nezhudobnené texty

Láska je odpoveď

Načo je otázka
Na odpoveď sveta
Načo je bodka
Ktorou sa končí veta

Načo je obloha
Keď obchodujú silní
Načo je krajina
Kde vládnu neomylní

Načo je začiatok
Konca nekonečna
Načo je pravda
Keď lož je pani večná 

Načo sú otázky
Keď nikto nepočúva
Načo sú dobré sny
Ktoré treba zbúrať

Načo sú myšlienky
Načo sú slová
Načo je západ slnka
Keď ráno svieti znova

Načo je otázka
Čo by duša chcela
Načo je odpoveď
Na otázniky tela

Načo si človiečik
Keď odpovede nemáš
Načo sú bohovia
Keď božia tvár je nemá

Načo je vôbec otázka
Prečo má človek blúdiť
Láska je odpoveď
Čo robí z ľudí ľudí

Nebo nás počíta

Nebo nás počíta
Sme nemí
Vietor nás pochytal
Sme tiene v tieni

Trhá sa obloha
Niet kvetín
Boh kašle na boha
Sme siete v sieti

Myšlienky nebudú
Vie každý
Dostali na hubu
Sme dažďom v daždi

Človek je vidina
Sen vtáčí
Sám seba potkýna
Sme plačom v plači

Zas príde začiatok
Deň prvý
Zem zmení na blato
Sme krvou v krvi

Svet padol na hlavu
Je v strachu
Len prachy trvajú
Sme prachmi v prachu

Trvalé hodnoty
Tak ako predtým
Sme deti Golgoty
Boli sme ničím
Možno raz budeme všetkým

Plurál i solitér

Spovedám sa ti vŕba moja
Zrecykluj prosím moje viny
Aj Faust aj Mefisto sa boja
Z tela i duše zvýši kúsok hliny

Spovedám sa ti vŕba moja
Nahraď ma prosím iným dielom
Napoly dobrým mrzkým spola
Nech s mojou dušou žije telo

Spovedám sa ti vŕba moja
Všimni si prosím moju charitu
Aj prachy predsa niečo stoja
Chudák ten nemá správnu bonitu

Spovedám sa ti vŕba moja
Zrecykluj slzy mojej duše
Jej bolesti sa dlho hoja
Jej zovretie je čoraz užšie

Som navždy bosý
O svetlo prosím
Som navždy nahý
Po letoch pády

Som navždy nemý
Bledý i temný
Som kat i stvoriteľ
Plurál i solitér 

Vesmír je čudný pán

Sneží mi do duše
Hlava ma klame
Z tela som ušiel
Slzy sú dlane

Sneží mi do srdca
Noc trčí v bahne
Démoni mlčia
Niečo sa stane

Sneží mi do básní
Biele sú slová
Tma kričí zhasni
Každý deň znova

Sneží späť do neba
A diabol blúzni
Biely jak krieda
Vesmír je čudný

Sneží mi do tváre
Smútku je zima
Hviezdy sú pravé
Kat katov stína

Sneží mi do očí
Svet v tom má jasno
Do nebies vkročím
Svetlo ma našlo

Vesmír je čudný pán
Podal mi všetky svoje ruky
Nedá mi umierať
A pani Zem sa preukrutne krúti

Vesmír je zvláštny tvor
Do rán mi kladie prsty skorocelu
Chcem iba trocha nehy
Raz ju vraj budem vlastniť celú

Niečo sa hojdá v povetrí a to ma trochu mýli
Niečo prapodivné sa dnes neodkladne stane
V tých vločkách dotyk múdrych bohov sídli
Spolu s tým snehom do mňa možno kúsok raja padne

Skvelý kapitál

Hospodin tuší
Čo sa dnes stane
Dnes prídu hviezdy dnes prídu hviezdy

Prehliadka duší
Čo padli pod zem
Dnes sa už brieždi dnes sa už brieždi

Nepokoj čuší
Má temné chvíle
Tak to má zostať tak to má zostať

Srdce mi búši
Dobre si žije
Veď mohlo postáť veď mohlo postáť

Hlava nebolí
Je plná slnka
Má rada svetlo má rada svetlo

Noci už boli
Bolesť je mŕtva
Všetko sa v jednej piesni stretlo

Mám skvelý kapitál
Keď stojím v nepokore
Ráno som v blate stál
A večer diabol zhorel

Mám skvelý biznis
Keď obchodujem s časom
Niekoho trýznim
Iný má s časom jasno

Najľahší na svete

Dnešok je totálny
Zajtrajšok drieme
Včerajšok začína pokorne hniť

Bolesť je nebohá
Milovať chceme
Nemyslieť nefňukať len si tak byť

Plač sa ma netýka
Len ak by vyliečil
Utopil v slzách peklo a žiaľ

Hrôza je v odpadkoch
Ach osud človečí
Tisíckrát padol tisíckrát vstal

Smútok na konečnej
Kam už nik nechodí
Už ani noc tam nepríde spať

Svetobôľ zahynul
Zlo dobru neškodí
Dobro si vybralo najkrajšiu trať

Mesiac dnes rozkvitol
Tma vliezla do zeme
Poludnie naveky ovládlo noc

Slnko sa pripilo
Radí nám dôverne
Nežobrať neprosiť nepoznať zlosť

Chcem byť jak páperie
Najľahší na svete
Deň spolu s nádejou
Kráčajú vystreté

Chcem byť jak obloha
Z oblakov nalačno piť
Len tak sa hompáľať
Lietať a dýchať lietať a žiť

Vládkyňa útekov, princezná žiaľu

Hľadám ťa
Akoby si bola
Zápalka
Na hrane stola

Hľadám ťa
Akoby si chcela
Byť vo mne
Po kúskoch celá

Hľadám ťa
Akoby naslepo
Ach moja
Madona útekov

Vládkyňa útekov
Princezná žiaľu
Čas sa dnes zasekol
Konečnú hrajú

Vládkyňa únikov
Kráľovná smútkov
Vesmír dnes zanikol
Zanikol prudko

Hľadám ťa
Akoby si stála
V predpeklí
Diablov sa bála

Hľadám ťa
Akoby stratenú
Vo hviezdach
Pribitých na stenu

Vládkyňa útekov
Princezná žiaľu
Mám už len nádej
Nesmierne malú

Protekčná smrť

Smrť je vraj pani presná
Za pána tmy sa vydala
Údajne je to dáma čestná
A všetkým narovnako rozdáva

Jedinú dávku pre každého
Vraj spravodlivo nariadi
Každému so smrteľnou nehou
Ampulku s kyanidom nasadí

Ja som však zomrel asi stokrát
Hospodin mi to množstvo povolil
Aby som ožil a viac sa nebál
Boh na všetko má vlastné dôvody

Že som mu našepkával v škole
Keď ešte iba malý bôžik bol
Dostal sa k nebu ja som ostal dole
A tak som naňho skrátka zabudol

Protekčná smrť
Treba mať na ňu známosti
Protekčná smrť
Ma ešte párkrát pohostí

Protekčná smrť
Ma znova dáva dokopy
Kto zomrel raz
Nikdy a nič nepochopí

Pánboh mi šepká z výšky majestátu
Že bezo mňa by nebol tam kde je
Chystá mi preto posteľ zlatú
Som skrátka prominentom nádeje

Mám toho najvyššieho hore
Smeje sa na mňa zvrchu z oblohy
Ešte má podlžností more
Má u mňa stále veľké dlžoby

A tak si levitujem z jeho vôle
Vznášam sa v zmysle jeho zákona
Smrť nie je blaho ani bolesť 
Je iba taká neutrálna madona

Sto razy umrieť je dosť dobré
Mám veľmi vplyvnú bytosť na nebi
Koľkokrát pane ešte zomriem
Exitus podľa božej potreby

Ach márnosť márnosť šedivá

Dnes sa tu predávajú deti
Na burze smotánky 
Dnes práve čierna farba letí 
S hodvábnou pleťou cigánky 

Dnes sa tu draží ľudská koža
Na burze elity
Prachy sú predsa pravda božia
Dajú sa zmeniť na city

Dnes sa tu draží ľudská duša
Na burze pýchy národa
Jedni to vedia iní tušia
Duša je číra náhoda

Dnes sa tu kupčí so svedomím
Na burze vrchnosti
Chcú všetko páni skromní
A k tomu kúsok božej milosti

Tržnica horných desať tisíc
Blahobyt na špagátoch visí
Stvoriteľ ten sa nedíva
Ach márnosť márnosť šedivá

Tržnica plná známych tvárí
Tých najvrchnejších ľavých pravých
Stvoriteľ oči ani uši nemá
Pravda je nahá plesnivá a nemá

Dnes sa tu predávajú deti
Na burze pracháčov
Dnes predávajú deti kvetín
Za fajku dymu no a čo

Dnes sa tu dajú kúpiť srdcia
Na burze mecénov
A čierne deti v kúte mlčia
Srdce je vecou bezcennou

Dnes práve otvárajú rajskú
Tržnicu pôvabnú
Na očiach majú deti pásku
Ich duše z tela vytiahnu

Raz pánboh takú burzu zruší
Čím ukončia sa dejiny
Hromada snov a sŕdc a duší
Raz skončí v telách nevinných

Po nenávisti nezostane nič

Kým spíš
S očami bdelými jak hviezdy o polnoci
Kým spíš
Som miliardár bohatší o jediný pocit

Že mám
Pramene vlasov a vidín vlastnej ženy
Že mám
Samého seba lenže v inom prevtelení

Kým spíš
Máš srdce ako detský pamätník
Kým spíš
Prší ti do snov môj polohlasný krik

Že máš
Stále tú istú jamku v pravom líci
Že máš
To po čom prahnú veriaci i bezbožníci

Kým spím
Do zdrapov mojej duše šiješ stehy
Kým spím
Do môjho strachu vkladáš tony nehy

Že smiem
Byť aspoň v jednom tvojom okamihu
Že smiem
Čítať ti vlastnú  zlú a omeškanú knihu

Kým si
Bohovia možno tušia niečo o dotykoch
Kým si
Je vôľa neba v oboch našich prstenníkoch

Že mám
Nádej byť aspoň v jednom tvojom cite
Že mám
Nádej že moji démoni raz zmiznú na úsvite

Kým si
Všetko sa v jednom dobrom slove stretne
Kým si
Všetko so všetkým sa v jednom bode pretne

Že sú
Sekundy minúty a roky dosiaľ neprežité
Že sú
Chvíle keď zmiznú uzly a ostanú len hladké nite

Kým si kým budeš kým tu budeme
Kým nespália sa ohňom plamene
Kým prameň rieky rieku neutopí
Po milujúcich ostávajú stopy

Kým si kým budeš kým tu budeme
Kým nespália sa ohňom plamene
Kým neláska je počmáraný gýč
Po nenávisti nezostane nič

Vojna duše vojna tela

Toto sa stáva každý večer
Duša i telo chcú byť večné
Ich krutá scéna ako z hororu
Neznáša mier a pokoru

A tak sa mlátia hlava nehlava
Duša a telo sprava doľava
A potom zase pekne opačne
Kým znova svitať nezačne

Toto sa deje noc čo noc
Duša aj telo chcú mať moc
Moc prosperuje iba v prítmí
A nebabre sa s nejakými citmi

Čo by si duša chcela
Buď rada že si celá
Byť na franforce rozbitá
Otŕčať k nebu kopytá

Čo ťa je telo do toho
My nie sme rovní pred bohom
Veď si len biedna kôpka kostí
Aspoň že mňa v tej kôpke hostíš

Buď rada duša skúpa
Že vo mne sídliš hlúpa
Raz skončia tvoje chvíle svetlé
Škvariť sa budeš celá v pekle

Čo to tu táraš telo trápne
Kedy ti konečne už zapne
Že bez duše si nula to mi ver
Že bezo mňa si iba biedny červ

Vojna duše vojna tela
Vojna žeravá
Hlúpe duše hlúpe telá
Každý prehráva

Smiešne telá smiešne duše
Trápni komici
Hlúpe telá hlúpe duše
Skončia v márnici

Duša i telo ešte čosi nezmyselne bľabocú
Každý chce od nebeskej brány kľúč
A všetci svätí sa im zhora milo chichocú
Duša i telo sú raz navždy navždy fuč

Díleri krásy

Na chladné pamätníky
Cintorínov Zeme
Maľujú svoje svetlé slogany
Ak vašim dávnym láskam
Zostali verše opustené
Tak dobehnite za nami

Budeme ďalej písať poéziu
Banálne jednoduché
Čarovné rýchle vety
Za vaše dávne lásky
Na čierne limuzíny
Hádžeme živé kvety

Díleri krásy
A manažéri kvetov
Takí sa rodia
Do skonania svetov

Nemožní veční
Absolútni blázni
Tak trochu zašlí
Trubadúri básní

A ak by sa aj dostavila
Škaredá hlúpa tetka s kosou
Somárske uši budú ukazovať
Cháronom funebráckym bossom

Veď budú ďalej písať poéziu
Banálne jednoduché
Čarovné rýchle vety
Za naše dávne lásky
Na mŕtve limuzíny
Vrhajú živé kvety

Kráska v meste

Nočná kráska vyrazila
Rovným krokom do mesta
A chvela sa celkom celá
Ako mladá nevesta
 
Minula tak trochu vlažne
Sochu štátnika
A hľadela do fontány
Ktorá nemo zaniká
 
Prihodila žobrákovi
Pár mincí do klobúka
A hľadela do výkladov
Čo kto pekné ponúka
 
Mesto je tesné
Hrá smutné
Šialené piesne
 
Mesto je tesné
Hrá čierne
Znudené piesne
 
Do klubu kde hrajú hip hop
Sa už asi nezmestí
Krúži sama do polnoci
Smutným námestím
 
Dobré šaty pekný účes
Nové topánky
Chvíľu ju to ťahá k džezu
Chvíľu do funky
 
Slušný mejkap náušnice
Parfum z Diora
Kráska menom Nespútaná
Raz víla raz potvora
 
Nadránom si povedala
Zajtra z mesta odíde
Nič zvláštne sa neudialo
Bezobsažný hlúpy deň
 
Chvela sa tu celkom celá
Zajtra pôjde z mesta von
Skúsi hľadať iné miesto
Na chvíľkový podnájom

Náckovia dupú

V ich hlavách smog
A čierne čižmy dupú okolo
Zrovnaný krok
A mozgy špinia čiernym popolom

Navrchu kríž
A pod ním tmavý hakenkrajc
Človiečik krič
Na dohľad od nútených prác

Rúbaj a rež
Slabých a tmavých obesiť
Človiečik vieš
Chcú tvoje deti navždy vydesiť

Vojnový stav
Máš hájiť vlastnú nevinu
Človiečik vrav
Kým napracú ťa hnedí do plynu

Krutý je vzduch
Keď niečo ako láska neplatí
Človiečik buď
Kým skončíš s číslom na lakti

Údery lži
Pravdu si odlož na potom
Človiečik ži
Kým nie si v lágri za plotom

Náckovia dupú
Na tričkách portrét tyrana
V zlosti sa kúpu
Milujú temné svitania

Náckovia dupú
A v rukách slučky na ľudí
V krvi sa kúpu
Stále to isté déjà vu

Mesto

Bary sú zavreté
Noc práve končí
Túlam sa po gete
Svet sa mi točí
 
Podchody špinavé
Mesiac ma straší
Reklamy jagavé
Som o noc starší
 
Zhulený taxikár
Ma vezie mestom
Noc práve zaniká
Svetelným gestom
 
Idem spať nadránom
Chcem inú dobu
Je zo mňa Cyrano
Z čudného rodu
 
Krkavce krákajú
Ja sa ich bojím
Zaspať mi nedajú
To neustojím
 
Mesto je čudný svet
Vecí slov a ľudí
Pred chvíľou umrelo
A znovu sa budí
A znovu sa budí
 
Mesto je hromada
Snov a prostitútok
Bojím sa svitania
A špinavých kútov
A špinavých kútov

Rozum a cit

Som v bode nula v súkromnom Greenwichi
Neviem kto som asi som všeličím
Raz kreslím priamky a inokedy kruhy
Myslím na jedného a odchádzam s druhým
 
Jeden mi vraví zostaň druhý kričí zmizni
Jeden je čistý druhý je v koši pri bielizni
Jeden je opitý druhý má jasnú hlavu
Jeden je živý ten druhý čaká na popravu  
 
Rozum a cit sú moji dvaja páni
Obaja poctiví obaja šlendriáni
Rozum a cit sú moje zrkadlové tváre
Obidvom slúžim obidvom miznem v dave 
 
Rozum a cit sú moje dve tváre
Obidve nejasné obidve popolavé
Rozum a cit sú moji prísediaci
Obaja v okovách a voľní ako vtáci  
 
Jeden ma portrétuje druhý vymazáva
Jeden je poetický druhý jasná hlava
Tí dvaja páni ma raz pochovajú
Tí dvaja mi raz rozhrešenie dajú 
 
Jeden sa potáca druhý sa tvári sladko
S jedným to škrípe s druhým to ide hladko
Jeden mi dáva všetko druhý iba zvyšky
Jeden je pôžitkár a druhý asketický
 
Som v bode nula v súkromnom Greenwichi
Neviem kto som asi som všeličím
Raz kreslím krivky a inokedy štvorce
Raz mávam jasno a raz sa len tak mocem

Posledný vojak posledného mieru

Začína vojna kvety vädnú
Skrývajú slzy do listov
A láska stráca farbu medu
A dobrák čas sa končí neisto

Začína vojna muži idú
A ženy plačú do ticha
Mŕtvi s mŕtvymi sa zídu
Láska sa vzdala nedýcha

Začína vojna múzy končia
Smrť so smrťou je na dotyk
Smrť so smrťou sa v tanci točia
Mlčanie bolí viac než krik

Začína vojna deti smútia
Boh s bohom bolesť zapíja
A chrámy sa do prachu rútia
V tom prachu človek zabíja

Posledný vojak posledného mieru
Posledný strážca krajiny
Posledný Kristus stráca svoju vieru
Posledný človek bez viny

Posledný vojak posledného mieru
Posledný dotyk milencov
Poslednú nádej guľky berú
Posledné hroby bez vencov 

Keď budem umierať

Keď budem umierať
Zastavte prosím čas
Nech si to vychutnám
Veď smrť je iba raz
 
Keď priblíži sa koniec
Nech príde za mnou kňaz
Len nech je celý v bielom
Dobré je umrieť včas
 
Keď dohodnem sa s nebom
Či si mám zobrať pas
A či mi dajú vízum
A kde to nebo nájsť
 
Keď spočítam si presne
Koľko som prežil krás
Odídem asi celkom rád
Veď krása je len v nás
 
Nechodím po žobraní
Chcem iba skromný dar
Čítajte z mojich dlaní
Je na nich moja tvár

Modrý pavúk

Odomkol som ťa pávím perím
Blúdim po tvojich nahotách
Privlastnil som si tvoje pery
Si moja malá krehká prostota
 
Odomkol som ťa pierkom páva
Túlam sa v tvojich samotách
Privlastnil som si všetky práva
Raz navždy som ťa v sebe zamotal
 
Som modrý pavúk
A pletiem siete z tvojich snov a tieňov
Som modrý pavúk
A pletiem si ťa s vlastnou bielou stenou
 
Som modrý pavúk
A pletiem siete z tvojich výkrikov a vzdychov
Som modrý pavúk
A pletiem si ťa s vlastnou chladnou pýchou
 
Odomkol som ťa modrým perom
Hojdám sa v rytme tvojho bigbítu
Privlastnil som si tvoje telo
Už ťa mám do pavučín prišitú
 
Láska je dievča z ulice
 
Kým vonku bolo neslýchané dusno
Mne srdce na svitaní uschlo
Breviár mojich vyznaní je prázdny
Básne dnes čítajú len blázni
 
Katalóg našich dotykov dnes horí
Neviem či som a či sme vôbec boli
Register mojich radostí je temný
Ja hltám vlastné slzy ver mi
 
Viem je to nemoderné klišé
Láska sa na povrázku kníše
Od steny ku stene sa trmáca
Nadránom spieva cez deň krváca
 
Viem je to starožitná fráza
Najprv sa s nami hriešne mazná
Kolíše nás jak malé deti
Až je z nej veľká halda črepín
 
Plačúcich sú nás tisíce
Láska je dievča z ulice
Lejaky suchá víchrice
Láska je dievča z ulice

S Ježišom na kríži
 
Dievčatko odlietam
Do výšky mierim
S Ježišom na kríži
Do rajských perín
 
Dievčatko mávaj mi
Letím tam zmierený
Nechám ťa jedinú
Jedinú na zemi
 
Dievčatko nechám ťa
S náručou prázdnou
Hviezdy ma volajú
Srdcom mi zazvoň
 
Dievčatko usmej sa
V nebi ťa čakám
Raz ku mne doletíš
Zubatá láka
 
Dievčatko doletíš
Nebeskou poštou
Ja ti tam usteliem
Voňavé lôžko
 
Dievčatko príď za mnou
Keď ťa smrť skolí
V posteli z páperia
To menej bolí
 
Miluj ma prosím
Kým ešte vládzeš
Bozkaj ma prosím
Smrť to je krádež

Vymaž ho z pamäti


Keď zajtra odletí
Vyhoď tie básne
Vymaž ich z pamäti
Písal ich každej
 
Keď zajtra odíde
Deletuj vášne
Bolo to morbídne
Nebral ťa vážne
 
Keď zajtra odpáli
Vymeň si srdce
Koľkí by zostali
Iba on nechcel
 
Keď zajtra vypadne
Nájdi si pána
Ktorému napadne
Že si zas sama
 
Odísť je ľahké
Zrkadlo bolí
Bolo to krátke
Rany sú v soli
 
Odísť je ľahké
Zrkadlo plače
Bolo to sladké
S iným to začne

Noc a ráno
 
Dávaš mi silu znamení
Znamení mieru
Vlastním ťa celú na zemi
Naozaj celú
 
Pískaš mi zabudnuté hity
Od pána Bacha
Môj obraz v tebe ukrytý
Potme ťa máta
 
Klameš ma nehou dotyku
So srdcom v piesku
Ideme k hviezdam potichu
Poznáme cestu
 
Kuchárka polnoc varí nočné svetlo
Ráno sa rosy opýta
Čo sa to v jednom bode stretlo
Prečo si na mol opitá
 
Palác modlitieb
 
Desiatky rokov stovky dní
Ja mrznem nahý v predsieni
Do hlavných izieb ma nik nevolá
Trčím tu ako živá mŕtvola
 
Tisícky súvetí a milióny viet
Nepoznám niečo ako svet
Poznám len prítmie predizieb
Slnka a tepla tých tu niet
 
Hromady písmen a miliardy slov
Keby som v krajšej piesni bol
Keby tu aspoň jeden človek stál
Tak ako ja sa smrti bál
 
Milión živých a všetci nad hrobom
Mocú sa medzi zlom a zlom
Len jeden víťaz vagón obetí
A nad tým všetkým slnko nesvieti
 
To iba v paláci modlitieb je deň
Ružovú ilúziu vidieť smiem
V paláci múdrych ľudí byť
Nato sa musím znova narodiť
Nato sa musím nový narodiť
 
Balada pre ľudí
 
Hovorím preboha
Sloboda nebohá
Hovorím prekrista
Nádej je neistá
 
Hovorím kričím
Čo ak som ničím
Hovorím stačí
Zimou sa vláčiť
 
Bola si nežná
Býval som rád
Ach láska bežná
Chcem ťa zas mať
 
Bola si krehká
Svet sa mi páčil
Býva to zriedka
Mať osud vtáčí
 
Znova ťa stretať
Hovoriť lietať
Nevedno kam
Cieľ trčí sám
 
Hovorím čuším
Žiť ešte musím
Mrmlem si etudy
Baladu pre ľudí
 
Zbytočná báseň hriešneho básnika
 
Všetko je napoly
Jedna vec je celá
Kým sa pravda bojí
Nepravda je smelá
 
Človek sa potkýna
Než dokríva k raju
Kým sviečka zhasína
Konečnú zahrajú
 
Posledná pieseň
Hriešnikov budí
Konečné pokánie
Posledných ľudí
 
Zbytočná báseň
Hriešneho básnika
O čistote káže
Špinavo zaniká
 
Pravda je pomalá
Nepravda rýchla
Kým pravda skonala
Lož hlasito dýcha
 
Všetko je napoly
Len jedno je celé
Čo v srdci zabolí
Rozpadne sa v tele
 
Odrazu dievča nebolíš
 
Záhadnou poštou sa mi vraciaš
Otázka rozchodov je zrazu preč
Týždeň čo týždeň si stále krajšia
Odrazu nebolíš hoci už smieš
 
Malátna pieseň mi v krku leží
Nevládzem spievať mám ťa rád
Nechápem nechápeš o čo tu beží
Prítulná veta chcem ťa mať
 
Ostávaš so mnou myslím že verím
Zdá sa to jasné jak boží súd
O dobré o zlé sa s tebou delím
Prosím ťa dievča prosím buď
 
Všetko je zrazu priezračne čisté
Miluješ milujem tak sa mi zdá
Obaja máme panenskú myseľ
Najprv mám teba a ty zas mňa
 
Vojnová sekera je dávno v zemi
Bozkám ti tvár ba i tvoj tieň
Láskou sa dievča všetko mení
Kde bola noc tam vládne deň
 
Nachádzam nachádzaš
Cesty sú priame
Nevzdávam nevzdávaš
Preto sa máme
 
Nepadám nepadáš
Držím ťa v hlave
Pre mňa i pre teba
Cesty sú pravé
 
Buď vôľa naša
Buď milá buď
Buď vôľa naša
Buď milá buď
 
Ľuďom sa asi veriť neoplatí
 
Horíme mokrí v daždi
Mokneme v ohni navždy
Krátime cesty obchádzkami
A v davoch ľudí sme tak sami
 
Každý z nás kráča iným smerom
Aj boh je vlastne ľudským dielom
V otázkach viery sme tak trochu vlažní
Nad nami trónia usmievaví blázni
 
Ľuďom sa asi veriť neoplatí
Nech sú aj bieli čierni zlatí
Ľuďom sa asi veriť nesmie
Pravdivé sú len detské piesne
 
Aj to len niektoré a málo
Aj to len niektoré a málo...
 
Ľuďom sa skrátka veriť nedá
Prečo len vládne tma a bieda
Ľudia sa vždycky budú klaňať moci
A budú hlúpi ľúbiť farbu noci
 
Hoci len niektorí a menej
Hoci len niektorí a menej...
 
Len ak by zvíťazilo svetlo
Keby tak všetko čierne zmietlo
Iba ak víťazmi raz budú malí
A veľké celebrity slnko spáli
 
Nejaký Ahasver po krajine blúdi
 
Voľačo malebné
Ma pred svitaním budí
Nejaký pasažier
Zo zeme opustených ľudí
 
Akési farebné
I čiernobiele kruhy
Dajaký Ahasver
V pustatinách blúdi
 
Nejaký stratený
Pocestný sa krúti
Hocaký stratenec
Do nebies sa rúti
 
Akési úsmevné
Historické bludy
A ľudský tribunál
Vynáša božie súdy
 
Tajomný blúdiaci
Podivný Ahasver
Kľačí na kolenách
A nepozná smer
A nepozná cieľ
 
Nemyslím nemilujem nespím
 
Budím sa vstávam
Samotný som
Milenky zháňam
Závidím psom
 
Dvíham sa nadránom
Nijaký sen
Zanikol pradávno
Nespím len bdiem
 
Musím zas kráčať
Nevidím kam
Musím zas začať
Začínať sám
 
Tuším som niekto
Netuším kto
Tuším som niečo
Netuším čo
 
Nemyslím nemilujem nespím
Bože môj zhreš
Buď aspoň na chvíľočku slepý
To hádam smieš
 
Nemyslím nemilujem nesním
Bože môj bože
Buď aspoň na minútku hriešny
Lásku mi zožeň
 
Miluj ma každý párny deň
 
Kým príde milá domov z flámu
Budem si čítať Hrabala
Z magickej gule budem veštiť
S kým sa to včera vyspala
 
Kým príde milá domov z flámu
Budem si púšťať Wagnera
V tajomných mestách budem blúdiť
So mnou sa vyspať nechcela
 
Kým príde milá domov z flámu
Budem si lúštiť Dylana
V puknutom srdci budem pátrať
Prečo je láska bezcenná
 
Kým príde milá domov z flámu
Budem si spievať Lennona
A z čiernej kávy budem hádať
Kam tečie rieka ponorná
 
Miluj ma dievča
Každý párny deň
Zbožňuj ma dievča
Bez teba som tieň
 
Láskaj ma dievča
Každú párnu noc
Stískaj ma dievča
Chýba mi tvoja moc
 
Farebný svet
 
Keď stúpam nahor
Je mi milo
Plaču a smútku
Odzvonilo
 
Keď letím nahor
Je mi skvelo
Veď nebo práve
Dohrmelo
 
Keď letím hore
Mám sa dobre
A babrák smútok
V pekle žobre
 
Keď letím hore
Cítim teplo
Všetko sa v jednej
Piesni stretlo
 
Svet je dnes ružový
Má farbu tulipánov
Svet je dnes ružový
Zvládnem ho ľavou zadnou
 
Svet je dnes farebný
Svieti mi do myšlienok
Svet je dnes farebný
Zabíja moje temno
 
Keď mierim hore
Svieti svetlo
Všetko sa v jednej
Láske stretlo
 
Čo mi to šepkáš bože
 
Niekto je dobrák
Niekto je zlosyn
Jeden je žobrák
Chodieva bosý
 
Jeden sa usmieva
A druhý plače
Niekoho bolieva
Že dobro našiel
 
Niekto je do čierna
Niekto je modrý
Lož býva nesmierna
A pravda horí
 
Jeden je mrazivý
A druhý páli
Niekto je vysoký
A niekto malý
 
Niekto je škaredý
A niekto krásny
Jeden je stvorený
Na život v básni
 
Jeden je fašista
Druhý je čistý
Pravda je neistá
Hakenkreuz istý
 
Čo mi to šepkáš bože
Prečo to nekričíš hlasno
Že sa mám modliť čože
Počúvaj bože nemám v tom jasno
 
Čo mi to šepkáš zhora
Prečo si dávaš na čas
Veď si jak nočná mora
Počúvaj bože a hovor nahlas
 
Šedá je farba pravdy
 
V minulom živote som chľastal
No bol som jednoducho bastard
V minulom živote som hrešil
Zo smútku chudákov sa tešil
 
V minulom živote som kradol
No bol som výnimočný diabol
V minulom živote som vraždil
Miloval zločin raz a navždy
 
V tom dnešnom živote som dobrý
Jak človek milión sa modlím
V tom dnešnom živote som nežný
Je zo mňa sivý občan bežný
 
V tom dnešnom živote som milý
Na vraždu smilstvo nemám sily
V tom dnešnom živote som krásny
Je zo mňa treťotriedny básnik
 
Som človek davu
Som jedným z miliardy
Mám dušu malú
Šedá je farba pravdy
 
Prehrávam k.o.
 
Nechcem sa spovedať
Kňaza sa bojím
Nechcem ho potešiť
Debaklom svojím
 
Neviem mu povedať
Pane ja končím
Bojím sa neklamať
Tak klopím oči
 
Idem dnes skratkami
Páni som v čele
Idem dnes do cieľa
Netuším kde je
 
Stále som na hrane
Kĺžem sa nadol
Dávno som zablúdil
Na hubu padol
 
Prehrávam k.o.
Kňazi ma strašia
Prehrávam áno
Boha som naštval
 
Prehrávam k.o.
Kňazi ma plašia
Prehrávam áno
Boh na mňa kašlal

Smrť je len dátum v kalendári

Smrť to je pôvabná
Pôvabná tanečnica
Chvíľu je pobledlá
Chvíľu jej horia líca

Smrť to je láskavá
Láskavá pani z neba
Chvíľu sa usmieva
A plače len keď treba

Smrť to je voňavá
Voňavá dáma Versaceho
Najprv nás vystraší
A potom hladká s nehou

Smrť to je prítulná
Prítulná slečna štedrá
Najprv nám nehu nadelí
A potom tony striebra

Smrť to je nedeľná
Nedeľná chvíľka poézie
Najprv nám lôžko ustelie
A potom všetko berie

Smrť tá je úžasná
Úžasne nekonvenčná
Najprv je rozprávka
A potom pieseň večná 

Smrť nebolí páni
Len sa tak vážne tvári
Smrť nebolí páni
Smrť je len dátum v kalendári

Plagiátor Mesiac
 
Vraciam sa v noci domov z flámu
Rozbitá posteľ na mňa huláka:
Dnes tu mám plno – chlap jak sekera
 
Nuž jednoducho kašlem na tú dámu
Mal som ju z čistej lásky
Už ju nemám – letná nevera
 
Sám tupo sedím na chodníku
Ešteže promile mi neklesá
Opito hľadím smerom hore
A vrčím k nemým nebesiam:
 
Počúvaj plagiátor Mesiac
Však ani nemáš vlastné znamenie
Takých sa nájde vyhasnutých
Čo kradnú cudzie žiarenie
 
No satelit mi vraví tichým hlasom:
Viem ozajstných hviezd je kopa
Veď žiaril by som vlastným jasom
Keby som toľko neslopal
 
Dobrá planéta
 
Istého času páni zhora
Dávkovali bolesť
A ona stála zakríknuto
Kdesi na rohu
 
A tony zla čo ľudia
Nevládali uniesť
Si pozbierala
Do útleho batohu
 
Odvtedy pácha iba dobro
A ľuďom prahy zametá
Odvtedy hovorí jej každý
Dobrá planéta
 
Len ja som ostal
Trčať osamelý
Kríženec lásky
A pôžitkársky kat
 
Nesmierne trpko
Som si zvykol
Že ju už nikdy
Nebudem môcť mať
 
Odpísaný inventár
 
Lákať ženy na motýle
To sa dnes už nenosí
Občas prídu také chvíle
Potrebuješ kohosi
 
Vábiť ženy na lyriku
Také sa dnes neráta
Poézia mlčí v kriku
Platonicky zodratá
 
Baliť ženy kyticami
Odpísaný inventár
Alchymisti zostavili
Milenecký šlabikár
 
Kvalitnú lásku na počkanie
S donáškou do bytu
Kvalitnú lásku na počkanie
Vec ponuky a dopytu
 
Žil jeden človek
 
Žil jeden chlapík krotká duša
Život ho všelijako skúšal
V izbe mal gramofón a páva
Žil jeden človek duša hravá
 
Pustil si škrípajúcu platňu
Rozsvietil malú lampu matnú
Tancoval čarovne a dlho
Až kým mu svetlo neubudlo
 
Žil jeden človek obraz z neba
Mal iba páva gramofón a seba
Bol taký nenormálne čistý
Vždy iný a predsa vždy ten istý
 
Vždy iný ako pávie perá
A taký istý ako včera
Žil jeden chlapík božie telo
Až kým sa celkom nezotmelo
 
Do tmy sa rúti jeho čisté telo
Do tmy sa rúti hoci nezomrelo
Do tmy sa rúti jeho čistá duša
To iba nás špinavých tak skúša
 
Muž s vôňou vanilky
 
Uprostred parku na námestí
Rozložil svoje prapodivné kino
Gitaru futrál pár mincí
A biele ošarpané pianíno
 
Na jeho klavíri sa smiala
Sadrová soška pána Beethovena
A ty si bola jeho pieseň jeho melódia
Chvíľu si bola jeho žena
 
Voňal vanilkou a dymom
Voňal tabakom a ovocím
Dodnes nevieš jeho meno
Nevieš či bol skutočný
 
Poznal dva akordy a čítal
Ťažké verše o tichu a o pokore
Kým si ho stihla ľúbiť
Zostala z neho malá bodka na obzore
 
Taká milá noc
 
Mne sa to zdá dobré keď si líznutá
Potácaš sa k spálni nič sa nepýtam
Zdá sa mi to nežné keď si v podväzkoch
Noc je vyrátaná na chlp pre nás dvoch
 
Pripadá mi chutné že si v klobúku
Obhrýzaš si nechty ležíš na bruchu
Je to fantastické že si aká si
Prehýbaš sa v páse strúhaš grimasy
 
Padáš do mňa milá padáš láskavo
Krásne nacenganá krásne ťarbavo
Ráno také isté aké bývali
Čo sme to dnes v noci milá stvárali
 
Písali sme básne telom na telo
Chvíľu primŕzalo chvíľu horelo
Padala si do mňa nežne láskavo
Krásne nacenganá krásne ťarbavo
 
Ak nebudeš zajtra znovu naliata
Skúsime to zasa moja strapatá
Skúsime to opäť celkom načisto
Dôjdi moja milá dôjdi naisto
 
Spadni do mňa drahá spadni láskavo
Krásne vyjasnená krásne maznavo
Opäť z teba milá celkom zošaliem
Nebudeme vnímať noc ráno či deň
 
Titanic svet
 
Keď ústa malých pajácov
Mľaskajú veľké pojmy
Po hornej palube sa motá
Kapitán veľkolepej vojny
 
Bojovne škrípe zubami
Máča si päste v blate
Pred admirálmi sivými
Sťahuje lampasové gate
 
A dámy z nižšej paluby
Skandujú hymny žiaľu
Pištia a vyvaľujú očičká
Na gigantický vodcov falus
 
Titanic svet
Sa modlí záverečnú
Záchrany niet
Nebesá bijú večnú
 
Titanic svet
Poprava vyvolených
Pichá si jed
A mŕtvym dáva ceny
 
A ty si človiečik
Tancuješ v podpalubí
Veď tu už po tebe
Nevstane nikto druhý
 
Nebude sa dať spovedať
 
Morálne popoludnie s baťkom mravokárcom
Duša je zatiaľ relatívne namieste
Asi to bude skorým mokrým marcom
Snehy sa topia jar je na ceste
 
A v takom hluchom čase starec sivovlasý maják
Varovný ukazovák dvíha do výšin
Boh práve ruší svet a treba sa nám kajať
Asi nás vietor na prach povýši
 
Do akých nebies zložiť svoje kosti
Do akých uší kričať svoje zlosti
Do akých duší fúkať veselosti
Komu sa vrúcne spovedať
 
Kam sa má podieť človek keď raz zistí
Že prešiel cestou nečistou
Pre tých čo hrešili i tých čo boli dobrí
Sa všetko končí takisto
 
V rovnakej zemi ostanú ich kosti
Tie isté hluché uši vymažú ich zlosti
Z rovnakých duší vyfučia ich veselosti
Nebudú sa mať komu spovedať
 
Bláznivá pokora I.
 
Dodnes neviem čo sa stalo
Že ma dievča okašľalo
Skladal som jej čisté básne
A tu zrazu slnko zhasne
 
Nerozumiem čo sa stalo
Chcel som zostať natrvalo
Chcel som s ňou byť naveky
Posielať jej božteky
 
Čo som spackal ja nešika
Že sa ma už nedotýka
Márne pátram po kredencoch
Hľadám stopy po milencoch
 
Určite si pustím plyn
Pravda ak sa nezmýlim
Jednou zápalkou to spustím
Viackrát ma už neopustí
 
Ako v dákom hlúpom filme
Rozhodnutie neomylné
Asi zhorím zaživa
Uf pokora bláznivá
 
Bláznivá pokora II.
 
Včera som si púšťal žilou
Že ma dievča opustilo
Pustil som si svietiplyn
Že to navždy ukončím
 
Viazal som si pevnú slučku
Písal verše na rozlúčku
Ráno som však stretol ženu
Dlhonohú opustenú
 
Hľadela na zore ranné
Také oči patria panne
Toto je tá pravá baba
Bude ma mať večne rada
 
Aj keď na mňa príde bieda
Kruté zbohom to mi nedá
To už bude isto ona
Až to príde so mnou skoná
 
Ešte včera som sa vraždil
Dnes mám opäť ženu navždy
Nové slasti prežívam
Uf pokora bláznivá
 
Poučky o pravde
 
Človiečik sadni si čaká nás robota
Začneme s hodinou o pravých hodnotách
Lekcia sa skončí keď slnko zapadne
Budem ti diktovať poučky o pravde
 
Pravda je šťavnatý hamburger od Mac'a
Putuje črevami dočasne odveká
Pravda je bankomat nabitý eurami
Strieborný bavorák leto na Bahami
 
Pravda je mafián s piercingom na uchu
A s fľaškou black&white nikdy nie na suchu
Pravda je rasistka raz čierna raz biela
Raz plače nad hrobmi raz sa nám vysmieva
 
Toto ja nepoznám také neovládam
Keď sa lož prezlečie a tvári sa jak pravda
Pravda je nohatá kurvička z ulice
Lyžička zo zlata a na nej ustrice
 
Pravdy sú takéto prsnaté šťavnaté
Hladučké voňavé oblé i hranaté
Smelo si ovoňaj ich sladké splodiny
Napchaj sa pravdami nebudeš jediný
 
Príď
 
Príď skúsime
Chytať clivé slová
Z vetra
 
Príď pustíme
Naše ľahké telá
Do povetria
 
Príď zmizneme kým sa
Ranné mesto
Neprebudí
 
Príď pôjdeme zbierať
Osamelých
Ľudí
 
Som malé
Smutné dieťa
Som večný
Nedospelý
 
Som kolíska
Som vankúš
Som teplo
Tvojich perín
 
Príď zmizneme kým nás
Krutí páni
Neporania
 
Príď pôjdeme hľadať
Miesta
Zabúdania
 
Príď obleč si sveter
Svojej krotkej
Poézie
 
Príď ak pôjdeš s iným
Dnešok
Neprežijem
 
Zlé dni
 
Vesmír sa rozpína
Človek sa zmršťuje
Nestačím sledovať
Kto zmizol kto tu je
 
Takí tí zábavní
Hľadači pokladov
Nájdu len máločo
Svet ktosi rozkradol
 
Niektorí mudrci
Mudrujú čím to je
Ja sa len pozerám
Len nech je ako je
 
Nech sa len rozpadá
Čo sa má rozpadnúť
Majú prísť horšie dni
Tak nech len nastanú
 
Zlé dni sú naše a sú ako tie dobré
Zlé dni sú čierne a sú ako tie modré
Zlé dni sú hlasné a sú ako tie tiché
Zlé dni sú pomalé a sú ako tie rýchle
 
Ospalý čas
 
Ja mám rád chvíle plné ticha
Pred nikým vtedy neunikám
Ja mám rád chvíle plné vody
Som zaľúbený do slobody
 
Som zaľúbený do vánku a ticha
A ľahkovážne sa mi dýcha
Zo vzduchu hltám sny a pokoru
Ja mám rád jeseň neskorú
 
Ja mám rád dážď a mrholenie
Keď všetko býva spomalené
Keď sa dni krátia pomaly
A čas je nežne ospalý
 
Ospalý čas
Mrholí v nás
Dni sú pomalé
Sny sú nestále
Ospalý čas
Vláči sa v nás
Dni sú ťahavé
Hriešne voňavé

O dobro v mojej hlave žobrem
 
Rádio chŕli samé dobré správy
A ešte aké melódie na mňa páli
Takéto ráno je jak šálka medu
Takéto ráno bolo neviem ktorú stredu
 
Ja mám však v hlave nekonečnú melu
Čo je dnes za deň mám otázku smelú
Mám v hlave jednu veľkú čiernu bodku
Mám veľké okno a malú prosbu krotkú
 
Viac mi to už nedávajte
Nemám nato povahu
Viac mi to už nedávajte
Postavím sa na hlavu
 
Viac mi ich už nemiešajte
Také dávky zbesilé
Viac mi ich už nemiešajte
Noc je s nimi v presile
 
Chcem sa mať stále iba dobre
O dobro v mojej hlave žobrem
Chcem sa mať o poznanie krajšie
Ach v akom biednom stave som sa našiel
 
Tichý liečiteľ
 
Ten tichý liečiteľ
Horúci básnik zimy
Jej kládol na rany
Chladivé dlane hliny
 
Kládol jej na telo
Zelené prsty skorocelu
Chcel iba kúsoček
A mohol ju mať celú
 
Dlho bol váhavý
Nezrelý na odvahu
Kým nemá blúzka
Padala na podlahu
 
Kým tiché dotyky
Zaspievali bohom
Bolo to voňavé
A potom krátke zbohom
 
Ten párik nevinných
Čo prekročili čiaru
Ten párik nevinných
Ďaleko od oltáru
 
Zo štyroch mĺkvych očí
Vyleteli vtáci
A pri ich súsoší
Už kľačia neveriaci
 
Ten tichý liečiteľ
Túlavý človek z juhu
Jej kládol do očí
Dážď slnko a dúhu
 
Srdce a hlava
 
Také sa občas stáva
Kde má byť srdce býva hlava
Veľké je naraz malým
Ľavé sa zdá byť pravým
 
Večné sa ohňom hasí
Aj hlúpa pravda býva čiasi
Dávne tu nahlas kričí
Zdravé sa chorým ničí
 
Dobré tu občas horí
Nešťastie radosť stvorí
Hriešne je naraz cudným
A obyčajné býva čudným
 
Srdce a hlava sa len bijú
Keď v jednom tele žijú
Oboje kdesi nabok dáme
Ak budú spolu je to márne
 
Keď zaniká pieseň
 
Nik s nami neráta
Nik nás už nenosí
Na líci kabáta
V znamení čohosi
 
Sme celí zmätení
Niečo sa udialo
My hráči bezmenní
Na rube obálok
 
Vietor nás odchýlil
Mierime do nikam
Pánboh sa nemýli
Keď sa nás dotýka
 
Obrazy po stenách
Padajú do prachu
S krížikmi pri menách
Mizneme od strachu
 
V košeli z nádeje
Nič sa nás netýka
Kto z nás sa usmeje
Keď pieseň zaniká
 
Tichom do ticha
 
Odrazu nemám žiadne plány
Iba sa trochu bojím tmy
Viem že raz dostaví sa zánik
Ja ale pôjdem posledný
 
Odrazu nemám žiadne túžby
Chcem iba malý kúsok dňa
Smrť to je zlomyseľník hrubý
Tajomná vojna súkromná
 
Odrazu nemám žiaden smútok
Keď mesto míňa osud Pompejí
A hádam nebude ti ľúto
Že s tebou nespím v páperí
 
Som láska s nenávisťou
Rozbité múry Jericha
A pobláznený mlátim 
Tichom do ticha
 
Raz spávam so smrťou
Raz pred ňou unikám
A mlčanlivý mlátim
Tichom do ticha
 
Zlo s dobrom
 
Ten dáždnik nad nami
A samé čierne diery
Počítať s prehrami
Ktosi tu na nás mieri
 
Niekto je priezračný
Iný má dušu temnú
Občas sa zamračí
A supy na nás striehnu
 
No ináč je to nádejné
Po mrakoch príde svetlo
A hádam je to zámerné
Že zlo sa s dobrom stretlo
 
A ľudia možno poznajú
Že takto je to dobré
Veď inú šancu nemajú
Nedá sa tomu vzoprieť
 
Zlo s dobrom sa hrajú
Na tejto malej zemi
Zlo s dobrom bojujú
O veľké tantiémy
 
Zlo s dobrom skúšajú
Či vydržia tu spolu
Raz nahor stúpajú
Raz padajú dolu
 
Dokonalí nech ťa desia
 
Doprajem ti lásky tony
Doprajem ti milióny
Doprajem ti milé tóny
Doprajem ti bilióny
 
Len ma počúvaj
Len ma dobre počúvaj:
 
Polovičná bytosť
Taká nech ťa má
Polovičná šelma
Nemusí byť zlá
 
Polovičný človek
Taký nech ťa má
Polovičný chlapík
Sivá polotma
 
Polovičné tóny
Celé sú nanič
Polovičné túžby
Cukor smäd a bič
 
Polovičné piesne
Celé nechci už
Polovičná láska
Skrátka: polomuž
 
Dokonalí
Nech ťa desia
Tí čo ľúbia
Ideu
 
Dokonalí
Tí nech visia
Zavesení
V múzeu
 
Človek sa nezmení
 
A stále dokola ich rýmy
Tie isté večné refrény
Mlčať keď práve mlčia iní
Človek sa asi nezmení
 
A stále rovnaké ich bájky
Tie isté TV obrázky
Čušať veď život býva krátky
Len neklásť žiadne otázky
 
A stále deravé ich heslá
Tie isté chladné pomníky
Hľadíme sú ich plné mestá
Len ostať v prítmí zašitý
 
A stále bojovné ich mýty
Tie isté rany do spánku
Z človeka ostáva tvor bitý
A žije večne v podzámku
 
Do neba volajúce chrámy
Tlčú nás päsťou do tvárí
My malí natŕčame ruky
Zrak sa nám navždy zakalí  
 
Samota bieda
 
Na nočnom stolíku
Mám tvoju tvár
Kávu džús nudu
Strašne chcem jar
 
Na nočnom stolíku
Mám len tvoj snár
Pravdu lož dýku
Strašne chcem jar
 
Na nočnom stolíku
Mám už len prach
Slzy džús vodku
Strašne chcem jar
 
Na okne primrzli
Pavúk sny tma
Zmizla si naveky
Kto ťa dnes má
 
Nič sa mi nedá
Noc býva šedá
Načisto bledá
Samota bieda

Duša je gýč

Moja duša vymyslela že odíde z môjho tela
Aspoň bude slobodné aspoň bude slobodné
Takto mi to prisľúbila aby ma viac nebolela
S dušou v tele je to zlé je to zlé
 
V tele býva všetko v duši nie je nič
Telo to je dielo duša to je gýč
Telo to je umelecké dielo
Duša je len počmáraný ornament a gýč
 
Pochopil som veľkosť diela nuž vykážem dušu z tela
Nech si robí čo len chce nech si robí čo len chce
Bež odo mňa duša celá dobré sú len čisté telá
S dušou v tele je to zlé je to zlé


Slová ach slová

 
Z blčiacich úst nám trčia slová
Každý len hovorí
Podpália všetko čo sa hýbe
A mŕtve telo nebolí
 
Z blúdiacich ľudí sú len snímky
Nik ich už nehľadá
Trápili sa a boli slabí
Najslabší zo stáda
 
V prejavoch mocných tejto zeme
Z malých už nie je nik
Sú iba čiarky v kalendároch
Podstavce na pomník 
 
Zoschnuté duše sú však čudné
Slnko v nich vychádza
Odišli kamsi na kraj sveta
Veď svitanie tam prichádza
 
Slová ach slová
Ľadové spŕšky slov
Slová ach slová
Ich tichý krutý lov
 
Slová ach slová
Zúrivé hroty slov
Slová ach slová
Sú studené jak kov
 
Hľadá sa láska prispatá
 
Májové poludnie a láska kdesi trčí
Asi sa opila a teraz dospáva
Pod ktorou čerešňou sa krčí
A nového dňa sa obáva
 
Májové poludnie láska sa kdesi tára
Asi hrá poker s hviezdami
Ešte nedávno sa so mnou hrala
Jej pobyt je dnes neznámy
 
Májové poludnie láska sa kdesi túla
Možno že niekde zametá
Včera si s niekým sakramentsky uhla
Teraz je kdesi zavretá
 
Hľadá sa láska prispatá
Priveďte mi ju prosím vás
Hľadá sa láska pripitá
Doneste mi ju prosím vás
 
Mrazivé chladné vety
 
Vravíš mi samé chladné vety
Mrazivé ťažké súvetia
Ja neviem čo mám s nimi robiť
Azda raz samé odletia
 
Bojím sa tvojich chladných dlaní
Mrazivých chladných dotykov
Trasiem sa ako na svitaní
Keď tvoja reč je z nemých slov
 
Nosíš mi samé kruté dary
Mrazivé ťažké obrazy
Ja neviem ako sa mám tváriť
Keď mi dáš myrtu do vázy
 
Desím sa takých dní a nocí
Mrazivých chladných poludní
Ja neviem prečo mám ten pocit
Že všetko sú to iba sny
 
Mrazivé vety vravíš
Tváriš sa tajomne
Kamenné slová vravíš
Bude to asi vzájomné
 
Biely klavír

Biely klavír v tmavom kúte
Hráš mi na ňom sonáty
Slová dávno zabudnuté
Spievať sa vraj oplatí
 
Svetlý obraz v tmavom ráme
Hľadíš z neho dojatá
Dýchať ešte nie je márne
Naše sny sú zo zlata
 
Živé kvety v mŕtvej váze
Čítaš vety súmerné
Niekto hlúpy smútok káže
Naše dni sú úsmevné
 
Svetlý obraz biely klavír
Jedno pekné súhvezdie
Živé piesne živý klavír
Bez teba nič neznesiem
 
Čudný svet

Čudný kvet: nemá vôňu
Má iba farbu módnu
Čudný svet: nemá ľudí
Samotný po ňom blúdim
 
Čudná hra: nie sú hráči
Víťazstvo prehru značí
Čudné sny: bezfarebné
A zobúdzania všedné
 
Čudná zver: nemá telo
Tajomný rozmar prírody
Čudný deň: nemá koniec
Škrtnite čo sa nehodí
 
Zvláštna je taká hra
Čudne sa celá hrá
Zvláštny je taký svet
Pomaly kráča späť
 
Správa z opačného brehu
 
Nad ránom som vystúpil z pozemského času
Na pár krokov od územia kde rozdávajú spásu
A kráčal som za ozvenou akéhosi hlasu
V stopách ženy bolo cítiť jantárovú krásu
 
Stekali jej do rúk medové kvapky vody
Zmyla nimi moje viny ako Kristus nohy
Pribila ma na rub akéhosi tela
S tým telom a so mnou kamsi uletela
 
Čím som si to zaslúžil zmysel nedáva
Možno raz tam hore budem hviezda jagavá
Dole som však porozdával nenávisť i nehu
Teraz píšem krátku správu z opačného brehu
 
Bláznivá a zvonár
 
Posielaj mi zbytočnosti
Sponky do vlasov
Modeluj mi modro z mora
Krídla Pegasov
 
Zazvoň mi baladu ktorá
Večne trvá
Narátaj do desať
A potom sa obráť
 
Skončíme v čítankách
Boli on a ona
Zaspali v rozprávkach
Bláznivá a zvonár
 
Zaspievaj mi staré piesne
Krásy lyrické
Namaľuj mi tisíc bozkov
Kresby gotické

Tam kde je poriadok a teplo
 
Keď som si k tebe sadol 
Skrýval sa vo mne diabol
Dal som ti poštu z pekla
Načisto si z nej zmäkla
 
S inými ženami sa nehrá fér
Kým tebe píše rovno Lucifer
Že tam má poriadok a teplo
A kopec hostí všade svetlo

Príď milá prosí vládca pekiel
Kto by po takej prosbe nešiel
Obleč si tmavú halenku
Budeš hrať čiernu milenku
 
Obleč sa prosím do gala
Pekelná rozkoš býva trvalá
Musíš sa dievča tváriť milo
Aby aj čertom zachutilo
 
Veď láska je vec súmerná
Však nebuď taká prudérna
Peklo je lepšie ako raj
V zime či v lete je tam máj
 
Peklo sa v dobrom líši od raja
Keď na to prídeš tak si vyhrala
Zbaľ si pár vecí rýchlo leť
Kým ti tam držia dobrý flek
 
Plačúce tváre
 
V jedno jarné popoludnie
Vyvetrali v pakárni
Slzy sa rovnajú nule
Človek čaká v čakárni
 
V jedno jarné popoludnie
V blázinci sa vetralo
Celkom ako na poludnie
Neviem čo sa udialo
 
Počul som tam plakať ľudí
Ešte žijú ostošesť
Ale stále ronia slzy
Veľké ako ľudská päsť
 
Ja už viac nechcem plačúce ksichty
Chcem iba raj
Vánok sny oblohu a vôňu myrty
Len to mi daj
 
Ja už viac nechcem plačúce tváre
Chcem iba žiť
Chcem miznúť neznámy a tichý v dave
Ja chcem len byť
 
Zmena v programe
 
Najprv sme chceli city
Teraz sme neurčití
Najprv sme boli milí
Teraz sú nato iní
 
Najprv sme chceli ľúbiť
Teraz sú nato druhí
Najprv sme boli čistí
Teraz nám chýba kyslík
 
Ohláste prosím
Zmenu v programe
Mali sme nehu
Už ju nemáme
 
Ohláste prosím
Zmenu v osude
Chceli sme pravdu
Lenže nebude
 
Eutanázia
 
Ležíme v kóme
Len ty a ja
Boh trčí v dome
Aj zubatá
 
Dočasne večný
Som iba ja
Potulný hriešnik
Si moja
 
Naveky bolíš
Už iba ty
Rany si solím
Som ustatý
 
Umreli slová
Tebe mne nám
Posledná prvá
Prvá posledná
Eutanázia...
 
Ak pôjdem prvý
Vypni ma prosím
Svet ľudí drví
A živých kosí
 
Ak pôjdeš prvá
Vypnem ťa rýchlo
Beh sveta trvá
Ostáva ticho

Večer

Večer je všedný ako rána
V ktorých sa budím samotný
Večer si nepríčetne sama
Vesmír je vládca ukrutný

Večer je všedný ako nebo
Vládne v ňom víťaz šedivý
Večer som asi samým sebou
Ja sa mu vôbec nedivím

A noc sa tvári ako nemá
Nemá nič len útechy a tmy
More je vlastne iba pena
Nemá nič iba úteky a sny

A noc je čierna ako vesmír
Nemá nič okrem teba mňa
Človek je iba človek nemý
Ktorému sviečka zhasína

Večer je ako divé zviera
Tvári sa ako sivý pes
Večer však nikdy neumiera
Tvári sa ako nemé dnes

Večer len kričí ako dieťa
Ktorému milosť nedali
Večer len ľadové sny svietia
Smútok sme vlkom predali