Báseň človeka

audiovizuálna balada

Namiesto predslovu

Ďakujem všetkým, čo okolo mňa a mnou prešli.

Že som mohol zapísať ich slová. Ich Báseň človeka.

J.M.

Pod obeliskom Alexandra

...Нет весь я не умру — душа в заветной лире - мой прах переживет и тленья убежит — и славен буду я доколь в подлунном мире — жив будет хоть один пиит... (стихи из Памятника A.C. Пушкинa)

Pod tvojím pamätníkom bdiem

Za ruku držím tvoju Alexandru

Poznáš to dobre - básnici sa nadrú

Kým si ich pravá deva privinie

Väčšinu ani nie

Za všetko čo si spieval pre ten svet

On ďalších dvesto letokruhov hluchol

Kým ty si držal jeho srdce jemnou rukou

Zato pri tvojich veršoch budem bdieť

A ďakovať že smiem

Handričkou nádeje a z posledných síl

Budem leštiť patinu slov - snov zašlých

Aby ich aj ľudia nových časov našli

Nech som aj posledný lyrik ktorý žil

A strážil tvoje sny

Lenže ty vieš Saša

Vo svetle bohov už nechveješ sa

Bol si tu aj v ich mene

Majú to hore dobre vymyslené

A na všetko aj dobré dôvody:

Ešte sa jeden básnik narodí

Osudov kvet z korienkov v zemi pokorne rozviť perom

Úsečkou viet krátkou – na priamku do večnosti smerom

     I.

Narodenie

S plodovou vodou Zem aj život zaleje:

Dieťa je v tme a blate sveta kvieťa nádeje

Matka

Z kolísky maternice ho do hojdačky hrude schová

Potom už iba márne čaká návrat z iných pŕs do belčova

Detstvo

Dalo sa k Slnku levitovať i blúdiť v tmavých katakombách

Zostalo puzdro v plnom srdci chránené - trváca plomba

Otec

Z ponorky i sponad oblakov sa trbliece tvoj periskop

Dovidíš na obzor: Nech sa len deti držia tvojich stôp

Škola

Pocit ten nezaradia do ponuky - veľtrh si nepamätá

Kantora čo ti podal obe ruky a drží všetky palce sveta

Láska

V troch bodoch chrbtice bdie spí mlčí hrmí:

Pod klenbou lebky, v hrudi, no a: medzi bedrovými kĺbmi

Priateľ

Keď visíš za nohy úskočník v maske druha sa líči v dyme

Priateľ ťa z reťaze na členkoch sníme a do postoja dvihne

     II.

Žena

Pomojká poškriabe ružičkou nestriedmou alebo vernou

Muža furt rébus drie: Nebolo lepšie mať ju jak rebro?

Muž

Ženská otázka: Kto? Kebyže mužské plemä zvädlo?

Kohože hatiť a láskať: Nájde sa menšie nemehlo?

Manželstvo

Je taká bájka z dávnej doby: Bol on a ona – pár čo nezanikol

Pred vôľou nebies pod hrudníkom a na susedných prstenníkoch

Deti

Ak im dáš nádielku svojho času a trochu bielej kriedy

V minúte nakreslia na čiernu cestu - cestu z tvojej biedy

Radosť

Taký deň každú chvíľu začať: vstať a ísť

Tak nejak bez príčin a bez následkov - žiť

Smútok

Keď blížny ťa dávno pred zubatou pochová

Milovať? Keď milosť sa na bolesť podobá?

Človek

Zhora tá kôpka slastí a utrpenia pôsobí dosť zvláštne

Stvoriteľ hryzie štetec vidiac čo behá po jeho plátne

     III.

Život

Tu bude treba všetky múdre tézy učených mužov krotiť:

Život je dúšok medoviny ak ráno do ženy vidíš – a pod živôtik

Svet

Zblízka vyzerá sťa štrúdľa z diaľky sťaby guľa

Raz plazí sa a raz gúľa - na svet ti treba binokulár

Vlasť

Vlastné sny snívaš rečou rodných - cudzinci sú len hostia

Tam kde sa tvoj domov skrýva – tam sa im nedá dostať

Viera

Žraví ti dočista zhltnú telo otca matku syna dcéru

Ak by sa sýti aj plne vyprázdnili: vieru ti nezožerú

Starec

Nad čímsi rozmýšľa čosi mu nesedí hodín neubudne

Akési prikrátke sa mu zdá to jeho dlhé životné turné

Smrť

Urob čo máš a preplač sa k úsmevu na tvári

Smrť bude spánok a púhy dátum v kalendári

Stvoriteľ

V telesách tela a hemisférach sa ticho rozleje

Nedá sa stiahnuť a nahrať do mysle: On len je

        I.

Na svitaní: šepot a výkrik

Aby na sklonku dňa

Stíchli

Muž vyšiel z obrázkov detstva

V ktorom svietila

Modrá

Tratil sa v hmlistých cestách

Viedla ho už len

Voda

Až prišiel kdesi z praveku

Z krajiny krehkých

Vánok

Znovu mu svieti na cestu

Maličký človek

Ráno

Obloha zase modrastá

Aj oblak priviaty

Z vánku

Muž vloží vodu čo šustla

Zo studne dieťaťu

K spánku

Dieťa ju v perinách

Do driemot nahrá

Vstane a na sen spomína:

Voda je zázrak

S takými zázrakmi

Sa dieťa zahrá

A muž je znova nad mrakmi:

Adamko - zázrak

Poštou mami

Už dlho som mami nebol
V mäkkom vankúši tvojej ruky
Ak by sa dalo nech mi ho pošta zhora znesie
Bol by som mami s tebou
Chytil domov tvojej ruky do ruky
A smial sa pretože plakať už nesmiem

Keď prichádzal som domov pripitý
Robil som kolo kolo mlynské
A ty si liečila tie kolotoče šumienkami

Stále som ešte všetko nevypil
Čo si mi nalievala do pohára lásky
Pošli mi prosím aj to kúzlo s bublinkami

Poštou mami by sa to dalo

Keby tam hore boli mamy

Ktorým synovia pribalili známky

Zabudol som také obyčajné

Že mi tu bude chýbať tvoja ruka

Keď sa syn musí chytať slamky

…

Predstav si mami práve mi tá pošta zhora prišla
Na chvíľu stojím so zastaveným časom
Nežijem nejem
Na vankúši tvojej ruky sa tvojím hlasom
Mami smejem
A zázraky tvojich bublín pijem

Trúfalo skúšam
S majstrom dostavať ten jeho hrad:
Domov nie sú len ruky
Na ktorých smieš plakať

Ale aj jeden vankúš ruky
Na ktorom sa môžem smiať
Do nemoty smiať

Detstvo je marcipán

Dva prsty trojmo

Vyplaziť jazyk

Na jednu planétu

A hviezdy smažiť

Zelenou nohou

Ísť na červenú

Z cukrovej vaty

Mať soľnú stenu

Tri diery do sveta

Urobiť štvrtou

Oblohu zametať

Letiacim krtom

S očami na lakti

Týždeň svet stvárať

Atrament skrotiť

A dúhu čmárať

Z vodného taniera

Vychlípať piesok

Zo zvyškov odvčera

Urobiť dnešok

Detstvo je marcipán

Na vrabčej nohe

Roztopí tulipán

Zamrazí oheň

Štopeľ je ležatá

Guľatá kocka

Od konca začatá

Okrúhla doska

Dieťa je skladateľ

Čo skladá obrazy

Čo vkladá do vázy

Einsteinov jazyk

Nemá pieseň  (vypočuť si  ►)

Pieseň z albumu skupiny Chimera: EP 2006

hudba: Róbert Andrejko text: Juraj Michalič spev: Dominika Matušinská

Neznesiteľne ľahko sa mi žije

Počúvam Chopinove symfónie

Až nepríčetne dlho sa mi sníva

Polnoc je milá usmiata a prívetivá

Mesačný rožok si nahlas pospevuje

Na celú mliečnu dráhu a galaxie

Podvodník smútok kľačí mŕtvy v kúte

Hviezdy sú pripité a tancujú jak vyšinuté

Hviezdy tu tancujú a vesmír zvoní

Nemá pieseň nemá slová a nemá ani tóny

Smútok je mŕtvy vzduch je čistý

Do nemej piesne padajú nemé listy

Neznesiteľne ľahko sa dnes čosi deje

Mesiac si spieva noc sa práve smeje

Dnes ani jeden z dobrých bohov nespí

Ach koľko paradoxov v jednej nemej piesni

Odídu stromy

Tráva

Hodiny

Odídu z nás

Odídu miesta

Srdcia

Priestor

Odíde čas

Keby sa to raz nestalo

Nepríde všetko znova zas

Keby všetko bolo nastálo

Tak sa to celé stane naozaj len raz

Keď si sa pýtal: Prečo?

A spísal si svoj epitaf

Skúsim ti odtiaľ poslať do večnosti niečo

Čo si sa nestihol už opýtať:

Prečo už nie si?

Ty hľadač prikovaný ku svetu

Asi to bude práve preto

Že ty si neodišiel

Ty si tu

Tú pochodeň už nikdy nikto nezahodí

Toho sa nedá nikdy vzdať

Nikdy nikdy nikdy

Prečo by jazyk tmy mal vypiť všetky vody

Deň sa už nesmie noci báť

Nikdy nikdy nikdy

Pánovi v klobúku

Človeku ktorý v ňom spí aj v nebi

Raz tú vodu prinesiem až hore

Teraz posielam len ponuku

Že mu do toho klobúka nasypeme hviezdy

(Čo nám zostali)

Aby nám zhora zhodil všetko svetlo z nich

A to už nezhaslo

Nikdy nikdy nikdy

Aby sme spievali čo nás učil aj za tých

Ktorým temno pretrhlo niť svetla

Aby už nepraskala nikdy

Učiteľ v klobúku

Ty človek: ktorý si mal tak rád

Raz ti tú preťatú niť prinesiem až hore

Zviažeme ju a chytíme sa za ruku

Aby si sa už zvrchu nedivil

Že je ten svet stále viacej divný

Aby tí čo zabíjajú mali meno mŕtvi

A aby tých čo sa prestali báť

Ostalo viac než smrti

Počúval milý

Čo to v milej bije

Pred tým sa milý

Nikde neukryje

Priložil srdce

Hlavu a tvár k duši

To čo v nej videl

Nedokázal tušiť

A potom milý

So srdcami zastal

Čo ak by spolu bili

Počuješ láska

Počúvaj milá ako nikdy

Čo sa dá iba smrťou zrušiť

Inak nám milá upchá uši

Kamenné ticho sfingy

Pieseň z albumu dua Joe&Jane: Osudy čiar 2016

hudba: Jozef Hajšo text: Juraj Michalič spev: Jana Čonková

Podivný príbeh o dedičnom hriechu

Ctihodným chrámom znejú salvy smiechu

Adam a Eva sú dnes deti kvetov

Sú veľmi krásni jednou vetou

Ich veta volá

Buďte voľní

Ich veta kričí

Spáľte vojny

V raji je plno miliónov tvorov

Oni voľní mlčia v prítmí dvorov

Majú mier v tvárach obaja

Dobre že nevrátia ich do raja

Tí dvaja dávno nie sú v raji

Jablko viny zhnilo kdesi v háji

Adam a Eva sú dnes deti kvetov

Sú veľmi krásni jednou vetou

Tá veta volá

Buďte voľní

Tá veta kričí

Spáľte vojny

Spolu sme hádali

A hádali sa malí

Dajme tú hádanku

Keď blížime sa k spánku:

Hádaj priateľ môj

Koľko šedého prachu

Sa ešte dvihne z ľudských ciest

Kým z asfaltu bude obloha: Plná hviezd

Hádaj priateľ môj

Koľko hadích jazykov

Ešte vyjde z vlhkých ľudských úst

Kým sa sliny vrátia do rieky a jed na púšť

Hádaj priateľ môj

Z koľkých bojových hlavní

Ešte vystrelí do ľudí salva ľudských striel

Kým sa dym rozplynie z mŕtvych tiel na mier

Skús hádať prosím pokús sa veštiť so mnou

Kedy príde ten deň

Príde pred Sodomou?

Odpovedz prosím nejakým pekným slovom

Ktoré nevie bolieť

A ním mi srdce polej

Alebo...

Hádaj priateľ môj

Koľko mocných na zemi

Si ešte užije pozemský rajský plyn

Kým slabí vstanú zo zeme a postavia sa im

Štúdiová pieseň dua Joe&Jane

Hudba: Jozef Hajšo text: Juraj Michalič spev: Jana Čonková

Kráčali nahí v zhasnutých mestách

Spoločné ruky spoločné gestá

Míňali nemo paláce mocných

Vracal ju do raja za dlhých nocí

Bránili placho bezbranné deti

Nosili vo vlasoch obrázky kvetín

Kreslili na steny čudesné nebá

On jej dal pokoru ona zas seba

Hľadali pravdu s rukami na hrudi

Ona vždy váhala či ho má prebudiť

Hľadali lásku s očami úžasu

Zomreli obaja zomreli na krásu

Obaja ozajstní

Ozajstné mená

Obaja jediní

Svet ich viac nemá

Ozajstní milenci

Vo sne ich vidím

Obaja blíženci

Z krajiny vidín

V motýľom príbytku

Čo sa mi prisnilo s milou

Vie iba ona a neboli to slová

Ktoré sa dajú pochovať

Tak skúsim hovoriť inou

Piesňou hodnou tragéda

Od konca sa jej spovedať:

Moje prvé amen patrí tebe

Pán so šípom to dávno vedel

Veď aj mne bolo dosť jasné

Ak si aj pri mne nebola seba som našiel

Moje druhé zbohom patrí tebe

Roky sa líčilo čo bolo šedé

Nikdy som nestratil jediný smer

Hoci si so mnou nežila stal sa mi mier

Aj tento epilóg sa píše tebe

Tvoj strážny anjel vo väzbe sedel

Nikdy sa nestaneš podvrh ani len gýč

Aj keď sa s nami nestalo dokopy nič

Nič nič nič ale úžasne veľké

Také čo dávali sto rokov v telke

Nikdy sa nedialo vlastne nič iné

Len to čo dávajú tisíckrát v kine

Vyšla si na svetlo

Tam kde si vždy mala byť

V motýľom príbytku

Sa všetko stretlo

Už sa dá žiť

Vyšla si na svetlo

A aj v ňom ťa dokážem skryť

V motýľom príbytku

Tam je to miesto

Kde sa dá byť

Robím si svet

Robím si svet

Svet zo skratiek

Z viet

Maľujem kvet

Robím si kryt

Budem v ňom žiť

A rým

Vyspím sa s ním

Robím si rám

Kresbu doň dám

Zo snov

Z čiarok a zo slov

Robím si dom

Ožijem v ňom

Z tónov

A z akordov

Písmená to vedia aj bodky

Budú sa so mnou milovať

A posielať z toho milovania

Do nebies erotické fotky

Doteraz som sa miloval

S hviezdami na podnebí

Teraz mi budú vidieť do spálne

A prezerať milostné scénky v nebi

Erotiku v nebi

Ako svet urobím

Aj tam hore majú

Radšej sex než bomby

Milovať sa s básňou

Hoci sa to nedá

Exportujem piesne

A lásku do neba

Kým spím

Kým spíš

S očami bdelými jak hviezdy o polnoci

Kým spíš

Som miliardár bohatší o jediný pocit

Že mám

Pramene vlasov a vidín istej ženy

Že mám

Samého seba lenže v inom prevtelení

Kým spíš

Máš srdce ako detský pamätník

Kým spíš

Prší ti do snov môj polohlasný krik

Že máš

Stále tú istú jamku v ľavom líci

Že máš

To po čom prahnú veriaci i bezbožníci

Kým spím

Do zdrapov mojej duše šiješ stehy

Kým spím

Do môjho strachu vkladáš tony nehy

Že smiem

Byť aspoň v jednom tvojom okamihu

Že smiem

Čítať ti vlastnú zlú a omeškanú knihu

Kým si

Budem pod hviezdami čakať na spojenie

Kým si

Je vôňa domova skrytá v tvojom mene

Že mám

Nádej byť aspoň v jednom tvojom cite

Že mám

Nádej že moji démoni raz zmiznú na úsvite

Kým si

Všetko sa v jednom dobrom slove stretne

Kým si

Všetko so všetkým sa v jedinom bode pretne

Že sú

Sekundy minúty a roky dosiaľ neprežité

Že sú

Chvíle keď zmiznú uzly a ostanú len hladké nite

Kým si kým budeš kým tu budeme

Kým nespália sa ohňom plamene

Kým prameň rieky rieku neutopí

Po milujúcich ostávajú stopy

Kým si kým budeš kým tu budeme

Kým nespália sa ohňom plamene

Kým neláska je počmáraný gýč

Po nenávisti nezostane nič

S tváričkou pritisnutou k oknu

Čaká

Kým sa jej staré ruky dotknú

Vďaka

Dieťatko vďaka

Ďakujem že ti môžem čítať

Z očí

Do detskej tváre vánok dýchať

A vločky

Snehové vločky

A že ťa počujem tak plakať

Keď páli

A že ťa vidím v smiechu skákať

Špunt malý

Špuntíček malý

Plač smej sa hnevaj dieťa

Kým sa dá

Kým ešte biele vločky svietia

Paráda

Drobček paráda

Nehybný Mesiac sa o tri cípy pohol

Dorotka tancuje: dar bohov

Rovník sa krúti cez obidva póly

A obratníky utopia sa v mori

Dieťatko plač a smej sa a tancuj

Zem je zrazu lepšia o jedného vládcu

Vesmír sa o celý jeden vesmír pohol

Dorotka: dar dobrých bohov

Toluén nádeje

Ponor slzu do sifónu ticha

Dnes koná sa smiech

Toluén ľúbosti na handričke dýchaj

To sa dnes smie

Utop sa v balade o nevine

Dnes vyhlásia raj

V horúcom rajskom plyne

S hriechom sa hraj

Utop sa v lyžičke utópie

Dnes dajú metál dvom

Dvom ktorí čítajú z pier

Snívačom snov

Urob do fľaše opiátu dieru

Ochutnaj korkovú zátku

Napi sa jeho mieru

A budeš na počiatku

Toluén nádeje

Fetujú lyrici a slepci

Dnes budú v laufe

Sfetovaní všetci

Toluén nádeje

Si šľahnú staré babky

Dnes na nich budú

Funebráci krátki

Také si pamätaj:

Dve slová na úsvite sveta

Aké máš oči

Aké vlasy

Ako vieš spievať o počasí

Ako sa voláš

Aké meno

Aké je jeho prvé písmeno

Akú máš zimu

Aké leto

Kde by som tvoje kroky stretol

Aké máš noci

Aké rána

Budíš sa s niekým alebo sama

Kde bývaš prosím

V ktorom si cieli

Môžem prísť bez duše

Alebo celý

Si vôbec na Zemi

Alebo nie si

Ak ani v nebi

Tak potom kde si

Ty asi budeš

Tam kde idem

Ty asi budeš

Niekde nikde

Pieseň z albumu skupiny Audiora: Kto sme 2020

hudba: Marian Širilla text: Juraj Michalič spev: Marian Širilla

Koľkým už srdce zlomila

Táto dáma vznešená

Je mocnejšia než zabudnutie

Je ako ruža z papiera

Katalóg dotykov dnes horí

Neviem či som a či sme boli

Register radostí je temný

Ja hltám vlastné slzy ver mi

Viem je to nemoderné klišé

Láska sa na povrázku kníše

Od steny k stene sa trmáca

Nadránom spieva aj krváca

Viem je to starožitná fráza

Najprv sa s nami hriešne mazná

Kolíše nás jak malé deti

Až je z nej veľká halda črepín

Plačúcich sú nás tisíce

Láska je dievča z ulice

Lejaky suchá víchrice

Láska je dievča z ulice

Tvária sa všetci

Všetci majú tváre

Tvária sa najmä tí

Čo nemajú ich práve

A potom najmä tí

Ktorí ich majú veľa

Najradšej dve alebo tri

Na podstavci jedného tela

Tvár človeka

Je ale iba jedna

Kde by ich stovky

Jeden človek zobral

Tvár človeka

Musí byť dobrý obraz

Tvár človeka:

Podobizeň dobra

A hoci dobro

Má milióny tvárí

No ani jednu

Čo sa dokáže - len tváriť

Tvár človeka

Je tvárou všetkých ľudí

S jednou tvárou

Čo s ňou na jednom mieste stáli

        III.

Tajný kód

Po rieke tečie list

Vo fľaši nájde more

Dal som doň tajný kód

Šifru na vstup tam hore

Vo vzduchu krúžky dymu

Do nebies ticho mieria

Dal som im tajný kód

Signál na vstup do cieľa

Po sieťach spieva hlas

Tajnú krátku vetu

Heslo čo treba nájsť

Na prístup ku lepšiemu svetu

Keď si ho dáky rybár chytí

A vypustí späť do vody

Tá tajná šifra príde všetkým

Keď si ho dáka bytosť nájde

A vypustí späť do vetra

Tá tajná šifra bude všade

Tú tajnú šifru zverejním

Keď budú všetci všade

Tajný kľúč bude verejný

Keď si ho každý nájde

Posledný a prvýkrát  (vypočuť si ►)

Pieseň z albumu skupiny Chimera: Paralelné svety 2009

hudba: Róbert Andrejko text: Juraj Michalič spev: Dominika Matušinská

Kadiaľ mám kráčať

Keď je vonku hmlisto

Po inej trati

Alebo tou istou

Kadiaľ mám kráčať

Keď sa vonku stmieva

Mám ešte chvíľu

Len tak sa ponevierať

Kadiaľ mám kráčať

Keď dozneli zvony

Nebo je šedivé

Počuť iba stony

Kadiaľ mám kráčať

Keď je vonku hmlisto

Tých ľudí podo mnou

Toľko strát a ziskov

Cieľov je na tisíce

Stačí neostať stáť

Cieľov je na tisíce

A ja sa rozhodnem posledný a prvýkrát

Zem uteká

Tak mi to šepkali

Cvokári

Spi a neumieraj

Lepšia verzia života nebude

Tak mi to ukladá

Armáda

Bojuj a umieraj

Lepšia verzia smrti bola je bude

Cvokári šepkali

Vojaci velili

Lenže

Lepšie je ustlať si v maštali

Ako mať poriadok okolo a v hlave bordel

Cvokári vojaci pacienti - človek došiel až sem

Z bytov a z maštale pozerá kam pôjde Zem

Zem kamsi uteká

Ostáva more

Lepší variant človeka

Bude - asi až hore

Pieseň z albumu skupiny Audiora: Kto sme 2020

hudba: Marian Širilla text: Juraj Michalič spev: Marian Širilla

Kto sme že plačeme v smiechu

Kde v nás je malý bôžik hriechu

Kto sme že máme radi zlobu

Kto v nás to kalí číru vodu

Kto sme že smejeme sa v plači

Kto z nás biedy sveta vláči

Kto sme že súdime iných

Kto v kom nachádza svoje viny

Nad nami blýska sa hromy už bijú

A vrany o kúsok chleba sa bijú

Nad nami krúžia už supy hladné

Číhajúc na korisť ktorá padne

Kto sme že kričíme v tichu

Kto z nás nemiluje pýchu

Kto sme že mlčíme v kriku

Kto nám dal nádej a kto dýku

Kto sme že klesáme nahor

Kto z nás bol čistý a kto padol

Kto sme že stúpame späť k zemi

Kto z nás počuje a je nemý

Čo vidím v dyme

Pondelok ráno zase vstať do týždňa

Obliecť si košeľu ponožky učesať vlas

Osedlať plechového koňa

Dobehnúť vietor dobehnúť čas

Ja skúsim urobiť iné

To čo som nadránom uvidel v dyme

Zaľahnem do perín bez telefónu

Nohy vystrčím cez čelo postele

Zabodnem oči do neba plafónu

Zadriemem so sviečkou na čele

Zastavím motory mlynov z kovu
Na lopatky nech zas padá vodopád
Mlčiace ryby pripustím k slovu
A pustím gramofón aj sedemkrát

Úvod  Báseň človeka Staré texty Chimera Audiora Joe&Jane Spojenie so mnou