkach
Plače sa naoko

Dvadsať štyri hodín
Odbilo dvakrát
Toto ja nechcem milý môj hore
Na koniec čakať

Dvadsať štyri hodín
Zubatá vo vani
Toto ja nesmiem počuť Pane
Zvonenie hrany

Ticho nie krik
Nemo nie zvuk
Potichu príde Jánošík
Mlčky aj Robin Hood
A ak bude chcieť
S baretkou príde pomlčať možno aj Che

Šejkspír (existenciálna)

Toto už asi ani básnik neopraví
Kde boli srdcia ostali iba hlavy
Ostáva len položiť si rany do vaty
A ticho čakať či sa ešte oplatí

Či sa to oplatí a s akou mierou zisku
Písať keď pero ide vyschnúť
Z toľkého sucha bez sĺz so soľou
A z vyprahnutých duší všade okolo

V žite je toľko odhodených zbraní
Čo mi to vlastne ešte bráni
Pridať sa k odzbrojeným
A nemo pozerať do steny

Otvorím na tú stenu jedno oko:
Načo si?
Otvorím druhé hovorí mi toto:
Lebo musíš byť!
Veď si!

A tak to dáko zase skúsim
Človek je asi preto lebo musí
Je asi preto lebo iné sa mu nedá
Len jednoducho Byť... teda

Pán Šejkspír by z toho bol jeleň
Je vlastne človek alebo už nie je?

Pavilón Cé

Dvorana do múdrosti kde sme stáli
Nahí tak ako pred Bohom
S kúskami látky na bedrách
A ľavou rukou pod zvonom

A žlté prsty druhej ruky v cigaretách
Dvorana internátu kúsok pod rajom
Presklené tabule do žltého sveta
Kde mleli božské mlyny po svojom

Pavilón Cé
Flek na sto sedmu
Červenú
Tri litre vína v jednej fľaši
Tri noci v jednom mariáši

Pavilón Cé
Smrdelo to v ňom
Po všetkom čo vonia
A zvony mlynov stále zvonia

Keď sa raz vybodneme na smetiská
Kde smrdí a trochu vonia iba decht
Možno sa pavilón Cé na majáles chystá
A my sa tam vrátime zas s tými mlynmi mlieť

Len jeden blicuje

Dnes vyhlásili na plagátoch nehu
A vyhlásil ju prelud
Čo hovorí si človek
Nič nové

Zajtra prídu na bilbordy s láskou
Doletí s ňou maskot
Čo hovorí si anjel
Poznáme

Pozajtra prilepia na obrazovky boha
A prilepí ju pohan
Čo hovorí že spasí
Sme jasní

Vyhláška vyhlási
Najlepšie časy
Aké tu boli

Dobrý spot nesklame
Dobro už máme
Nič nebolí

Maskot i prelud už tu je
Anjel aj dobrý aj ktokoľvek
Len jeden blicuje
Práve ten Človek

Jediné slovo nepovie

Celý deň leží pri dverách človeka
Psia duša
Celú noc smútok ticho vyšteká
Hnev bolí v ušiach

Malý psík ňufák pri nohách pána
Psie oči
V nich všetky noci dni rána
Do ktorých vkročil

Malý psík
Pri človeku sedí
Budú mu závidieť
Pokoj na nebi

Malý psík
Pár krokov k raju
Tak blízko nemá nik
To veľkí nemajú
Ani ľudia čo životy len hrajú

Malý psík to vie
Zmieriť sa s klietkou
Jediné slovo nepovie
A povie všetko

Malý psík pozná
Ako ho hladia
Jediný dotyk rozozná
Keď ho ruky zradia

Počúvaj ako viem mlčať

Pristál mi na dlani zajtrajší deň
Včerajší tieň
Je príšerne krátky

Pozri a počúvaj ako nádherne mlčať
Pri tebe viem
Sú nemé sviatky

Koľajnice kde stojí tvoj farebný dom
Plynú smerom
K môjmu pólu

Ampulku s parfumom tvojich rúk
Unáša prúd
Smerom dolu

Počúvaj ako viem mlčať
Keď musíš plakať
Keď sa chceš báť
Ako viem stáť

Posledný vietor nám prinesie
Bezvetrie
Kým slzy
Vymetie

Dám soľ z dvoch slaných kvapiek
Do tretej
Nehrozí
Vymretie

Hovor mi všetko čo vravieť smieš
Z posledných síl uvidíš smer
Kam ísť

Nájsť tvojho Sokrata smiem
Spoznáš v ňom posledný cieľ
Kde prísť

Smrteľník čas

Sú také okamihy
Keď sa neodvážiš žiť
Akoby bolo chvíľu po smrti

Sú stoporené chvíle
Keď ani neprevrátiš list
Akoby stránky knihy obal uškrtil

Je taký stuhnutý čas
Čo žobre o trochu času
Len aby zvyšok svojho času nestratil

Je taká psia hodina
Keď ani spánok nespí
Len aby sa z noci do dňa nevrátil

Noci a dni
Roky a hodiny
Tikajú v nás
Tiká tiká a tiká
Tiká tiká tiká a tiká
Tik tak tik a tak
Tak a tak zas zas a zas
Smrteľník čas

Ostáva iba opak času
Nesmrteľný nečas
Že sa to nedá vziať si naspäť všetko
Či aspoň to čo si doteraz len dal
Keď si sám v kúte svojho smrteľného času stál

Ležím na posteli

Ležím na posteli
Zas dolu bruchom
Počúvam povely
Jediným uchom

Velia mi hlasy
V spovednej klietke
Počítať hriechy
Tvrdé i mäkké

Zrátam ich dokopy
S dobrými činmi
Z neba mi volajú
Radšej sa dvihni

Dvíham sa z postele
Už som doležal
Poviem vám to celé
Som sväté knieža

A späť do postele
Spovedať sa zasa
Poviem to tiež celé
Som hriešne prasa

Spotený zmätený
Čo som to vlastne
Nuž o tom napíšem
Priblblú báseň

Čerti či anjeli
Človek sa nemení
Trepem o spojení
Som rozdvojený

Svätý či hriešnik
S klietkou na uchu
Smutný či smiešny
Ležím na bruchu

Smutne si na plece
Dám smiešne vrece
Povely nechcem
Som hriešny svätec

Laura tigria pieseň

Keď si ťa Laura znovu nájdeme
My dvaja tigrí rozpoltenci
Pánovi v klobúku povieme
Nech nám tam hore naleje
To čo tam hore pijú všetci

Keď pôjdeš po ulici smerom ku mne
Už neodbočím nabok k cukrárni
Na staré žalúdky by bolo nerozumné
Piť sladké vína so sladkými rožkami

Ak by mi mala medzi tigrie pazúry
Pritiecť lepkavá rieka s farbou cukru
Nechám tú rieku odtiecť do ulíc
Vezmem si tigrie srdce a drapľavú ruku

Laura Laura
Ty dieťa tigrej tanečnice
Prilepím srdce na tvoje tigrie líce

Laura Laura
Ty dievča z dravčej maternice
Prilep si pazúry na moje ľudské líce

Keď spoja anjeli v nebi Niemena a Saroyana
Páni nám z výšok isto čisté víno nalejú - a
v pozemských spálňach bude rozostlaná slama
Drapľavé lôžko pre oboch - alejuja

Dvetisícdvadsať

Pán v deravých nohách bezdomovca
Tu dokráčal cez dvadsať storočí
Nemyslel po cestách na nohy chodca
Na jamy skaly s tŕňmi cez oči

Koruna tŕňov uschla klince zhrdzaveli
Kríže dávno v prachu zašli
Fialky odkvitli kupliari zružoveli
Každý rok jeden nový kríž a klinec našli

Dvetisícdvadsať klincov
Do jedného kríža
Pribili

Dvetisícdvadsať krížov
Z jedného klinca
Zvesili

Dvetisícdvadsať krížov klincov
Splatili jedinou mincou
Jedinou kartou z rukáva
A tak sa dvetisícdvadsať rokov
Dlhá cesta chodca z kríža na trhu predala

Len nádej
Sa vystiera:
V záhrade jeho fialiek
Vzíde nový kvet z hliny
A Božie mlyny
Budú ďalej mlieť

Páví dotyk

Na ľahkom plátne
Pristálo pierko páva
Farebné ornamenty maľuje

Teraz si asi na zem kľaknem
Tým pávím pierkom budem mávať
Ďakovať že ten páví dotyk že tu je

Toto sa nemohlo raz nestať
Také musí byť plátno pávieho dotyku
Keď človeka vesmírny vesmír iba trestal
A robil to len preto aby človek ostal tu

O také ľahké plátno v duši sa dá len deliť
Dopriať ho živým dopriať ho dokonca aj kameňom
Asi to všetci strážni anjeli tak chceli
Z pávieho srdca sa stal ľudský zvon

A tak ním človek zvoní zvoní zvoní
Všetky zvonice sveta jeho zvony hojdajú
Že človek nemôže byť predsa omyl
To asi pre ten páví dotyk vesmír Bohom volajú

Na ľahkom plátne
Pristálo pávie pierko
A v jeho dotyku je vlastne: všetko

Sochy či vidiny

Držím v sne vidinu
O krásnej dievčine
Snívala o hviezdach
Spávala vo vate bielej a nevinnej

Držala v dlaniach
Prchavé chvíle
Na prstoch kvety
Prístavy pre vážky a motýle

Svietila svetlami
Komét a mušiek
Prečo som od nej
K sochám a kameňom pochabý ušiel

Dúhami farbila
Slnko na daždi
Len mala škrabance
Na tele na perách nepekné jazvy

Hlava nehlava
Človečie dielo
Čo duša nedáva
To dáva telo

Telo netelo
Človečia socha
Človek je pochabý
Pochabý trocha

Sochy či vidiny
Z tepla ísť do zimy
Z hrejivej náruče pochýb
K chladnému objatiu sochy

Loďky z kartónu

Stala sa milá vec
Spev zďaleka mi vošiel škárami do domu
Pristál mi pri hlave
Ležal som na deke v posteli z kartónu

Kartón som poskladal
Že posteľ skúsim odoslať za spevom
Báseň som doňho dal
A zložil z papiera lodičku s príbehom

A loďku z kartónu
Som pustil nech pláva po rieke po prúde
Vráti sa mi do domu
Keď už tu možno ani len nebudem

Nájde si oceán
Dopláva k osudom ktoré ma čakali
Na nich som čakal sám
Boli to oni čo mi zďaleka s riekami spievali

Loďky z kartónu
Prídu späť
Nechám ich plávať

Loďka z papiera
Človeku zaspieva
Zaspieva každému
Kto sa nakláňa k druhému
Spieva a dáva
Dáva

Blues bez slov

Leštia zem chodníky
Zadkami menšestrákov
Zabudli dávno čo sú to dotyky
Aj bez nich padajú smerom do oblakov

Klobúky stihli vymeniť
Za sladké opiáty
Zbierajú mince do plastových dlaní
Milujú každého kto im platí
Nevedia nemilovať ani toho kto neplatí

Blues s ktorým spí pán s pani nulou
Blues vyleštených menšestrákov
Zamknutých staničných vestibulov
Blues stratených
Blues bez slov

Blues kde sú vyradené ľudské nuly
Blues ktorého sa človek zľakol
Z ktorého sme si všetky ruky vyzuli
Blues stratených
Blues ako kov

V parkoch a na lavičkách má byť čisto
Žobrákov bez domova vystrelíme na Mesiac
Odídu z bilancie strát a ziskov
Aspoň na jeden život na jediný rok aspoň na mesiac

Perón

Keď už som vystúpil
Na toto nevľúdne miesto
Tak aspoň smútiace oči páperím utriem

Aby som odišiel
O niečo vľúdnejšou cestou
Keď slzy z plačúcich tvárí vypije perie

Potom sa poflákam
Pajzlami lokálok nebom
Smetiská boľavých duší budú môj kraj

Stanice duší opustím
Konečnou sa stane perón
Tu budem sedemkrát milovať raj

Na peróne sa nedá iné než smiať
Smejem sa ja smeje sa staničné nebo
Lebo lebo lebo:

Za sedem sĺz
Nekúpiš nič
Iba ich sedem dní piť

Za siedmy raj
Nekúpiš na zemi byt
Iba v ňom aspoň raz žiť

Nádoby vagónov
Budú môj domov
Domčeky domčekov
Náručie perónov

Synovia hľadajú

Najskôr hľadá
Samého seba
Hvezdári duše mu radia
Kde je jeho hviezda

A keď pri hľadaní
Nachádza skratku
Zistí že ju dávno má
Nachádza matku

Až keď myslí že má
Samého seba
Potom sa radí
Koho ešte hľadať treba

Synovia hľadajú
Nápisy na dverách
Čo treba otvárať
A ktorým veria

Synovia hľadajú
Šípky na cestách
Aby neblúdili:
Hľadajú otca

Otec na ceste stojí
Trochu sa bojí
Cesta otca je taká
Čaká a čaká

Piesková panna

Paličkou do piesku
Som si ťa kreslil
A hľadal pieskovú cestu
Kde vlastne kde si

Cesta sa schovala
Ty sa však neschováš
Aj keď si bývala
Bývala piesková

Ak by ťa z piesku
Dofúkol vietor
Zaspieva slepcovi
Ako sa plietol

Omyly omyly omyly dávne
Slepo som uvidel uvidel také:
Bola si v nesprávnej
Telesnej schránke

Odvtedy som iba piesok
S telami dýchal
A tak som za svoju
Slepotu pykal

Piesková panna
Nemá a dávna
Len aby vedela
Že bola správna

Piesok už dospieval
Ráno sa navečer nevráti
Len aby vedela:
Slepec sa v tom piesku nestratil
Nestratil

Spolužiaci

V osemnástich bolo všetko tak
Tak akosi naopak
Na výklade pri futrále
Sedel voľný vták
V rukách husle malé srdce a veliký slák

Vták nepoznal tóny noty
Len husľový kľúč
Asi preto uleteli
Srdce slák aj vták
Aj tie husle uleteli uleteli fuč

Pýtam sa dnes spolužiakov
Čo sa ich už netýka
Či sa im dnes ešte zíde
Kus takého básnika

Ak sa im už odnechcelo
Dýchať slová z bezvetria
Obalím do rýmov imelo
Nech na šťastí ušetria

Spolužiaci vedia svoje
Možno myslia na oboje
Na husle aj na imelo
Len básní sa odnechcelo

Spolužiaci nie sú vtáci
Nemyslia na vtákoviny
Ani radšej nedomyslia
Či je básnik vtáčik iný

A keď je už všetko iné a tak trochu fuč
Vták si silno stíska v krídlach aspoň ten svoj kľúč

Živé tvory

Prehľadal som všetky skrine sveta
Šuflíky i tajné trezory
Nenašiel som takú bolesť
Ktorá nebolí

Prečesal som všetky lány polí
Pivnice i sklady obilia
Nenašiel som také rany
Ktoré nebolia

Lenže sa stali aj veci také
Že som mokol po krk v mláke
A mokrý potom išiel cestou inou:

Obišiel som všetky parky ľudí
Záhrady i kvetné záhony
Nenašiel som také kvety
Ktoré by boli bez vôní

Pochodil som všetky byty zvierat
Konáre kry aj brlohy
Nenašiel som také oči živých tvorov
Ktoré by nehľadeli z oblohy

Živé tvory
Svet raz bolí
Inokedy poláska

Kým sú živé
Kým svet stojí
V kúte má stáť neláska

Zlé obrazy

Keby som zaspieval všetky tie tarantule
Zástupy plazov
Štípance ôs a moskytov

Keby som chcel vyspievať tú bolesť
Ľuďom a éteru by som
Obraz pekla poskytol

Keby som mal byť šaman hrôzy
Liečil by som strachom
A bolesť bolesťou

Keby som sa chcel vykašlať na všetko
V písmenách epitafu
By som dávno bol

Lenže:

Zlé obrazy
Vidia iba tí
Čo zabudli kráčať
Po trati

Zlé obrazy
Je lepšie nechať zakryté
Zlé obrazy
Nech ležia v depozite

A vybrať ich len vtedy
Tak ako mŕtve oči z pohára
Keď sa má dvíhať
Miznúci človek z bahna močiara

Ľahký návod

Nohy do tepla
Hlavu do svetla
Teplo do perín
Svetlo na steny

Na čierne steny
Dlhé biele tiene
Studené periny
Do teplej hliny

Do izieb iného
Človeka s pehou
A iných ľudí
A ešte budík

Budík čo zobudí
Keď ideš mimo
Sám bez tých ľudí
Potme a zimou

Úplne sa nepominie páni
Kto hreje dlaňami inému rany
Prstami vloží roztrasené srdce do statívu
A vyvolá v jeho komorách svetlo z negatívu

Azda by mohlo byť aspoň jedno jasné
Že kto nemá jasno tomu svetlo zhasne
Nedá sa dovidieť kam by jeden zašiel
Keby nemal taký ľahký návod ako nezošalieť
Kompletne nezošalieť

Dieťa a starec

Jar to nerobí
Nerobí to jeseň
Zima a leto tie to nevedia
Vie to len pieseň

Celému tomu sa hovorí
Napríklad slzy
A ešte lepšie
Že slza mrzí

Najlepšie sa dá zaspievať
Napríklad úsmev
Lepšie to asi nebude
Zaspievať skúsme

Skúsme je možno
Najskvelší akord
Všetko chce zaspievať
Len nevie ako

A celý akord
To ani nesmie
Celé to dokáže
Asi len pieseň

Vedia to piesne
Napríklad detské
Starec to často niekedy nechce
Až kým neletí smerom napríklad srdce

S dieťaťom letí
Pieseň a starec
Také sú piesne
Pesničky staré

Krígle mužov

Opakom ruky hladkajú krígle pod hviezdami
Keď svoje pivo lásky si už dopili
Básnia už iba o ženských nohách
Ktoré im tácky s krígľami do postelí nosili

Usmievam sa do štrbavých tvárí
Nech im to iný povie že sú štrbavé
Keď možno budú vždy rovnako pravé
Ako hladké tváre mužov napnuté jak kvety v herbári

Krígle mužov
Krígle krígľov krígle snov
Krígle ľudí
Kto cenu snov vie posúdiť

Krígle mužov
Krígle túžob krígle slov
Krígle tých istých ľudí
Keď ani cena vyslovených slov sa nedá vysúdiť

Možno mi zaspievajú aj pieseň o jablkách
Chrapľavým hlasom alkoholov ktoré vypili
A ktovie aká bude tá takzvaná hĺbka
Všetkého čo na svojich cestách stratili

Hory

Ísť stále ísť
Očami dotýkať sa bielych ciest
A nebies ku ktorým tie cesty išli
Ísť cestami z ktorých človek ušiel

Ísť tými cestami
Do najvyšších bielych miest
Dušou dotýkať sa bielych myslí
Stromov vtákov kamzíkov - dotýkať sa ich duše

Ísť horami
Ktoré nikdy nebudú mať majiteľa
Hoci by v nich človek postavil
Všetky železné prsty svojho sveta

Ísť horami
Aj proti ceduliam čo človek postavil tak veľa
Aby prikryl špinu ktorú našpinil
A tými ceduľami svoje nečisté izby pozametal

Ísť bez železných prstov
Bez špiny
Aby sa dali na váhy dať
Aspoň ľudské viny
Aby na tých váhach nemuseli stáť - a neodísť
Ako neodíde voda v mori
Lebo ani odísť nemôžu:
Hory

Pomalé schody

Sú také chvíle
Dlhé a milé
Keď sa sny ťahajú
Dni večnosť trvajú

Ísť cestou pokoja
Ísť cestou nehy
Keď sa sny neboja
Sny to sú snehy

Snehy ktoré zakryli
Blato a blato
Oblohu umyli
Sny idú skratkou

Skratkou do neba
Aj tam ich treba
Nech stoja v pozore
Keď prídeme hore

V pozore na nebi
Sa láska na lásku zmení
Ak sme ju zabudli
Nechať na Zemi

Po strmých schodoch
Sa ide nikam
Na schody pomalé
Na tie si zvykám

Po strmých schodom
Do neba neprídeš
Po strmých schodoch
Sa ide inde

Keď sa dá zastaviť
Srdcia sa hrajú
Pomalé schody
Sú cestou k raju

Nič

Aspoň raz dotýkať sa absolútna
Mať presne toľko priestoru a času
Koľko sa rozhodneš
Že vlastniť chceš

Mať presne toľko priestoru a času
Ako ten voľný tiger
Ktorého si nesieš na pleci
A všetky jeho sny - absolútne všetky
Vtedy má človek - tiger absolútny pocit
Že na Zemi nesmú ostať iba jeho klietky

Mať presne toľko svojich voľných tigrov
Koľko len voľných tigrov môže byť
Veď to sa nedá ani predstaviť
Že všetko absolútne zmizlo
To všetko musí byť absolútne inak:
Človek tiger tráva musia ostať žiť

Lebo je ešte práve to druhé absolútno
Ktorého sa vo svojej tme svojou bolesťou už dotýkal
Že na Zemi nemôže ostať to čo videl
Na Zemi nemôže ostať:
Nič

Stromy

Ak tu raz človek nebude
Ak sa do priestoru vytratia všetky jeho domy
Tak veci človeka ktoré do večnosti nepatria
Nahradia znovu priestory večnosti: Stromy

Keď odletia aj všetky modly tohto sveta
Ku ktorým sa s úctou k sebe klaňajú tí s neúctou
Tak duše stromov prichýli do náruče pani Polárka
Ktorá sa s tou večnosťou už prednedávnom stretla

Ak bude človek na miesta života
Už iba spomínať z prachu na ktorý sa obráti
A bude pátrať či ho bolesť stromov bolela
A či za ich život aspoň svojím malým utrpením zaplatil

Lebo je neisté či nevedieť
Či sme sa
Aspoň k ich koreňom na okamih zohli

A istá je len jedna vec:
Že sme ich
Aspoň na okamih očami hladkať mohli

Na jednu lásku stačia dvaja

Na jednu lásku
Nestačí byť jeden
Aj keby sa zo štvorcov stali kruhy
Na jednu lásku
Musí byť aj druhý

Na jednu lásku
Nemôže byť človek sám
Aj keby zemeguľa stála
Na jednu lásku
Stačia dvaja

Na jedného človeka
Nestačí len jeden človek
Aj keby boli ľudí bilióny
A toho jedného
Nerozdelíš dvomi

Jeden sa nedá rozdeliť
A ani stokrát vynásobiť
Jeden je vždy len jeden
Ten jeden nikdy
Nikomu nepatrí
Musí len cítiť
Že k nemu druhý patrí

Keď jeden vlastní toho jedného
To nie je spolu - to je sám a sám
To bude treba volať inak ako láska
Tým menom budú rany namočené v soli
A toho jedného soľ v jeho ranách bolí
Bolí bolí bolí

A kým tá bolesť prestane
Láska sa musí hojdať v prievane
Tak ako vietor v zatuchnutých izbách
Prievan sa v láske veľmi dobre vyzná

Len prievan môže znovu lásku urobiť
A aj tie rany sa dajú len skúsiť dať láskať do vody

Otec

To tvoje chorály som prestal počuť
Otec
A tak som blúdil ako osud
Ktorý vraj blúdiť nemôže

To tvoje slová mi mali ukazovať cestu
Otec
Aj bez nich som dokráčal až k miestu
Kde stojím bože prebože

To z tohto miesta budem ukazovať smerom
Otec
Ktorým by mali tvoji vnuci preletieť
Aby sa nemuseli ponárať

Keď sa sny trbliecu na čiernej sviečke

Srdce sa ligoce
Na čiernej svieci
Keď svietia Vianoce
Pochovám veci

Pochovám väzenie
Čierne jak uhoľ
Aby som už nikdy
Z cesty neuhol

Niesol som v bublinách
Všetko čo hrialo
Aj tak to väzeniu
Furt bolo málo

Niesli ma do nebies
Moje vlastné krídla
Stále ich holili
Aj tak sa dvíham

Dvíhať sa prstami
Očami vtákov
Aby sa pán s britvou
Aspoň raz zľakol

Odpíliť hroty
Zábrany z kovu
Uveriť zvieratám
Srdcu a slovu

Neveriť ničomu
Čo ťa prekričí
Že si len vidina
Že nie si ničím

Vystúpiť do vetra
V oblohe bývať
Smiať sa a dýchať
Snívať a snívať

Keď krídla nesú nesú a nesú
Aj kameň tečie
A sny sa trbliecu
Na čiernej sviečke

Poď dám ti dážď

Urobím prievan v povetrí
S armádou vtákov odletím
Dám slnku výťah do Zeme
Opačne stúpať budeme

Zaplatím kvetom kvapkami
Stromom dlh splatím listami
Uhradím šeky púpavám
Nech kvapky jedov unavia

Do živých svetov vkročím
S armádou živých očí
To aby vyšiel zákaz umrieť
To aby život vyhlásil že bude

Aj tebe vietor preplatím
Mám nato tulácky rým
Človeku slzy odpustím
A budem plakať s ním

Poď dám ti dážď
Poď dá sa nájsť
Poď dám ti čo sa má dať
Dám ti to: Ak to chceš mať

Dve ľudské duše

Hľadal som to
V ruinách nových domov
Kde som nič nevidel
A našiel som to:
V objatí dvoch stromov

Hľadal som to
Na strechách balkónov
Ktoré nikdy nespievali
A našiel som to:
V zvonení dvoch zvonov

Hľadal som to
V knihách pokory i hriechu
A bol som ďaleko
No našiel som to:
V pohovke sĺz i smiechu

Našiel som to
V perinách dvoch ľudí
Ktorí mi pošepli
Že som to vedel:
A robil čo mal - ľúbil

Našiel som to
V podkroví na podlahe
Medzi klincami a nehou
Bolo tam napísané:
Že dvaja dokážu byť všade

Nadlho mi zmizli
V signáloch púšte
Hľadal som vodu
A našiel som ich:
Dve voňajúce ľudské duše

Noemove bunkre

Dlho si človiečik netušil
Že o chvíľu skončíš v púšti
Prišlo to tak milo hravo
Až sa nebo pobabralo

Kým nám do hláv spoty tlačia
Nás už po registroch vláčia
Nakrúcajú o tom klipy
Už sme živé ľudské čipy

Digitálni lovci vravia
Že to oni poopravia
Braček sa bratovi klania
Antivírus z domu Kaina

Dobre si to spočítali
Počet sluhov bude stály
Zuckerberg to vyriešil
Už sa na ten koniec teší

Nebo nás má plné zuby
Človek mizne v podpalubí
Otec Zeme v kúte stoná
Čo sa to tu vlastne koná

Koná sa bežná výmena ľudí
Nikto už nikdy nebude blúdiť
Všetci budú pekne v rade
Prví druhí - nikde všade

Plaví sa pevnina v slnečnom prachu
Ešteže vymyslel Noe tú archu
Chudák si do dlane mäkké F utrel
Stavia pre elitu klimatické bunkre

Mám kľúče od dverí

Napíšem tie slová napíšem do vody
Napíšem ich na hárok na hárok oblohy
Mám víchor do chrbta a vánok do dlane
Pohladím každého komu to pristane
 
Zaspievam tú báseň hviezdam a javorom
Mesiac a nebesá zas vzniknú nanovo
Nanovo sa rozbehnú solárne hodiny
A keď raz zastanú budem kúskom hliny

Nestratil som kľúče ani šnúrku k bytu
Zmenku na svetlo tú mám navždy krytú
Nosím si ju krytú od počiatku dažďom
Ktorý zmýva rany a každú bolesť každou

Nemám chuť na milosť ani na odmenu
Neprišiel som o nič z toho čo má cenu
Nestratil som nič čo by mi chýbalo
Bol som vždy akosi zvyknutý na málo

Mám kľúče do dverí
Ktoré si otváram
Otváram sám
Kto nechce neverí
Aj keď to vyzerá
Že sa len hrám

Mám kľučku od okien
Ktoré sú odkryté
Mám kľúče od vzduchu
V ňom je to vyryté
Hoci sa už zdalo
Že zhasnem na suchu

V oblohách tvojich viečok

Extra veľká dávka tvojich očí
S kúskami snov
A snehom na obočí

Extra veľká kôpka tvojich hviezd
S kúskami cieľov
A s manuálom na hľadanie ciest

Extrémne farebná zmes farieb
Nebesá s nebesami
A sny čo končievajú snami

Totálne totálny bod tvojho dotyku
V ktorom je všetko
Len bez ciest úniku

Uniknúť z neho by znamenalo jedno
Totálnu otázku:
Že človek ktorý miloval že nebol?

Kým neuveríš čo si nevidela
Kým nedovidíš do komnát kde sneží
Bude vždy nádej že zbadáš miesta
Kde som nikdy s nikým iným nežil

Ak budem musieť
Hocičomu uhnem
Len jednému sa nedá:
Kým budeš - budem

V oblohách tvojich viečok
Sa vesmír bojazlivo trasie
Zbadal tam asi niečo
Čo som dávno našiel

Taký je obraz mojej slobody
Môžeš si z neho škrtnúť
To čo sa nehodí

Pavúčie piesne

V noci sa mi podarilo
Spievať piesne pavúkom
Ráno som im spolu s vínom
Pohár smiechu ponúkol

Smiali sme sa v pavučinách
S pavúčími hviezdami
Že práve skončila zima
Mrazy tie sú za nami

Byť s pavúkmi na konečnej
Kde zastávky zastali
Pradieme siete slnečné
Hoci by sme nemali

Utkaná je biela stena
V ktorej tieseň nebýva
Čudná sieť čo oči nemá
Na smútok sa nedíva

Pavúčie piesne
Majú siete bez očí
Preto sú to piesne presné
Preto ich spev nekončí

Slnečné piesne
Spieval ich už Cyrano
Preto sú to piesne večné
Hoci končia nadránom

Vločka pávooká

Snežilo nedeľa a slnko na dlani
Zázraky sa dejú krátko po svitaní
Podoba úžasu padla mi do oka
Do okna vletela vločka pávooká

Bytosť z lavíc studeného leta
Nepočúval som ju z ďalekého sveta
Posielala správy niekomu inému
Kým som ju nestretol v okne môjho domu

Držala mi miesto v ľadových perinách
Chcela byť dvojaká: hriešna i nevinná
Spievala krídlami v studenom prievane
Že aj keď odletí že sa nič nestane

Kým bude povetrie
Kým bude na svete
Ona sa narodí
Hoci vy umriete

A ak sa vytratí
Povetrie je všade
Máte ju v osude
Ak by aj nebola - nakoniec tu bude

Banálna pravda

Veď je to jednoduché ako facka
A presnejšie než strelka kompasu
Najprv sa človek dlho tacká
Kým pochopí že zomrieť sa má na krásu

Potom sa nebude báť smrti
A nebude sa báť ani umierať
Smrť iba tých čo tŕpnu strachom škrtí
To zlého života sa treba báť

Stačí len nebyť priviazaný k veciam
Prstami dotýkať sa praveku
Byť priviazaný k vetru vtákom piesňam
Byť priviazaný k človeku

Filozof napíše tú múdrosť do kníh
Blázon ju pomenuje Božia častica
Dieťa to celé jednoducho spraví:
Človeka s leprou bozká na líca

To je tá jednotlivosť filozofa
Banálna pravda blázna
Pravda detí
Pravda všetkého
Že šťastným neurobíš seba
Kým neurobíš šťastným druhého

Už sa nič nestane

Už sa nič nestane
Nemajú mu čo vziať
Už aj tej bolesti
Má práve akurát

Už mu nič nevezmú
Láska je vec prostá
Tam kde sa ukrýva
Tam nechodí pošta

Už je vyrovnané
Čo mal dať dal
Hoci sám seba
Tak trochu okašlal

Len ak je v temnotách
Koho treba ľúbiť
Ešte svet dokáže
Obrátiť naruby

Už ho neokradnú
Už sa nič nestane
Omyly a pády
Už má spočítané

Tu máte istinu
Úroky z výnosu
Polnoc sa zdvihla

To čo má stačí mu
A trochu pátosu
A vtáčie krídla

Slúžiť dobrej veci
(V. M.)

Spieval si pre mňa
Chorály mojich otcov
Kým som k nim dorástol
Počujem úvod koncov

Mieril si piesňami
Na nočné armády
A oni tu skandujú
Celé tri dekády

Chcel som k nim dovidieť
A stáť na tvojom pleci
Lenže sa pozerám
A na obzore: Kecy

Kecy kecy kecy kecy
Nesmierne veľa
Morálka v obehu
A zlaté teľa

Kde si kde si kde si kde si
V závratnej diaľke
S kópiou príbehu
V skrčenej obálke

Strapatý blonďák z Ostravy
Sa lepšie pozerá
A trasie nemé srdcia

Vlastníci s gala účesmi
A s kľúčmi vo dverách
Nás majú vo vreckách - mlčia

Byť dobrým človekom
A slúžiť dobrej veci
Je to tak ďaleko
Pláva to kdesi

Ostáva iba ticho básniť
Odkaliť zrak
A pošepnúť ti Láďo:
Všetko je naopak

Kým duša nezačuje spev

Keď sa to moja víla opýtala prvýkrát
Či mám už dušu na mieste a v teple
To sa ma neopýtal nikdy nikto tak
Preto som klamal: raz trochu zlé a potom svetlé

A keď sa stále pýtala či nie som smutný
Akoby všetky parky sveta spievali
Vesmír k tej duši začal nebyť krutý
Nehybná planéta sa rozkrútila pomaly

A keď sa duša dokrútila tam kde mala vždycky stáť
A prišla nato že v ríši pokoja jej nestál nikto v ceste
Že je to ľahké prestať sa tých smútkov báť
Keď dobrá víla nestojí už na tom istom mieste

Akoby išla smerom tam odkiaľ duša prišla
Tam kde sa všetky smutné smútky skrývajú
A tak tá duša drží víle všetky prsty sveta
Sveta v ktorom len dobré víly bývajú

Bremená duší
Vláčia dobré víly
Bremená víl
Budú nosiť vyliečené duše
Kto takú ľahkú bájku nechápe
Ten zo sveta víl a duší dávno ušiel

Koniec ten bájky ten musí byť správny
Víla sa duše už viac pýtať nebude
Možno tá duša bude chvíľu v smutnom území
Kým zase z diaľky nezačuje z parkov spev
Alebo jeden akord víly v prázdnej kúpeľni

Utekať opačne

Vyložiť nohy na diván
Prehŕňať vlasy
Myslieť na čokoľvek
Prevrátiť časy

Hrabať sa v čítankách
Čo píšu iní
Spomaliť divé dni
Do konca zimy

Skúsiť stoj na hlave
Pomáha ver mi
Utekať pomaly
Dobrými smermi

Ak si to povieme
Hodiny stoja
Tŕpnu im ručičky
Toho sa boja

Ak treba utekať
Tak proti vetrom
Nájsť sa dá všeličo
Ticho aj svetlo

A ak cieľ nebude
Tak sa dá nakresliť
Hoci aj kriedou
Cestou späť zistíme
Že je to jedno

Dozadu utekať
K sebe no k sebe
Vpredu je hurikán
Je to tam bledé

Opačne odlietať
So svetlom v hlave
Vpredu je roleta
Tam je to tmavé

Kláves je moja ilúzia

Ak bude treba prepadnem sa pod zem
Lenže aj tam sú pramene
Stačí byť tam kde človek nesmie
Stačí len zmazať značku pri mene

Vymazať sa dá vlastne všetko
Jediným jedným klávesom
Lenže ten kláves je len gesto
Ostávaš stále tam kde som

Tam kde sa celý priestor skrýva
Tam žiadna klávesnica neplatí
Tam sa mi všetko dobré sníva
Takže tým vyčiarknutím tým nič nestratím

Ak treba hodím kožu tigrom
Oni už vedia všetko pochopiť
A potom umyť hlavu mydlom
A nič sa neudeje dokopy

Ak som sa ocitol kde nepatrím
Tak budem inde nevadí
Som asi preto že strácam straty
Chápem už vlastné záhady

Kláves je moja ilúzia
Kláves je pokus naslepo
Aj slepý máva skvelý výhľad
A vidí aj keď svetlo nestretol

Kláves je ilúzia
Prepadnúť sa pod zem
Aj odtiaľ býva skvelý výhľad
Aj odtiaľ vlastne mávať smiem

Skúsiť sa vrátiť do verzie jedna

Človek vraj mení košele kabáty
Šminky a účesy
Nemení dušu

To asi preto aby sa nestratil
Lenže sa mýli
Má ju no hrubšiu

Človek vraj kráča hore a dopredu
Netuší že ide
Ponornou cestou

Človek je zrazu v kamennej maske
Zrkadlo nemá
Robí to mesto

Človek sa roztápa v pohári zo zlata
Aby mal všetko
Potom sa stratí

Človek sa rozhodol aby viac nesmútil
Aby viac neplakal
Robia to prachy

Človek si vymyslel že musí zablúdiť
A aj keď víťazí
Nakoniec prehrá

Človek je vidina: nádej sa volá
Keď sa jej dotýka
Má meno neha

Keď chceš byť zase vo verzii jedna
Tak mi to zakrič
Prišlo mi mávnutím že už si dvojka
Zakrič mi počkám

Tak mi to napadlo
Skúsim byť zrkadlo

Skúsiť sa vrátiť do verzie jedna
Veď o to ide
Krídla mi priviali že som tu nato
Zakrič mi prídem

Tak mi to napadlo
Skúsim byť zrkadlo

Čo keby slnko vyliezlo z tieňov

Bál som sa myšlienok
Pravdaže vlastných
Čo keby slnko raz vyliezlo z tieňov
Jak vraví básnik

Kráčal som k chiméram
Pravdaže svojim
Veď keby raz srdce vytĺkol smútok
Môj stôl tu stojí

Stojím na chodníku
S hádankou o kvete
Čo keby planéta predbehla vesmír
Budem mať prestreté

Ostávam vo dverách
Nemý na odvahu
Čo keby ich zvonku zabuchol vietor
Som stále na prahu

Toto si ma naučila
Moja milá moja milá
Nech si to vyzerá
Ako len chce ako len chce

Toto si pamätám
Nezbehnem zo sveta
Čo keď v ňom objavíš
Voľačo zlé voľačo zlé


Kde trčíš

Tak si ma našla našla celé moje meno
Vieš ho už zaspievať či iba mlčíš nemo
Ostala si stáť

Budem ti stískať tvoje roztrasené dlane
Založím niečo ako putá založím ich na ne
Aby sa báli triasť

Skúsim ťa zavrieť v doživotnom tichu
Počuješ voňať večnosť v mojom dychu
Bojíš sa báť

A tak ma radšej poprav
Alebo sa postav
Oproti mne
A stoj

A tak ma radšej oprav
Alebo ostaň
Tam kde si
Alebo budem
Tvoj

Kde trčíš
Oproti mne
Alebo v tme

Resekcia úžerníkov


Prebudím sa hľadím do tmy

Z obrazovky hľadia ôsmi

Jeden lepší ako druhý

Také zvláštne ľudské druhy


Jeden páli čerta vínom

Druhý je tam cudzou vinou

Tretí ten spieva o inom

Štvrtý vonia heroínom


Piaty ten sedel na pôjde

Šiestemu hneď všetko dôjde

Siedmy chce jeden svetadiel

No a ôsmy ten bol všade


Najprv si neprídu na mená

Potom sa dostaví zmena

Keď si kontá otelia

Všetci budú priatelia


Keťasi sú v politike

Aj heslá o dobre o cite

Jeden krajší ako druhý

Asi bežné ľudské druhy


Bude musieť padnúť modla

Aby dobro nezaniklo

Asi by nám dobre bodla

Resekcia úžerníkov


Bude treba začať znova

Aby zabudli na válov

Aby mali zmysel slová

Resekcia admirálov


Láska je odpoveď

Načo je otázka
Na odpoveď sveta
Načo je bodka
Ktorou sa končí veta

Načo je obloha
Keď obchodujú silní
Načo je krajina
Kde vládnu neomylní

Načo je začiatok
Konca nekonečna
Načo je pravda
Keď lož je pani večná

Načo sú otázky
Keď nikto nepočúva
Načo sú dobré sny
Ktoré treba zbúrať

Načo sú myšlienky
Načo sú slová
Načo je západ slnka
Keď ráno svieti znova

Načo je otázka
Čo by duša chcela
Načo je odpoveď
Na otázniky tela

Načo si človiečik
Keď odpovede nemáš
Načo sú bohovia
Keď božia tvár je nemá

Načo je vôbec otázka
Prečo má človek blúdiť:
Láska je odpoveď
Čo robí z ľudí ľudí

Budeme čiarové kódy

Hlas z neba hypermarketu:
Pracovník 84 dostavte sa na informácie...

Tak by sa nám azda zdalo
Že sa to iba raz stalo
Že tá doba dávno zmizla
Že len raz sme boli čísla

Len včera sme z pekla ušli
Dnes musíme byť slušní
Taký krátky čas trvalo
Kým nás dali do regálov

Takmer ako naša vina
To len pamäť tá je iná
Takmer ako za Hitlera
S číslom sa lepšie umiera

Človek hlúpy sa nezmení
Obchodníkom dáva ceny
Predávajú naše mená
Biznis sa volá tá zmena

Obchod to však bude hladký
Ostanú z nás iba čiarky
Majú nato algoritmy
Človek zmizne kdesi v prítmí

Noc sa nežne mlčky vracia
Svetlo sa nám ticho stráca
Mená dávno vyšli z módy
Budeme čiarové kódy


Jeden pánko od etiky


Raz mi jeden pánko píše
Naše piesne že sú klišé
Asi o tom tuší svoje
On je hore a ja dole


Dlho mi trčalo v hlave
Čo mi to ten vedec vravel
Myslel som už na kdekoho
Je to doktor – len od čoho?


Zdalo sa mi celkom možné
Že sa vžil do mojej kože
Asi sa mi vkradol do snov
Je to doktor - doktor od slov?


Nerozumiem nemám styky
Asi bude od etiky
Budem ho mať za svätého
Možno bude od všetkého


Sedí kdesi v komisii
Netušíme kto ho zvolil
Konšpirátor má však smolu
Keď ukáže palcom dolu


Keď ukáže palcom hore
Do morálky prší more
Potom sa už skvelo píše
Razom je svedomie čisté


Keď ukáže prstom západ
Vtedy začnem lepšie chápať
Taký pánko od etiky
Asi bude dobre krytý


Keď si dám na web reklamu
Otestujem koho klamú
Skúsim správne konšpirovať
Skúsim voliť správne slová


Stať sa dá kadekým

Chcel som byť vidinou
Stalo sa
Vidím
Chcel som byť básnikom
Stalo sa
Cítim

Chcel som byť páperím
Stalo sa
Lietam
Chcel som byť ozvenou
Stalo sa
Spievam

Chcel som byť kadečím
Stalo sa
Žijem
Chcel som ísť ďaleko
Stalo sa
Idem

Stať sa dá kadečím
Kadekým iným
Bolesť vie vyliečiť
Smútky aj zimy

Stať sa dá kadekým
Kadečím možným
Ak človek nesídli
V nepravej koži

Pán žobrák v saku

Mení si obleky
Prosí za ľudí
Aby mal naveky
Metál na hrudi

Trošku sa obzerá
Chce viac a zase
Nech sa dav vyzberá
Na kopu v kase

Vidieť ho iného
Mátohu dáku
Spod kopcov pribehol
Pán žobrák v saku

Hradný múr obsadil
Aj rovné polia
Tam kde sa posadil
Sa lepšie modlia

V saku sa vystierať
S chrbtom či bez
Raz bude nahý
Nahý jak dnes

A lásku predstierať
Kým ešte veria
Raz bude nahý
Nahý jak včera

Nebo nás počíta

Nebo nás počíta
Sme nemí
Vietor nás pochytal
Sme tiene v tieni

Trhá sa obloha
Niet kvetín
Boh kašle na boha
Sme siete v sieti

Myšlienky nebudú
Vie každý
Dostali na hubu
Sme dažďom v daždi

Človek je vidina
Sen vtáčí
Sám seba potkýna
Sme plačom v plači

Zas príde začiatok
Deň prvý
Zem zmení na blato
Sme krvou v krvi

Svet padol na hlavu
Je v strachu
Len prachy trvajú
Sme prachmi v prachu

Trvalé hodnoty
Tak ako predtým
Sme deti Golgoty
Boli sme ničím
Možno raz budeme všetkým

Plurál i solitér

Spovedám sa ti vŕba moja
Zrecykluj prosím moje viny
Aj Faust aj Mefisto sa boja
Z tela i duše zvýši kúsok hliny

Spovedám sa ti vŕba moja
Nahraď ma prosím iným dielom
Napoly dobrým mrzkým spola
Nech s mojou dušou žije telo

Spovedám sa ti vŕba moja
Všimni si prosím moju charitu
Aj prachy predsa niečo stoja
Chudák ten nemá správnu bonitu

Spovedám sa ti vŕba moja
Zrecykluj slzy mojej duše
Jej bolesti sa dlho hoja
Jej zovretie je čoraz užšie

Som navždy bosý
O svetlo prosím
Som navždy nahý
Po letoch pády

Som navždy nemý
Bledý i temný
Som kat i stvoriteľ
Plurál i solitér

Vesmír je čudný pán

Sneží mi do duše
Hlava ma klame
Z tela som ušiel
Slzy sú dlane

Sneží mi do srdca
Noc trčí v bahne
Démoni mlčia
Niečo sa stane

Sneží mi do básní
Biele sú slová
Tma kričí zhasni
Každý deň znova

Sneží späť do neba
A diabol blúzni
Biely jak krieda
Vesmír je čudný

Sneží mi do tváre
Smútku je zima
Hviezdy sú pravé
Kat katov stína

Sneží mi do očí
Svet v tom má jasno
Do nebies vkročím
Svetlo ma našlo

Vesmír je čudný pán
Podal mi všetky svoje ruky
Nedá mi umierať
A pani Zem sa preukrutne krúti

Vesmír je zvláštny tvor
Do rán mi kladie prsty skorocelu
Chcem iba trocha nehy
Raz ju vraj budem vlastniť celú

Niečo sa hojdá v povetrí a to ma trochu mýli
Niečo prapodivné sa dnes neodkladne stane
V tých vločkách dotyk múdrych bohov sídli
Spolu s tým snehom do mňa možno kúsok raja padne

Skvelý kapitál

Hospodin tuší
Čo sa dnes stane
Dnes prídu hviezdy dnes prídu hviezdy

Prehliadka duší
Čo padli pod zem
Dnes sa už brieždi dnes sa už brieždi

Nepokoj čuší
Má temné chvíle
Tak to má zostať tak to má zostať

Srdce mi búši
Dobre si žije
Veď mohlo postáť veď mohlo postáť

Hlava nebolí
Je plná slnka
Má rada svetlo má rada svetlo

Noci už boli
Bolesť je mŕtva
Všetko sa v jednej piesni stretlo

Mám skvelý kapitál
Keď stojím v nepokore
Ráno som v blate stál
A večer diabol zhorel

Mám skvelý biznis
Keď obchodujem s časom
Niekoho trýznim
Iný má s časom jasno

Najľahší na svete

Dnešok je totálny
Zajtrajšok drieme
Včerajšok začína pokorne hniť

Bolesť je nebohá
Milovať chceme
Nemyslieť nefňukať len si tak byť

Plač sa ma netýka
Len ak by vyliečil
Utopil v slzách peklo a žiaľ

Hrôza je v odpadkoch
Ach osud človečí
Tisíckrát padol tisíckrát vstal

Smútok na konečnej
Kam už nik nechodí
Už ani noc tam nepríde spať

Svetobôľ zahynul
Zlo dobru neškodí
Dobro si vybralo najkrajšiu trať

Mesiac dnes rozkvitol
Tma vliezla do zeme
Poludnie naveky ovládlo noc

Slnko sa pripilo
Radí nám dôverne
Nežobrať neprosiť nepoznať zlosť

Chcem byť jak páperie
Najľahší na svete
Deň spolu s nádejou
Kráčajú vystreté

Chcem byť jak obloha
Z oblakov nalačno piť
Len tak sa hompáľať
Lietať a dýchať lietať a žiť

Vládkyňa útekov princezná žiaľu

Hľadám ťa
Akoby si bola
Zápalka
Na hrane stola

Hľadám ťa
Akoby si chcela
Byť vo mne
Po kúskoch celá

Hľadám ťa
Akoby naslepo
Ach moja
Madona útekov

Vládkyňa útekov
Princezná žiaľu
Čas sa dnes zasekol
Konečnú hrajú

Vládkyňa únikov
Kráľovná smútkov
Vesmír dnes zanikol
Zanikol prudko

Hľadám ťa
Akoby si stála
V predpeklí
Diablov sa bála

Hľadám ťa
Akoby stratenú
Vo hviezdach
Pribitých na stenu

Vládkyňa útekov
Princezná žiaľu
Mám už len nádej
Nesmierne malú

Protekčná smrť

Smrť je vraj pani presná
Za pána tmy sa vydala
Údajne je to dáma čestná
A všetkým narovnako rozdáva

Jedinú dávku pre každého
Vraj spravodlivo nariadi
Každému so smrteľnou nehou
Ampulku s kyanidom nasadí

Ja som však zomrel asi stokrát
Hospodin mi to množstvo povolil
Aby som ožil a viac sa nebál
Boh na všetko má vlastné dôvody

Že som mu našepkával v škole
Keď ešte iba malý bôžik bol
Dostal sa k nebu ja som ostal dole
A tak som naňho skrátka zabudol

Protekčná smrť
Treba mať na ňu známosti
Protekčná smrť
Ma ešte párkrát pohostí

Protekčná smrť
Ma znova dáva dokopy
Kto zomrel raz
Nikdy a nič nepochopí

Pánboh mi šepká z výšky majestátu
Že bezo mňa by nebol tam kde je
Chystá mi preto posteľ zlatú
Som skrátka prominentom nádeje

Mám toho najvyššieho hore
Smeje sa na mňa zvrchu z oblohy
Ešte má podlžností more
Má u mňa stále veľké dlžoby

A tak si levitujem z jeho vôle
Vznášam sa v zmysle jeho zákona
Smrť nie je blaho ani bolesť
Je iba taká neutrálna madona

Sto razy umrieť je dosť dobré
Mám veľmi vplyvnú bytosť na nebi
Koľkokrát pane ešte zomriem
Exitus podľa božej potreby

Ach márnosť šedivá

Dnes sa tu predávajú deti
Na burze smotánky
Dnes práve čierna farba letí
S hodvábnou pleťou cigánky

Dnes sa tu draží ľudská koža
Na burze elity
Prachy sú predsa pravda božia
Dajú sa zmeniť na city

Dnes sa tu draží ľudská duša
Na burze pýchy národa
Jedni to vedia iní tušia
Duša je číra náhoda

Dnes sa tu kupčí so svedomím
Na burze vrchnosti
Chcú všetko páni skromní
A k tomu kúsok božej milosti

Tržnica horných desať tisíc
Blahobyt na špagátoch visí
Stvoriteľ ten sa nedíva
Ach márnosť márnosť šedivá

Tržnica plná známych tvárí
Tých najvrchnejších ľavých pravých
Stvoriteľ oči ani uši nemá
Pravda je nahá plesnivá a nemá

Dnes sa tu predávajú deti
Na burze pracháčov
Dnes predávajú deti kvetín
Za fajku dymu no a čo

Dnes sa tu dajú kúpiť srdcia
Na burze mecénov
A čierne deti v kúte mlčia
Srdce je vecou bezcennou

Dnes práve otvárajú rajskú
Tržnicu pôvabnú
Na očiach majú deti pásku
Ich duše z tela vytiahnu

Raz pánboh takú burzu zruší
Čím ukončia sa dejiny
Hromada snov a sŕdc a duší
Raz skončí v telách nevinných

Vojna duše vojna tela

Toto sa stáva každý večer
Duša i telo chcú byť večné
Ich krutá scéna ako z hororu
Neznáša mier a pokoru

A tak sa mlátia hlava nehlava
Duša a telo sprava doľava
A potom zase pekne opačne
Kým znova svitať nezačne

Toto sa deje noc čo noc
Duša aj telo chcú mať moc
Moc prosperuje iba v prítmí
A nebabre sa s nejakými citmi

Čo by si duša chcela
Buď rada že si celá
Byť na franforce rozbitá
Otŕčať k nebu kopytá

Čo ťa je telo do toho
My nie sme rovní pred bohom
Veď si len biedna kôpka kostí
Aspoň že mňa v tej kôpke hostíš

Buď rada duša skúpa
Že vo mne sídliš hlúpa
Raz skončia tvoje chvíle svetlé
Škvariť sa budeš celá v pekle

Čo to tu táraš telo trápne
Kedy ti konečne už zapne
Že bez duše si nula to mi ver
Že bezo mňa si iba biedny červ

Vojna duše vojna tela
Vojna žeravá
Hlúpe duše hlúpe telá
Každý prehráva

Smiešne telá smiešne duše
Trápni komici
Hlúpe telá hlúpe duše
Skončia v márnici

Duša i telo ešte čosi nezmyselne bľabocú
Každý chce od nebeskej brány kľúč
A všetci svätí sa im zhora milo chichocú
Duša i telo sú raz navždy navždy fuč

Díleri krásy

Na chladné pamätníky
Cintorínov Zeme
Maľujú svoje svetlé slogany
Ak vašim dávnym láskam
Zostali verše opustené
Tak dobehnite za nami

Budeme ďalej písať poéziu
Banálne jednoduché
Čarovné rýchle vety
Za vaše dávne lásky
Na čierne limuzíny
Hádžeme živé kvety

Díleri krásy
A manažéri kvetov
Takí sa rodia
Do skonania svetov

Nemožní veční
Absolútni blázni
Tak trochu zašlí
Trubadúri básní

A ak by sa aj dostavila
Škaredá hlúpa tetka s kosou
Somárske uši budú ukazovať
Cháronom funebráckym bossom

Veď budú ďalej písať poéziu
Banálne jednoduché
Čarovné rýchle vety
Za naše dávne lásky
Na mŕtve limuzíny
Vrhajú živé kvety

Kráska v meste

Nočná kráska vyrazila
Rovným krokom do mesta
A chvela sa celkom celá
Ako mladá nevesta

Minula tak trochu vlažne
Sochu štátnika
A hľadela do fontány
Ktorá nemo zaniká

Prihodila žobrákovi
Pár mincí do klobúka
A hľadela do výkladov
Čo kto pekné ponúka

Mesto je tesné
Hrá smutné
Šialené piesne

Mesto je tesné
Hrá čierne
Znudené piesne

Do klubu kde hrajú hip hop
Sa už asi nezmestí
Krúži sama do polnoci
Smutným námestím

Dobré šaty pekný účes
Nové topánky
Chvíľu ju to ťahá k džezu
Chvíľu do funky

Slušný mejkap náušnice
Parfum z Diora
Kráska menom Nespútaná
Raz víla raz potvora

Nadránom si povedala
Zajtra z mesta odíde
Nič zvláštne sa neudialo
Bezobsažný hlúpy deň

Chvela sa tu celkom celá
Zajtra pôjde z mesta von
Skúsi hľadať iné miesto
Na chvíľkový podnájom

Mesto

Bary sú zavreté
Noc práve končí
Túlam sa po gete
Svet sa mi točí

Podchody špinavé
Mesiac ma straší
Reklamy jagavé
Som o noc starší

Zhúlený taxikár
Ma vezie mestom
Noc práve zaniká
Svetelným gestom

Idem spať nadránom
Chcem inú dobu
Je zo mňa Cyrano
Z čudného rodu

Krkavce krákajú
Ja sa ich bojím
Zaspať mi nedajú
To neustojím

Mesto je čudný svet
Vecí slov a ľudí
Pred chvíľou umrelo
A znovu sa budí
A znovu sa budí

Mesto je hromada
Snov a prostitútok
Bojím sa svitania
A špinavých kútov
A špinavých kútov

Rozum a cit

Som v bode nula v súkromnom Greenwichi
Neviem kto som asi som všeličím
Raz kreslím priamky a inokedy kruhy
Myslím na jedného a odchádzam s druhým

Jeden mi vraví zostaň druhý kričí zmizni
Jeden je čistý druhý je v koši pri bielizni
Jeden je opitý druhý má jasnú hlavu
Jeden je živý ten druhý čaká na popravu

Rozum a cit sú moji dvaja páni
Obaja poctiví obaja šlendriáni
Rozum a cit sú moje zrkadlové tváre
Obidvom slúžim obidvom miznem v dave

Rozum a cit sú moje dve tváre
Obidve nejasné obidve popolavé
Rozum a cit sú moji prísediaci
Obaja v okovách a voľní ako vtáci

Jeden ma portrétuje druhý vymazáva
Jeden je poetický druhý jasná hlava
Tí dvaja páni ma raz pochovajú
Tí dvaja mi raz rozhrešenie dajú

Jeden sa potáca druhý sa tvári sladko
S jedným to škrípe s druhým to ide hladko
Jeden mi dáva všetko druhý iba zvyšky
Jeden je pôžitkár a druhý asketický

Som v bode nula v súkromnom Greenwichi
Neviem kto som asi som všeličím
Raz kreslím krivky a inokedy štvorce
Raz mávam jasno a raz sa len tak mocem

Posledný vojak posledného mieru

Začína vojna kvety vädnú
Skrývajú slzy do listov
A láska stráca farbu medu
A dobrák čas sa končí neisto

Začína vojna muži idú
A ženy plačú do ticha
Mŕtvi s mŕtvymi sa zídu
Láska sa vzdala nedýcha

Začína vojna múzy končia
Smrť so smrťou je na dotyk
Smrť so smrťou sa v tanci točia
Mlčanie bolí viac než krik

Začína vojna deti smútia
Boh s bohom bolesť zapíja
A chrámy sa do prachu rútia
V tom prachu človek zabíja

Posledný vojak posledného mieru
Posledný strážca krajiny
Posledný Kristus stráca svoju vieru
Posledný človek bez viny

Posledný vojak posledného mieru
Posledný dotyk milencov
Poslednú nádej guľky berú
Posledné hroby bez vencov

Keď budem umierať

Keď budem umierať
Zastavte prosím čas
Nech si to vychutnám
Veď smrť je iba raz

Keď priblíži sa koniec
Nech príde za mnou kňaz
Len nech je celý v bielom
Dobré je umrieť včas

Keď dohodnem sa s nebom
Či si mám zobrať pas
A či mi dajú vízum
A kde to nebo nájsť

Keď spočítam si presne
Koľko som prežil krás
Odídem asi celkom rád
Veď krása je len v nás

Nechodím po žobraní
Chcem iba skromný dar
Čítajte z mojich dlaní
Je na nich moja tvár

Modrý pavúk

Odomkol som ťa pávím perím
Blúdim po tvojich nahotách
Privlastnil som si tvoje pery
Si moja malá krehká prostota

Odomkol som ťa pierkom páva
Túlam sa v tvojich samotách
Privlastnil som si všetky práva
Raz navždy som ťa v sebe zamotal

Som modrý pavúk
A pletiem siete z tvojich snov a tieňov
Som modrý pavúk
A pletiem si ťa s vlastnou bielou stenou

Som modrý pavúk
A pletiem siete z tvojich výkrikov a vzdychov
Som modrý pavúk
A pletiem si ťa s vlastnou chladnou pýchou

Odomkol som ťa modrým perom
Hojdám sa v rytme tvojho bigbítu
Privlastnil som si tvoje telo
Už ťa mám do pavučín prišitú

S Ježišom na kríži

Dievčatko odlietam
Do výšky mierim
S Ježišom na kríži
Do rajských perín

Dievčatko mávaj mi
Letím tam zmierený
Nechám ťa jedinú
Jedinú na zemi

Dievčatko nechám ťa
S náručou prázdnou
Hviezdy ma volajú
Srdcom mi zazvoň

Dievčatko usmej sa
V nebi ťa čakám
Raz ku mne doletíš
Zubatá láka

Dievčatko doletíš
Nebeskou poštou
Ja ti tam usteliem
Voňavé lôžko

Dievčatko príď za mnou
Keď ťa smrť skolí
V posteli z páperia
To menej bolí

Miluj ma prosím
Kým ešte vládzeš
Bozkaj ma prosím
Smrť to je krádež

Vymaž ho z pamäti

Keď zajtra odletí
Vyhoď tie básne
Vymaž ich z pamäti
Písal ich každej

Keď zajtra odíde
Deletuj vášne
Bolo to morbídne
Nebral ťa vážne

Keď zajtra odpáli
Vymeň si srdce
Koľkí by zostali
Iba on nechcel

Keď zajtra vypadne
Nájdi si pána
Ktorému napadne
Že si zas sama

Odísť je ľahké
Zrkadlo bolí
Bolo to krátke
Rany sú v soli

Odísť je ľahké
Zrkadlo plače
Bolo to sladké
S iným to začne

Noc a ráno

Dávaš mi silu znamení
Znamení mieru
Vlastním ťa celú na zemi
Naozaj celú

Pískaš mi zabudnuté hity
Od pána Bacha
Môj obraz v tebe ukrytý
Potme ťa máta

Klameš ma nehou dotyku
So srdcom v piesku
Ideme k hviezdam potichu
Poznáme cestu

Kuchárka polnoc varí nočné svetlo
Ráno sa rosy opýta
Čo sa to v jednom bode stretlo
Prečo si na mol opitá

Palác modlitieb

Desiatky rokov stovky dní
Ja mrznem nahý v predsieni
Do hlavných izieb ma nik nevolá
Trčím tu ako živá mŕtvola

Tisícky súvetí a milióny viet
Nepoznám niečo ako svet
Poznám len prítmie predizieb
Slnka a tepla tých tu niet

Hromady písmen a miliardy slov
Keby som v krajšej piesni bol
Keby tu aspoň jeden človek stál
Tak ako ja sa smrti bál

Milión živých a všetci nad hrobom
Mocú sa medzi zlom a zlom
Len jeden víťaz vagón obetí
A nad tým všetkým slnko nesvieti

To iba v paláci modlitieb je deň
Ružovú ilúziu vidieť smiem
V paláci múdrych ľudí byť
Nato sa musím znova narodiť
Nato sa musím nový narodiť

Balada pre ľudí

Hovorím preboha
Sloboda nebohá
Hovorím prekrista
Nádej je neistá

Hovorím kričím
Čo ak som ničím
Hovorím stačí
Zimou sa vláčiť

Bola si nežná
Býval som rád
Ach láska bežná
Chcem ťa zas mať

Bola si krehká
Svet sa mi páčil
Býva to zriedka
Mať osud vtáčí

Znova ťa stretať
Hovoriť lietať
Nevedno kam
Cieľ trčí sám

Hovorím čuším
Žiť ešte musím
Mrmlem si etudy
Baladu pre ľudí

Zbytočná báseň hriešneho básnika

Všetko je napoly
Jedna vec je celá
Kým sa pravda bojí
Nepravda je smelá

Človek sa potkýna
Než dokríva k raju
Kým sviečka zhasína
Konečnú zahrajú

Posledná pieseň
Hriešnikov budí
Konečné pokánie
Posledných ľudí

Zbytočná báseň
Hriešneho básnika
O čistote káže
Špinavo zaniká

Pravda je pomalá
Nepravda rýchla
Kým pravda skonala
Lož hlasito dýcha

Všetko je napoly
Len jedno je celé
Čo v srdci zabolí
Rozpadne sa v tele

Odrazu dievča nebolíš

Záhadnou poštou sa mi vraciaš
Otázka rozchodov je zrazu preč
Týždeň čo týždeň si stále krajšia
Odrazu nebolíš hoci už smieš

Malátna pieseň mi v krku leží
Nevládzem spievať mám ťa rád
Nechápem nechápeš o čo tu beží
Prítulná veta chcem ťa mať

Ostávaš so mnou myslím že verím
Zdá sa to jasné jak boží súd
O dobré o zlé sa s tebou delím
Prosím ťa dievča prosím buď

Všetko je zrazu priezračne čisté
Miluješ milujem tak sa mi zdá
Obaja máme panenskú myseľ
Najprv mám teba a ty zas mňa

Vojnová sekera je dávno v zemi
Bozkám ti tvár ba i tvoj tieň
Láskou sa dievča všetko mení
Kde bola noc tam vládne deň

Nachádzam nachádzaš
Cesty sú priame
Nevzdávam nevzdávaš
Preto sa máme

Nepadám nepadáš
Držím ťa v hlave
Pre mňa i pre teba
Cesty sú pravé

Buď vôľa naša
Buď milá buď
Buď vôľa naša
Buď milá buď

Ľuďom sa asi veriť neoplatí

Horíme mokrí v daždi
Mokneme v ohni navždy
Krátime cesty obchádzkami
A v davoch ľudí sme tak sami

Každý z nás kráča iným smerom
Aj boh je vlastne ľudským dielom
V otázkach viery sme tak trochu vlažní
Nad nami trónia usmievaví blázni

Ľuďom sa asi veriť neoplatí
Nech sú aj bieli čierni zlatí
Ľuďom sa asi veriť nesmie
Pravdivé sú len detské piesne

Aj to len niektoré a málo
Aj to len niektoré a málo...

Ľuďom sa skrátka veriť nedá
Prečo len vládne tma a bieda
Ľudia sa vždycky budú klaňať moci
A budú hlúpi ľúbiť farbu noci

Hoci len niektorí a menej
Hoci len niektorí a menej...

Len ak by zvíťazilo svetlo
Keby tak všetko čierne zmietlo
Iba ak víťazmi raz budú malí
A veľké celebrity slnko spáli

Nejaký Ahasver po krajine blúdi

Voľačo malebné
Ma pred svitaním budí
Nejaký pasažier
Zo zeme opustených ľudí

Akési farebné
I čiernobiele kruhy
Dajaký Ahasver
V pustatinách blúdi

Nejaký stratený
Pocestný sa krúti
Hocaký stratenec
Do nebies sa rúti

Akési úsmevné
Historické bludy
A ľudský tribunál
Vynáša božie súdy

Tajomný blúdiaci
Podivný Ahasver
Kľačí na kolenách
A nepozná smer
A nepozná cieľ

Nemyslím nemilujem nespím

Budím sa vstávam
Samotný som
Milenky zháňam
Závidím psom

Dvíham sa nadránom
Nijaký sen
Zanikol pradávno
Nespím len bdiem

Musím zas kráčať
Nevidím kam
Musím zas začať
Začínať sám

Tuším som niekto
Netuším kto
Tuším som niečo
Netuším čo

Nemyslím nemilujem nespím
Bože môj zhreš
Buď aspoň na chvíľočku slepý
To hádam smieš

Nemyslím nemilujem nesním
Bože môj bože
Buď aspoň na minútku hriešny
Lásku mi zožeň

Miluj ma každý párny deň

Kým príde milá domov z flámu
Budem si čítať Hrabala
Z magickej gule budem veštiť
S kým sa to včera vyspala

Kým príde milá domov z flámu
Budem si púšťať Wagnera
V tajomných mestách budem blúdiť
So mnou sa vyspať nechcela

Kým príde milá domov z flámu
Budem si lúštiť Dylana
V puknutom srdci budem pátrať
Prečo je láska bezcenná

Kým príde milá domov z flámu
Budem si spievať Lennona
A z čiernej kávy budem hádať
Kam tečie rieka ponorná

Miluj ma dievča
Každý párny deň
Zbožňuj ma dievča
Bez teba som tieň

Láskaj ma dievča
Každú párnu noc
Stískaj ma dievča
Chýba mi tvoja moc

Farebný svet

Keď stúpam nahor
Je mi milo
Plaču a smútku
Odzvonilo

Keď letím nahor
Je mi skvelo
Veď nebo práve
Dohrmelo

Keď letím hore
Mám sa dobre
A babrák smútok
V pekle žobre

Keď letím hore
Cítim teplo
Všetko sa v jednej
Piesni stretlo

Svet je dnes ružový
Má farbu tulipánov
Svet je dnes ružový
Zvládnem ho ľavou zadnou

Svet je dnes farebný
Svieti mi do myšlienok
Svet je dnes farebný
Zabíja moje temno

Keď mierim hore
Svieti svetlo
Všetko sa v jednej
Láske stretlo

Čo mi to šepkáš bože

Niekto je dobrák
Niekto je zlosyn
Jeden je žobrák
Chodieva bosý

Jeden sa usmieva
A druhý plače
Niekoho bolieva
Že dobro našiel

Niekto je do čierna
Niekto je modrý
Lož býva nesmierna
A pravda horí

Jeden je mrazivý
A druhý páli
Niekto je vysoký
A niekto malý

Niekto je škaredý
A niekto krásny
Jeden je stvorený
Na život v básni

Jeden je fašista
Druhý je čistý
Pravda je neistá
Hakenkreuz istý

Čo mi to šepkáš bože
Prečo to nekričíš hlasno
Že sa mám modliť čože
Počúvaj bože nemám v tom jasno

Čo mi to šepkáš zhora
Prečo si dávaš na čas
Veď si jak nočná mora
Počúvaj bože a hovor nahlas

Prehrávam k.o.

Nechcem sa spovedať
Kňaza sa bojím
Nechcem ho potešiť
Debaklom svojím

Neviem mu povedať
Pane ja končím
Bojím sa neklamať
Tak klopím oči

Idem dnes skratkami
Páni som v čele
Idem dnes do cieľa
Netuším kde je

Stále som na hrane
Kĺžem sa nadol
Dávno som zablúdil
Na hubu padol

Prehrávam k.o.
Kňazi ma strašia
Prehrávam áno
Boha som naštval

Prehrávam k.o.
Kňazi ma plašia
Prehrávam áno
Boh na mňa kašlal

Plagiátor Mesiac

Vraciam sa v noci domov z flámu
Rozbitá posteľ na mňa huláka:
Dnes tu mám plno - chlap jak sekera

Nuž jednoducho kašlem na tú dámu
Mal som ju z čistej lásky
Už ju nemám - letná nevera

Sám tupo sedím na chodníku
Ešteže promile mi neklesá
Opito hľadím smerom hore
A vrčím k nemým nebesiam:

Počúvaj plagiátor Mesiac
Však ani nemáš vlastné znamenie
Takých sa nájde vyhasnutých
Čo kradnú cudzie žiarenie

No satelit mi vraví tichým hlasom:
Viem ozajstných hviezd je kopa
Veď žiaril by som vlastným jasom
Keby som toľko neslopal

Dobrá planéta

Istého času páni zhora
Dávkovali bolesť
A ona stála zakríknuto
Kdesi na rohu

A tony zla čo ľudia
Nevládali uniesť
Si pozbierala
Do útleho batohu

Odvtedy pácha iba dobro
A ľuďom prahy zametá
Odvtedy hovorí jej každý
Dobrá planéta

Len ja som ostal
Trčať osamelý
Kríženec lásky
A pôžitkársky kat

Nesmierne trpko
Som si zvykol
Že ju už nikdy
Nebudem môcť mať

Odpísaný inventár

Lákať ženy na motýle
To sa dnes už nenosí
Občas prídu také chvíle
Potrebuješ kohosi

Vábiť ženy na lyriku
Také sa dnes neráta
Poézia mlčí v kriku
Platonicky zodratá

Baliť ženy kyticami
Odpísaný inventár
Alchymisti zostavili
Milenecký šlabikár

Kvalitnú lásku na počkanie
S donáškou do bytu
Kvalitnú lásku na počkanie
Vec ponuky a dopytu

Žil jeden človek

Žil jeden chlapík krotká duša
Život ho všelijako skúšal
V izbe mal gramofón a páva
Žil jeden človek duša hravá

Pustil si škrípajúcu platňu
Rozsvietil malú lampu matnú
Tancoval čarovne a dlho
Až kým mu svetlo neubudlo

Žil jeden človek obraz z neba
Mal iba páva gramofón a seba
Bol taký nenormálne čistý
Vždy iný a predsa vždy ten istý

Vždy iný ako pávie perá
A taký istý ako včera
Žil jeden chlapík božie telo
Až kým sa celkom nezotmelo

Do tmy sa rúti jeho čisté telo
Do tmy sa rúti hoci nezomrelo
Do tmy sa rúti jeho čistá duša
To iba nás špinavých tak skúša

Muž s vôňou vanilky

Uprostred parku na námestí
Rozložil svoje prapodivné kino
Gitaru futrál pár mincí
A biele ošarpané pianíno

Na jeho klavíri sa smiala
Sadrová soška pána Beethovena
A ty si bola jeho pieseň jeho melódia
Chvíľu si bola jeho žena

Voňal vanilkou a dymom
Voňal tabakom a ovocím
Dodnes nevieš jeho meno
Nevieš či bol skutočný

Poznal dva akordy a čítal
Ťažké verše o tichu a o pokore
Kým si ho stihla ľúbiť
Zostala z neho malá bodka na obzore

Taká milá noc

Mne sa to zdá dobré keď si líznutá
Potácaš sa k spálni nič sa nepýtam
Zdá sa mi to nežné keď si v podväzkoch
Noc je vyrátaná na chlp pre nás dvoch

Pripadá mi chutné že si v klobúku
Obhrýzaš si nechty ležíš na bruchu
Je to fantastické že si aká si
Prehýbaš sa v páse strúhaš grimasy

Padáš do mňa milá padáš láskavo
Krásne nacenganá krásne ťarbavo
Ráno také isté aké bývali
Čo sme to dnes v noci milá stvárali

Písali sme básne telom na telo
Chvíľu primŕzalo chvíľu horelo
Padala si do mňa nežne láskavo
Krásne nacenganá krásne ťarbavo

Ak nebudeš zajtra znovu naliata
Skúsime to zasa moja strapatá
Skúsime to opäť celkom načisto
Dôjdi moja milá dôjdi naisto

Spadni do mňa drahá spadni láskavo
Krásne vyjasnená krásne maznavo
Opäť z teba milá celkom zošaliem
Nebudeme vnímať noc ráno či deň

Titanik svet

Keď ústa malých pajácov
Mľaskajú veľké pojmy
Po hornej palube sa motá
Kapitán veľkolepej vojny

Bojovne škrípe zubami
Máča si päste v blate
Pred admirálmi sivými
Sťahuje lampasové gate

A dámy z nižšej paluby
Skandujú hymny žiaľu
Pištia a vyvaľujú očičká
Na gigantický vodcov falus

Titanik svet
Sa modlí záverečnú
Záchrany niet
Nebesá bijú večnú

Titanik svet
Poprava vyvolených
Pichá si jed
A mŕtvym dáva ceny

A ty si človiečik
Tancuješ v podpalubí
Veď tu už po tebe
Nevstane nikto druhý

Nebude sa dať spovedať

Morálne popoludnie s baťkom mravokárcom
Duša je zatiaľ relatívne namieste
Asi to bude skorým mokrým marcom
Snehy sa topia jar je na ceste

A v takom hluchom čase starec sivovlasý maják
Varovný ukazovák dvíha do výšin
Boh práve ruší svet a treba sa nám kajať
Asi nás vietor na prach povýši

Do akých nebies zložiť svoje kosti
Do akých uší kričať svoje zlosti
Do akých duší fúkať veselosti
Komu sa vrúcne spovedať

Kam sa má podieť človek keď raz zistí
Že prešiel cestou nečistou
Pre tých čo hrešili i tých čo boli dobrí
Sa všetko končí takisto

V rovnakej zemi ostanú ich kosti
Tie isté hluché uši vymažú ich zlosti
Z rovnakých duší vyfučia ich veselosti
Nebudú sa mať komu spovedať

Bláznivá pokora I.

Dodnes neviem čo sa stalo
Že ma dievča okašľalo
Skladal som jej čisté básne
A tu zrazu slnko zhasne

Nerozumiem čo sa stalo
Chcel som zostať natrvalo
Chcel som s ňou byť naveky
Posielať jej božteky

Čo som spackal ja nešika
Že sa ma už nedotýka
Márne pátram po kredencoch
Hľadám stopy po milencoch

Určite si pustím plyn
Pravda ak sa nezmýlim
Jednou zápalkou to spustím
Viackrát ma už neopustí

Ako v dákom hlúpom filme
Rozhodnutie neomylné
Asi zhorím zaživa
Uf pokora bláznivá

Bláznivá pokora II.

Včera som si púšťal žilou
Že ma dievča opustilo
Pustil som si svietiplyn
Že to navždy ukončím

Viazal som si pevnú slučku
Písal verše na rozlúčku
Ráno som však stretol ženu
Dlhonohú opustenú

Hľadela na zore ranné
Také oči patria panne
Toto je tá pravá baba
Bude ma mať večne rada

Aj keď na mňa príde bieda
Kruté zbohom to mi nedá
To už bude isto ona
Až to príde so mnou skoná

Ešte včera som sa vraždil
Dnes mám opäť ženu navždy
Nové slasti prežívam
Uf pokora bláznivá

Poučky o pravde

Človiečik sadni si čaká nás robota
Začneme s hodinou o pravých hodnotách
Lekcia sa skončí keď slnko zapadne
Budem ti diktovať poučky o pravde

Pravda je šťavnatý hamburger od Mac'a
Putuje črevami dočasne odveká
Pravda je bankomat nabitý eurami
Strieborný bavorák leto na Bahami

Pravda je mafián s piercingom na uchu
A s fľaškou black&white nikdy nie na suchu
Pravda je rasistka raz čierna raz biela
Raz plače nad hrobmi raz sa nám vysmieva

Toto ja nepoznám také neovládam
Keď sa lož prezlečie a tvári sa jak pravda
Pravda je nohatá kurvička z ulice
Lyžička zo zlata a na nej ustrice

Pravdy sú takéto prsnaté šťavnaté
Hladučké voňavé oblé i hranaté
Smelo si ovoňaj ich sladké splodiny
Napchaj sa pravdami nebudeš jediný

Príď

Príď skúsime
Chytať clivé slová
Z vetra

Príď pustíme
Naše ľahké telá
Do povetria

Príď zmizneme kým sa
Ranné mesto
Neprebudí

Príď pôjdeme zbierať
Osamelých
Ľudí

Som malé
Smutné dieťa
Som večný
Nedospelý

Som kolíska
Som vankúš
Som teplo
Tvojich perín

Príď zmizneme kým nás
Krutí páni
Neporania

Príď pôjdeme hľadať
Miesta
Zabúdania

Príď obleč si sveter
Svojej krotkej
Poézie

Príď ak pôjdeš s iným
Dnešok
Neprežijem

Zlé dni

Vesmír sa rozpína
Človek sa zmršťuje
Nestačím sledovať
Kto zmizol kto tu je

Takí tí zábavní
Hľadači pokladov
Nájdu len máločo
Svet ktosi rozkradol

Niektorí mudrci
Mudrujú čím to je
Ja sa len pozerám
Len nech je ako je

Nech sa len rozpadá
Čo sa má rozpadnúť
Majú prísť horšie dni
Tak nech len nastanú

Zlé dni sú naše a sú ako tie dobré
Zlé dni sú čierne a sú ako tie modré
Zlé dni sú hlasné a sú ako tie tiché
Zlé dni sú pomalé a sú ako tie rýchle

Ospalý čas

Ja mám rád chvíle plné ticha
Pred nikým vtedy neunikám
Ja mám rád chvíle plné vody
Som zaľúbený do slobody

Som zaľúbený do vánku a ticha
A ľahkovážne sa mi dýcha
Zo vzduchu hltám sny a pokoru
Ja mám rád jeseň neskorú

Ja mám rád dážď a mrholenie
Keď všetko býva spomalené
Keď sa dni krátia pomaly
A čas je nežne ospalý

Ospalý čas
Mrholí v nás
Dni sú pomalé
Sny sú nestále
Ospalý čas
Vláči sa v nás
Dni sú ťahavé
Hriešne voňavé

O dobro v mojej hlave žobrem

Rádio chŕli samé dobré správy
A ešte aké melódie na mňa páli
Takéto ráno je jak šálka medu
Takéto ráno bolo neviem ktorú stredu

Ja mám však v hlave nekonečnú melu
Čo je dnes za deň mám otázku smelú
Mám v hlave jednu veľkú čiernu bodku
Mám veľké okno a malú prosbu krotkú

Viac mi to už nedávajte
Nemám nato povahu
Viac mi to už nedávajte
Postavím sa na hlavu

Viac mi ich už nemiešajte
Také dávky zbesilé
Viac mi ich už nemiešajte
Noc je s nimi v presile

Chcem sa mať stále iba dobre
O dobro v mojej hlave žobrem
Chcem sa mať o poznanie krajšie
Ach v akom biednom stave som sa našiel

Tichý liečiteľ

Ten tichý liečiteľ
Horúci básnik zimy
Jej kládol na rany
Chladivé dlane hliny

Kládol jej na telo
Zelené prsty skorocelu
Chcel iba kúsoček
A mohol ju mať celú

Dlho bol váhavý
Nezrelý na odvahu
Kým nemá blúzka
Padala na podlahu

Kým tiché dotyky
Zaspievali bohom
Bolo to voňavé
A potom krátke zbohom

Ten párik nevinných
Čo prekročili čiaru
Ten párik nevinných
Ďaleko od oltáru

Zo štyroch mĺkvych očí
Vyleteli vtáci
A pri ich súsoší
Už kľačia neveriaci

Ten tichý liečiteľ
Túlavý človek z juhu
Jej kládol do očí
Dážď slnko a dúhu

Srdce a hlava

Také sa občas stáva
Kde má byť srdce býva hlava
Veľké je naraz malým
Ľavé sa zdá byť pravým

Večné sa ohňom hasí
Aj hlúpa pravda býva čiasi
Dávne tu nahlas kričí
Zdravé sa chorým ničí

Dobré tu občas horí
Nešťastie radosť stvorí
Hriešne je naraz cudným
A obyčajné býva čudným

Srdce a hlava sa len bijú
Keď v jednom tele žijú
Oboje kdesi nabok dáme
Ak budú spolu je to márne

Keď zaniká pieseň

Nik s nami neráta
Nik nás už nenosí
Na líci kabáta
V znamení čohosi

Sme celí zmätení
Niečo sa udialo
My hráči bezmenní
Na rube obálok

Vietor nás odchýlil
Mierime do nikam
Pánboh sa nemýli
Keď sa nás dotýka

Obrazy po stenách
Padajú do prachu
S krížikmi pri menách
Mizneme od strachu

V košeli z nádeje
Nič sa nás netýka
Kto z nás sa usmeje
Keď pieseň zaniká

Tichom do ticha

Odrazu nemám žiadne plány
Iba sa trochu bojím tmy
Viem že raz dostaví sa zánik
Ja ale pôjdem posledný

Odrazu nemám žiadne túžby
Chcem iba malý kúsok dňa
Smrť to je zlomyseľník hrubý
Tajomná vojna súkromná

Odrazu nemám žiaden smútok
Keď mesto míňa osud Pompejí
A hádam nebude ti ľúto
Že s tebou nespím v páperí

Som láska s nenávisťou
Rozbité múry Jericha
A pobláznený mlátim
Tichom do ticha

Raz spávam so smrťou
Raz pred ňou unikám
A mlčanlivý mlátim
Tichom do ticha

Zlo s dobrom

Ten dáždnik nad nami
A samé čierne diery
Počítať s prehrami
Ktosi tu na nás mieri

Niekto je priezračný
Iný má dušu temnú
Občas sa zamračí
A supy na nás striehnu

No ináč je to nádejné
Po mrakoch príde svetlo
A hádam je to zámerné
Že zlo sa s dobrom stretlo

A ľudia možno poznajú
Že takto je to dobré
Veď inú šancu nemajú
Nedá sa tomu vzoprieť

Zlo s dobrom sa hrajú
Na tejto malej zemi
Zlo s dobrom bojujú
O veľké tantiémy

Zlo s dobrom skúšajú
Či vydržia tu spolu
Raz nahor stúpajú
Raz padajú dolu

Dokonalí nech ťa desia

Doprajem ti lásky tony
Doprajem ti milióny
Doprajem ti milé tóny
Doprajem ti bilióny

Len ma počúvaj
Len ma dobre počúvaj:

Polovičná bytosť
Taká nech ťa má
Polovičná šelma
Nemusí byť zlá

Polovičný človek
Taký nech ťa má
Polovičný chlapík
Sivá polotma

Polovičné tóny
Celé sú nanič
Polovičné túžby
Cukor smäd a bič

Polovičné piesne
Celé nechci už
Polovičná láska
Skrátka: polomuž

Dokonalí
Nech ťa desia
Tí čo ľúbia
Ideu

Dokonalí
Tí nech visia
Zavesení
V múzeu

Človek sa nezmení

A stále dokola ich rýmy
Tie isté večné refrény
Mlčať keď práve mlčia iní
Človek sa asi nezmení

A stále rovnaké ich bájky
Tie isté TV obrázky
Čušať veď život býva krátky
Len neklásť žiadne otázky

A stále deravé ich heslá
Tie isté chladné pomníky
Hľadíme sú ich plné mestá
Len ostať v prítmí zašitý

A stále bojovné ich mýty
Tie isté rany do spánku
Z človeka ostáva tvor bitý
A žije večne v podzámku

Do neba volajúce chrámy
Tlčú nás päsťou do tvárí
My malí natŕčame ruky
Zrak sa nám navždy zakalí

Samota bieda

Na nočnom stolíku
Mám tvoju tvár
Kávu džús nudu
Strašne chcem jar

Na nočnom stolíku
Mám len tvoj snár
Pravdu lož dýku
Strašne chcem jar

Na nočnom stolíku
Mám už len prach
Slzy džús vodku
Strašne chcem jar

Na okne primrzli
Pavúk sny tma
Zmizla si naveky
Kto ťa dnes má

Nič sa mi nedá
Noc býva šedá
Načisto bledá
Samota bieda

Duša je gýč

Moja duša vymyslela že odíde z môjho tela
Aspoň bude slobodné aspoň bude slobodné
Takto mi to prisľúbila aby ma viac nebolela
S dušou v tele je to zlé je to zlé

V tele býva všetko v duši nie je nič
Telo to je dielo duša to je gýč
Telo to je umelecké dielo
Duša je len počmáraný ornament a gýč

Pochopil som veľkosť diela nuž vykážem dušu z tela
Nech si robí čo len chce nech si robí čo len chce
Bež odo mňa duša celá dobré sú len čisté telá
S dušou v tele je to zlé je to zlé

Slová ach slová

Z blčiacich úst nám trčia slová
Každý len hovorí
Podpália všetko čo sa hýbe
A mŕtve telo nebolí

Z blúdiacich ľudí sú len snímky
Nik ich už nehľadá
Trápili sa a boli slabí
Najslabší zo stáda

V prejavoch mocných tejto zeme
Z malých už nie je nik
Sú iba čiarky v kalendároch
Podstavce na pomník

Zoschnuté duše sú však čudné
Slnko v nich vychádza
Odišli kamsi na kraj sveta
Veď svitanie tam prichádza

Slová ach slová
Ľadové spŕšky slov
Slová ach slová
Ich tichý krutý lov

Slová ach slová
Zúrivé hroty slov
Slová ach slová
Sú studené jak kov

Hľadá sa láska prispatá

Májové poludnie a láska kdesi trčí
Asi sa opila a teraz dospáva
Pod ktorou čerešňou sa krčí
A nového dňa sa obáva

Májové poludnie láska sa kdesi tára
Asi hrá poker s hviezdami
Ešte nedávno sa so mnou hrala
Jej pobyt je dnes neznámy

Májové poludnie láska sa kdesi túla
Možno že niekde zametá
Včera si s niekým sakramentsky uhla
Teraz je kdesi zavretá

Hľadá sa láska prispatá
Priveďte mi ju prosím vás
Hľadá sa láska pripitá
Doneste mi ju prosím vás

Mrazivé chladné vety

Vravíš mi samé chladné vety
Mrazivé ťažké súvetia
Ja neviem čo mám s nimi robiť
Azda raz samé odletia

Bojím sa tvojich chladných dlaní
Mrazivých chladných dotykov
Trasiem sa ako na svitaní
Keď tvoja reč je z nemých slov

Nosíš mi samé kruté dary
Mrazivé ťažké obrazy
Ja neviem ako sa mám tváriť
Keď mi dáš myrtu do vázy

Desím sa takých dní a nocí
Mrazivých chladných poludní
Ja neviem prečo mám ten pocit
Že všetko sú to iba sny

Mrazivé vety vravíš
Tváriš sa tajomne
Kamenné slová vravíš
Bude to asi vzájomné

Biely klavír

Biely klavír v tmavom kúte
Hráš mi na ňom sonáty
Slová dávno zabudnuté
Spievať sa vraj oplatí

Svetlý obraz v tmavom ráme
Hľadíš z neho dojatá
Dýchať ešte nie je márne
Naše sny sú zo zlata

Živé kvety v mŕtvej váze
Čítaš vety súmerné
Niekto hlúpy smútok káže
Naše dni sú úsmevné

Svetlý obraz biely klavír
Jedno pekné súhvezdie
Živé piesne živý klavír
Bez teba nič neznesiem

Čudný svet

Čudný kvet: nemá vôňu
Má iba farbu módnu
Čudný svet: nemá ľudí
Samotný po ňom blúdim

Čudná hra: nie sú hráči
Víťazstvo prehru značí
Čudné sny: bezfarebné
A zobúdzania všedné

Čudná zver: nemá telo
Tajomný rozmar prírody
Čudný deň: nemá koniec
Škrtnite čo sa nehodí

Zvláštna je taká hra
Čudne sa celá hrá
Zvláštny je taký svet
Pomaly kráča späť

Správa z opačného brehu

Nad ránom som vystúpil z pozemského času
Na pár krokov od územia kde rozdávajú spásu
A kráčal som za ozvenou akéhosi hlasu
V stopách ženy bolo cítiť jantárovú krásu

Stekali jej do rúk medové kvapky vody
Zmyla nimi moje viny ako Kristus nohy
Pribila ma na rub akéhosi tela
S tým telom a so mnou kamsi uletela

Čím som si to zaslúžil zmysel nedáva
Možno raz tam hore budem hviezda jagavá
Dole som však porozdával nenávisť i nehu
Teraz píšem krátku správu z opačného brehu

Bláznivá a zvonár

Posielaj mi zbytočnosti
Sponky do vlasov
Modeluj mi modro z mora
Krídla Pegasov

Zazvoň mi baladu ktorá
Večne trvá
Narátaj do desať
A potom sa obráť

Skončíme v čítankách
Boli on a ona
Zaspali v rozprávkach
Bláznivá a zvonár

Zaspievaj mi staré piesne
Krásy lyrické
Namaľuj mi tisíc bozkov
Kresby gotické

Tam kde je poriadok a teplo

Keď som si k tebe sadol
Skrýval sa vo mne diabol
Dal som ti poštu z pekla
Načisto si z nej zmäkla

S inými ženami sa nehrá fér
Kým tebe píše rovno Lucifer
Že tam má poriadok a teplo
A kopec hostí všade svetlo

Príď milá prosí vládca pekiel
Kto by po takej prosbe nešiel
Obleč si tmavú halenku
Budeš hrať čiernu milenku

Obleč sa prosím do gala
Pekelná rozkoš býva trvalá
Musíš sa dievča tváriť milo
Aby aj čertom zachutilo

Veď láska je vec súmerná
Však nebuď taká prudérna
Peklo je lepšie ako raj
V zime či v lete je tam máj

Peklo sa v dobrom líši od raja
Keď na to prídeš tak si vyhrala
Zbaľ si pár vecí rýchlo leť
Kým ti tam držia dobrý flek

Plačúce tváre

V jedno jarné popoludnie
Vyvetrali v pakárni
Slzy sa rovnajú nule
Človek čaká v čakárni

V jedno jarné popoludnie
V blázinci sa vetralo
Celkom ako na poludnie
Neviem čo sa udialo

Počul som tam plakať ľudí
Ešte žijú ostošesť
Ale stále ronia slzy
Veľké ako ľudská päsť

Ja už viac nechcem plačúce ksichty
Chcem iba raj
Vánok sny oblohu a vôňu myrty
Len to mi daj

Ja už viac nechcem plačúce tváre
Chcem iba žiť
Chcem miznúť neznámy a tichý v dave
Ja chcem len byť

Zmena v programe

Najprv sme chceli city
Teraz sme neurčití
Najprv sme boli milí
Teraz sú nato iní

Najprv sme chceli ľúbiť
Teraz sú nato druhí
Najprv sme boli čistí
Teraz nám chýba kyslík

Ohláste prosím
Zmenu v programe
Mali sme nehu
Už ju nemáme

Ohláste prosím
Zmenu v osude
Chceli sme pravdu
Lenže nebude

Eutanázia

Ležíme v kóme
Len ty a ja
Boh trčí v dome
Aj zubatá

Dočasne večný
Som iba ja
Potulný hriešnik
Si moja

Naveky bolíš
Už iba ty
Rany si solím
Som ustatý

Umreli slová
Tebe mne nám
Posledná prvá
Prvá posledná
Eutanázia...

Ak pôjdem prvý
Vypni ma prosím
Svet ľudí drví
A živých kosí

Ak pôjdeš prvá
Vypnem ťa rýchlo
Beh sveta trvá
Ostáva ticho