Báseň človeka

audiovizuálna balada



MICHALIC_ilustracia_01_2021png

Slová: Juraj Michalič
Obrazy: Pavel Michalič

Prosíme čitateľov, aby túto knihu rozmnožovali a šírili mechanicky či elektronicky, aj bez súhlasu autora. Ďakujeme.


Namiesto predslovu

Ďakujem všetkým, čo okolo mňa a mnou prešli.

Že som mohol zapísať ich slová. Ich Báseň človeka.

J.M.


MICHALIC_ilustracia_02_2021png

Pod obeliskom Alexandra

...Нет весь я не умру — душа в заветной лире - мой прах переживет и тленья убежит — и славен буду я доколь в подлунном мирежив будет хоть один пиит... (стихи из Памятника A.C. Пушкинa)


Pod tvojím pamätníkom bdiem

Za ruku držím tvoju Alexandru

Poznáš to dobre - básnici sa nadrú

Kým si ich pravá deva privinie

Väčšinu ani nie


Za všetko čo si spieval pre ten svet

On ďalších dvesto letokruhov hluchol

Kým ty si držal jeho srdce jemnou rukou

Zato pri tvojich veršoch budem bdieť

A ďakovať že smiem


Handričkou nádeje a z posledných síl

Budem leštiť patinu slov - snov zašlých

Aby ich aj ľudia nových časov našli

Nech som aj posledný lyrik ktorý žil

A strážil tvoje sny


Lenže ty vieš Saša

Vo svetle bohov už nechveješ sa

Bol si tu aj v ich mene

Majú to hore dobre vymyslené

A na všetko aj dobré dôvody:

Ešte sa jeden básnik narodí



Lyrický trajekt

Osudov kvet z korienkov v zemi pokorne rozviť perom

Úsečkou viet krátkou na priamku do večnosti smerom


     I.


Narodenie

S plodovou vodou Zem aj život zaleje:

Dieťa je v tme a blate sveta kvieťa nádeje


Matka

Z kolísky maternice ho do hojdačky hrude schová

Potom už iba márne čaká návrat z iných pŕs do belčova


Detstvo

Dalo sa k Slnku levitovať i blúdiť v tmavých katakombách

Zostalo puzdro v plnom srdci chránené - trváca plomba


Otec

Z ponorky i sponad oblakov sa trbliece tvoj periskop

Dovidíš na obzor: Nech sa len deti držia tvojich stôp


Škola

Pocit ten nezaradia do ponuky - veľtrh si nepamätá

Kantora čo ti podal obe ruky a drží všetky palce sveta


Láska

V troch bodoch chrbtice bdie spí mlčí hrmí:

Pod klenbou lebky, v hrudi, no a: medzi bedrovými kĺbmi


Priateľ

Keď visíš za nohy úskočník v maske druha sa líči v dyme

Priateľ ťa z reťaze na členkoch sníme a do postoja dvihne


     II.


Žena

Pomojká poškriabe ružičkou nestriedmou alebo vernou

Muža furt rébus drie: Nebolo lepšie mať ju jak rebro?


Muž

Ženská otázka: Kto? Kebyže mužské plemä zvädlo?

Kohože hatiť a láskať: Nájde sa menšie nemehlo?


Manželstvo

Je taká bájka z dávnej doby: Bol on a ona – pár čo nezanikol

Pred vôľou nebies pod hrudníkom a na susedných prstenníkoch


Deti

Ak im dáš nádielku svojho času a trochu bielej kriedy

V minúte nakreslia na čiernu cestu - cestu z tvojej biedy


Radosť

Taký deň každú chvíľu začať: vstať a ísť

Tak nejak bez príčin a bez následkov - žiť


Smútok

Keď blížny ťa dávno pred zubatou pochová

Milovať? Keď milosť sa na bolesť podobá?


Človek

Zhora tá kôpka slastí a utrpenia pôsobí dosť zvláštne

Stvoriteľ hryzie štetec vidiac čo behá po jeho plátne


     III.


Život

Tu bude treba všetky múdre tézy učených mužov krotiť:

Život je dúšok medoviny ak ráno do ženy vidíš – a pod živôtik


Svet

Zblízka vyzerá sťa štrúdľa z diaľky sťaby guľa

Raz plazí sa a raz gúľa - na svet ti treba binokulár


Vlasť

Vlastné sny snívaš rečou rodných - cudzinci sú len hostia

Tam kde sa tvoj domov skrýva – tam sa im nedá dostať


Viera

Žraví ti dočista zhltnú telo otca matku syna dcéru

Ak by sa sýti aj plne vyprázdnili: vieru ti nezožerú


Starec

Nad čímsi rozmýšľa čosi mu nesedí hodín neubudne

Akési prikrátke sa mu zdá to jeho dlhé životné turné


Smrť

Urob čo máš a preplač sa k úsmevu na tvári

Smrť bude spánok a púhy dátum v kalendári


Stvoriteľ

V telesách tela a hemisférach sa ticho rozleje

Nedá sa stiahnuť a nahrať do mysle: On len je

        

        I.



MICHALIC_ilustracia_04_2021png


Malý človek


Na svitaní: šepot a výkrik

Aby na sklonku dňa

Stíchli


Muž vyšiel z obrázkov detstva

V ktorom svietila

Modrá


Tratil sa v hmlistých cestách

Viedla ho už len

Voda


Až prišiel kdesi z praveku

Z krajiny krehkých

Vánok


Znovu mu svieti na cestu

Maličký človek

Ráno


Obloha zase modrastá

Aj oblak priviaty

Z vánku


Muž vloží vodu čo šustla

Zo studne dieťaťu

K spánku


Dieťa ju v perinách

Do driemot nahrá

Vstane a na sen spomína:

Voda je zázrak


S takými zázrakmi

Sa dieťa zahrá

A muž je znova nad mrakmi:

Adamko - zázrak


Poštou mami

Už dlho som mami nebol
V mäkkom vankúši tvojej ruky
Ak by sa dalo nech mi ho pošta zhora znesie
Bol by som mami s tebou
Chytil domov tvojej ruky do ruky
A smial sa pretože plakať už nesmiem

Keď prichádzal som domov pripitý
Robil som kolo kolo mlynské
A ty si liečila tie kolotoče šumienkami

Stále som ešte všetko nevypil
Čo si mi nalievala do pohára lásky
Pošli mi prosím aj to kúzlo s bublinkami


Poštou mami by sa to dalo

Keby tam hore boli mamy

Ktorým synovia pribalili známky


Zabudol som také obyčajné

Že mi tu bude chýbať tvoja ruka

Keď sa syn musí chytať slamky

Predstav si mami práve mi tá pošta zhora prišla
Na chvíľu stojím so zastaveným časom
Nežijem nejem
Na vankúši tvojej ruky sa tvojím hlasom
Mami smejem
A zázraky tvojich bublín pijem

Trúfalo skúšam
S majstrom dostavať ten jeho hrad:
Domov nie sú len ruky
Na ktorých smieš plakať

Ale aj jeden vankúš ruky
Na ktorom sa môžem smiať
Do nemoty smiať


Detstvo je marcipán


Dva prsty trojmo

Vyplaziť jazyk

Na jednu planétu

A hviezdy smažiť


Zelenou nohou

Ísť na červenú

Z cukrovej vaty

Mať soľnú stenu


Tri diery do sveta

Urobiť štvrtou

Oblohu zametať

Letiacim krtom


S očami na lakti

Týždeň svet stvárať

Atrament skrotiť

A dúhu čmárať


Z vodného taniera

Vychlípať piesok

Zo zvyškov odvčera

Urobiť dnešok


Detstvo je marcipán

Na vrabčej nohe

Roztopí tulipán

Zamrazí oheň


Štopeľ je ležatá

Guľatá kocka

Od konca začatá

Okrúhla doska


Dieťa je skladateľ

Čo skladá obrazy

Čo vkladá do vázy

Einsteinov jazyk


Nemá pieseň  (vypočuť si  ►)

Pieseň z albumu skupiny Chimera: EP 2006

hudba: Róbert Andrejko text: Juraj Michalič spev: Dominika Matušinská


Neznesiteľne ľahko sa mi žije

Počúvam Chopinove symfónie

Až nepríčetne dlho sa mi sníva

Polnoc je milá usmiata a prívetivá


Mesačný rožok si nahlas pospevuje

Na celú mliečnu dráhu a galaxie

Podvodník smútok kľačí mŕtvy v kúte

Hviezdy sú pripité a tancujú jak vyšinuté


Hviezdy tu tancujú a vesmír zvoní

Nemá pieseň nemá slová a nemá ani tóny

Smútok je mŕtvy vzduch je čistý

Do nemej piesne padajú nemé listy


Neznesiteľne ľahko sa dnes čosi deje

Mesiac si spieva noc sa práve smeje

Dnes ani jeden z dobrých bohov nespí

Ach koľko paradoxov v jednej nemej piesni


Otec


Odídu stromy

Tráva

Hodiny

Odídu z nás


Odídu miesta

Srdcia

Priestor

Odíde čas


Keby sa to raz nestalo

Nepríde všetko znova zas

Keby všetko bolo nastálo

Tak sa to celé stane naozaj len raz


Keď si sa pýtal: Prečo?

A spísal si svoj epitaf

Skúsim ti odtiaľ poslať do večnosti niečo

Čo si sa nestihol už opýtať:


Prečo už nie si?

Ty hľadač prikovaný ku svetu

Asi to bude práve preto

Že ty si neodišiel

Ty si tu

Pánovi v klobúku


Tú pochodeň už nikdy nikto nezahodí

Toho sa nedá nikdy vzdať

Nikdy nikdy nikdy


Prečo by jazyk tmy mal vypiť všetky vody

Deň sa už nesmie noci báť

Nikdy nikdy nikdy


Pánovi v klobúku

Človeku ktorý v ňom spí aj v nebi

Raz tú vodu prinesiem až hore

Teraz posielam len ponuku

Že mu do toho klobúka nasypeme hviezdy

(Čo nám zostali)


Aby nám zhora zhodil všetko svetlo z nich

A to už nezhaslo

Nikdy nikdy nikdy


Aby sme spievali čo nás učil aj za tých

Ktorým temno pretrhlo niť svetla

Aby už nepraskala nikdy


Učiteľ v klobúku

Ty človek: ktorý si mal tak rád

Raz ti tú preťatú niť prinesiem až hore

Zviažeme ju a chytíme sa za ruku

Aby si sa už zvrchu nedivil

Že je ten svet stále viacej divný


Aby tí čo zabíjajú mali meno mŕtvi

A aby tých čo sa prestali báť

Ostalo viac než smrti


Balada o srdci


Počúval milý

Čo to v milej bije

Pred tým sa milý

Nikde neukryje


Priložil srdce

Hlavu a tvár k duši

To čo v nej videl

Nedokázal tušiť


A potom milý

So srdcami zastal

Čo ak by spolu bili

Počuješ láska


Počúvaj milá ako nikdy

Čo sa dá iba smrťou zrušiť

Inak nám milá upchá uši

Kamenné ticho sfingy


Adam a Eva  (vypočuť si  ►)

Pieseň z albumu dua Joe&Jane: Osudy čiar 2016

hudba: Jozef Hajšo text: Juraj Michalič spev: Jana Čonková


Podivný príbeh o dedičnom hriechu

Ctihodným chrámom znejú salvy smiechu

Adam a Eva sú dnes deti kvetov

Sú veľmi krásni jednou vetou


Ich veta volá

Buďte voľní

Ich veta kričí

Spáľte vojny


V raji je plno miliónov tvorov

Oni voľní mlčia v prítmí dvorov

Majú mier v tvárach obaja

Dobre že nevrátia ich do raja


Tí dvaja dávno nie sú v raji

Jablko viny zhnilo kdesi v háji

Adam a Eva sú dnes deti kvetov

Sú veľmi krásni jednou vetou


Tá veta volá

Buďte voľní

Tá veta kričí

Spáľte vojny


Hádaj priateľ môj


Spolu sme hádali

A hádali sa malí

Dajme tú hádanku

Keď blížime sa k spánku:


Hádaj priateľ môj

Koľko šedého prachu

Sa ešte dvihne z ľudských ciest

Kým z asfaltu bude obloha: Plná hviezd


Hádaj priateľ môj

Koľko hadích jazykov

Ešte vyjde z vlhkých ľudských úst

Kým sa sliny vrátia do rieky a jed na púšť


Hádaj priateľ môj

Z koľkých bojových hlavní

Ešte vystrelí do ľudí salva ľudských striel

Kým sa dym rozplynie z mŕtvych tiel na mier


Skús hádať prosím pokús sa veštiť so mnou

Kedy príde ten deň

Príde pred Sodomou?


Odpovedz prosím nejakým pekným slovom

Ktoré nevie bolieť

A ním mi srdce polej


Alebo...


Hádaj priateľ môj

Koľko mocných na zemi

Si ešte užije pozemský rajský plyn

Kým slabí vstanú zo zeme a postavia sa im


MICHALIC_ilustracia_10_2021png


Blíženci  (vypočuť si  ►)

Štúdiová pieseň dua Joe&Jane

Hudba: Jozef Hajšo text: Juraj Michalič spev: Jana Čonková


Kráčali nahí v zhasnutých mestách

Spoločné ruky spoločné gestá

Míňali nemo paláce mocných

Vracal ju do raja za dlhých nocí


Bránili placho bezbranné deti

Nosili vo vlasoch obrázky kvetín

Kreslili na steny čudesné nebá

On jej dal pokoru ona zas seba


Hľadali pravdu s rukami na hrudi

Ona vždy váhala či ho má prebudiť

Hľadali lásku s očami úžasu

Zomreli obaja zomreli na krásu


Obaja ozajstní

Ozajstné mená

Obaja jediní

Svet ich viac nemá


Ozajstní milenci

Vo sne ich vidím

Obaja blíženci

Z krajiny vidín



       II.


MICHALIC_ilustracia_05_2021png




V motýľom príbytku


Čo sa mi prisnilo s milou

Vie iba ona a neboli to slová

Ktoré sa dajú pochovať


Tak skúsim hovoriť inou

Piesňou hodnou tragéda

Od konca sa jej spovedať:


Moje prvé amen patrí tebe

Pán so šípom to dávno vedel

Veď aj mne bolo dosť jasné

Ak si aj pri mne nebola seba som našiel


Moje druhé zbohom patrí tebe

Roky sa líčilo čo bolo šedé

Nikdy som nestratil jediný smer

Hoci si so mnou nežila stal sa mi mier


Aj tento epilóg sa píše tebe

Tvoj strážny anjel vo väzbe sedel

Nikdy sa nestaneš podvrh ani len gýč

Aj keď sa s nami nestalo dokopy nič


Nič nič nič ale úžasne veľké

Také čo dávali sto rokov v telke

Nikdy sa nedialo vlastne nič iné

Len to čo dávajú tisíckrát v kine


Vyšla si na svetlo

Tam kde si vždy mala byť

V motýľom príbytku

Sa všetko stretlo

Už sa dá žiť


Vyšla si na svetlo

A aj v ňom ťa dokážem skryť

V motýľom príbytku

Tam je to miesto

Kde sa dá byť


Robím si svet


Robím si svet

Svet zo skratiek

Z viet

Maľujem kvet


Robím si kryt

Budem v ňom žiť

A rým

Vyspím sa s ním


Robím si rám

Kresbu doň dám

Zo snov

Z čiarok a zo slov


Robím si dom

Ožijem v ňom

Z tónov

A z akordov


Písmená to vedia aj bodky

Budú sa so mnou milovať

A posielať z toho milovania

Do nebies erotické fotky


Doteraz som sa miloval

S hviezdami na podnebí

Teraz mi budú vidieť do spálne

A prezerať milostné scénky v nebi


Erotiku v nebi

Ako svet urobím

Aj tam hore majú

Radšej sex než bomby


Milovať sa s básňou

Hoci sa to nedá

Exportujem piesne

A lásku do neba


Kým spím


Kým spíš

S očami bdelými jak hviezdy o polnoci

Kým spíš

Som miliardár bohatší o jediný pocit


Že mám

Pramene vlasov a vidín istej ženy

Že mám

Samého seba lenže v inom prevtelení


Kým spíš

Máš srdce ako detský pamätník

Kým spíš

Prší ti do snov môj polohlasný krik


Že máš

Stále tú istú jamku v ľavom líci

Že máš

To po čom prahnú veriaci i bezbožníci


Kým spím

Do zdrapov mojej duše šiješ stehy

Kým spím

Do môjho strachu vkladáš tony nehy


Že smiem

Byť aspoň v jednom tvojom okamihu

Že smiem

Čítať ti vlastnú zlú a omeškanú knihu


Kým si

Budem pod hviezdami čakať na spojenie

Kým si

Je vôňa domova skrytá v tvojom mene


Že mám

Nádej byť aspoň v jednom tvojom cite

Že mám

Nádej že moji démoni raz zmiznú na úsvite


Kým si

Všetko sa v jednom dobrom slove stretne

Kým si

Všetko so všetkým sa v jedinom bode pretne


Že sú

Sekundy minúty a roky dosiaľ neprežité

Že sú

Chvíle keď zmiznú uzly a ostanú len hladké nite


Kým si kým budeš kým tu budeme

Kým nespália sa ohňom plamene

Kým prameň rieky rieku neutopí

Po milujúcich ostávajú stopy


Kým si kým budeš kým tu budeme

Kým nespália sa ohňom plamene

Kým neláska je počmáraný gýč

Po nenávisti nezostane nič


Dar dobrých bohov


S tváričkou pritisnutou k oknu

Čaká

Kým sa jej staré ruky dotknú

Vďaka

Dieťatko vďaka


Ďakujem že ti môžem čítať

Z očí

Do detskej tváre vánok dýchať

A vločky

Snehové vločky


A že ťa počujem tak plakať

Keď páli

A že ťa vidím v smiechu skákať

Špunt malý

Špuntíček malý


Plač smej sa hnevaj dieťa

Kým sa dá

Kým ešte biele vločky svietia

Paráda

Drobček paráda


Nehybný Mesiac sa o tri cípy pohol

Dorotka tancuje: dar bohov

Rovník sa krúti cez obidva póly

A obratníky utopia sa v mori


Dieťatko plač a smej sa a tancuj

Zem je zrazu lepšia o jedného vládcu

Vesmír sa o celý jeden vesmír pohol

Dorotka: dar dobrých bohov


Toluén nádeje


Ponor slzu do sifónu ticha

Dnes koná sa smiech

Toluén ľúbosti na handričke dýchaj

To sa dnes smie


Utop sa v balade o nevine

Dnes vyhlásia raj

V horúcom rajskom plyne

S hriechom sa hraj


Utop sa v lyžičke utópie

Dnes dajú metál dvom

Dvom ktorí čítajú z pier

Snívačom snov


Urob do fľaše opiátu dieru

Ochutnaj korkovú zátku

Napi sa jeho mieru

A budeš na počiatku


Toluén nádeje

Fetujú lyrici a slepci

Dnes budú v laufe

Sfetovaní všetci


Toluén nádeje

Si šľahnú staré babky

Dnes na nich budú

Funebráci krátki


Také si pamätaj:

Dve slová na úsvite sveta


Niekde nikde


Aké máš oči

Aké vlasy

Ako vieš spievať o počasí


Ako sa voláš

Aké meno

Aké je jeho prvé písmeno


Akú máš zimu

Aké leto

Kde by som tvoje kroky stretol


Aké máš noci

Aké rána

Budíš sa s niekým alebo sama


Kde bývaš prosím

V ktorom si cieli

Môžem prísť bez duše

Alebo celý


Si vôbec na Zemi

Alebo nie si

Ak ani v nebi

Tak potom kde si


Ty asi budeš

Tam kde idem

Ty asi budeš

Niekde nikde


Láska je dievča z ulice (vypočuť si  ►)

Pieseň z albumu skupiny Audiora: Kto sme 2020

hudba: Marian Širilla text: Juraj Michalič spev: Marian Širilla


Koľkým už srdce zlomila

Táto dáma vznešená

Je mocnejšia než zabudnutie

Je ako ruža z papiera


Katalóg dotykov dnes horí

Neviem či som a či sme boli

Register radostí je temný

Ja hltám vlastné slzy ver mi


Viem je to nemoderné klišé

Láska sa na povrázku kníše

Od steny k stene sa trmáca

Nadránom spieva aj krváca


Viem je to starožitná fráza

Najprv sa s nami hriešne mazná

Kolíše nás jak malé deti

Až je z nej veľká halda črepín


Plačúcich sú nás tisíce

Láska je dievča z ulice

Lejaky suchá víchrice

Láska je dievča z ulice


Tvár človeka


Tvária sa všetci

Všetci majú tváre

Tvária sa najmä tí

Čo nemajú ich práve


A potom najmä tí

Ktorí ich majú veľa

Najradšej dve alebo tri

Na podstavci jedného tela


Tvár človeka

Je ale iba jedna

Kde by ich stovky

Jeden človek zobral


Tvár človeka

Musí byť dobrý obraz

Tvár človeka:

Podobizeň dobra


A hoci dobro

Má milióny tvárí

No ani jednu

Čo sa dokáže - len tváriť


Tvár človeka

Je tvárou všetkých ľudí

S jednou tvárou

Čo s ňou na jednom mieste stáli


        III.


MICHALIC_ilustracia_06_2021png


Tajný kód


Po rieke tečie list

Vo fľaši nájde more

Dal som doň tajný kód

Šifru na vstup tam hore


Vo vzduchu krúžky dymu

Do nebies ticho mieria

Dal som im tajný kód

Signál na vstup do cieľa


Po sieťach spieva hlas

Tajnú krátku vetu

Heslo čo treba nájsť

Na prístup ku lepšiemu svetu


Keď si ho dáky rybár chytí

A vypustí späť do vody

Tá tajná šifra príde všetkým


Keď si ho dáka bytosť nájde

A vypustí späť do vetra

Tá tajná šifra bude všade


Tú tajnú šifru zverejním

Keď budú všetci všade

Tajný kľúč bude verejný

Keď si ho každý nájde



Posledný a prvýkrát  (vypočuť si ►)

Pieseň z albumu skupiny Chimera: Paralelné svety 2009

hudba: Róbert Andrejko text: Juraj Michalič spev: Dominika Matušinská


Kadiaľ mám kráčať

Keď je vonku hmlisto

Po inej trati

Alebo tou istou


Kadiaľ mám kráčať

Keď sa vonku stmieva

Mám ešte chvíľu

Len tak sa ponevierať


Kadiaľ mám kráčať

Keď dozneli zvony

Nebo je šedivé

Počuť iba stony


Kadiaľ mám kráčať

Keď je vonku hmlisto

Tých ľudí podo mnou

Toľko strát a ziskov


Cieľov je na tisíce

Stačí neostať stáť

Cieľov je na tisíce

A ja sa rozhodnem posledný a prvýkrát


Zem uteká


Tak mi to šepkali

Cvokári

Spi a neumieraj

Lepšia verzia života nebude


Tak mi to ukladá

Armáda

Bojuj a umieraj

Lepšia verzia smrti bola je bude


Cvokári šepkali

Vojaci velili

Lenže

Lepšie je ustlať si v maštali

Ako mať poriadok okolo a v hlave bordel


Cvokári vojaci pacienti - človek došiel až sem

Z bytov a z maštale pozerá kam pôjde Zem


Zem kamsi uteká

Ostáva more

Lepší variant človeka

Bude - asi až hore


Kto sme (vypočuť si  ►)

Pieseň z albumu skupiny Audiora: Kto sme 2020

hudba: Marian Širilla text: Juraj Michalič spev: Marian Širilla


Kto sme že plačeme v smiechu

Kde v nás je malý bôžik hriechu

Kto sme že máme radi zlobu

Kto v nás to kalí číru vodu


Kto sme že smejeme sa v plači

Kto z nás biedy sveta vláči

Kto sme že súdime iných

Kto v kom nachádza svoje viny


Nad nami blýska sa hromy už bijú

A vrany o kúsok chleba sa bijú

Nad nami krúžia už supy hladné

Číhajúc na korisť ktorá padne


Kto sme že kričíme v tichu

Kto z nás nemiluje pýchu

Kto sme že mlčíme v kriku

Kto nám dal nádej a kto dýku


Kto sme že klesáme nahor

Kto z nás bol čistý a kto padol

Kto sme že stúpame späť k zemi

Kto z nás počuje a je nemý


Čo vidím v dyme


Pondelok ráno zase vstať do týždňa

Obliecť si košeľu ponožky učesať vlas

Osedlať plechového koňa

Dobehnúť vietor dobehnúť čas


Ja skúsim urobiť iné

To čo som nadránom uvidel v dyme


Zaľahnem do perín bez telefónu

Nohy vystrčím cez čelo postele

Zabodnem oči do neba plafónu

Zadriemem so sviečkou na čele


Zastavím motory mlynov z kovu
Na lopatky nech zas padá vodopád
Mlčiace ryby pripustím k slovu
A pustím gramofón aj sedemkrát


Počkám si na mužov kým prídu z krčiem
K rybám a piesňam mi prinesú mier
Nalejem sódu aby im nebolo blbšie
A vrátim sa domov do detských hier


Nedospelý zaševelím jazykom dedov
Staručké rytmy a nápevy vyskúšam nájsť
Trávnice sa ako veľká voda vylejú z brehov
K detskému spevu sa pridá pátos a slovo: Vlasť

Zrnko

Najprv len vložil zrniečko do skaly
Aby ju korene so Slnkom zohriali
Konáre s listami
Stvorili tieň

Hlas nebies mu takú vec poradil
Ak jeden život v živote zasadí
Srdcom a rukami
Otvorí Zem

Zlepí ju s klenbou oblohy dokopy
Nočný dážď suchú tmu pokropí
Vlažnými slzami
Zobudí deň

Život si so záhrobím zakaždým
Nejako poradí
Načo by inak
Semienko posadil

Starý veštec

Rozprávaš že prídeš v čase beznádeje
Len musíš vedieť čo na teba chystám
Ja ale veštím len čo sa práve deje
Tak prileť a pri dverách mi pristaň

Budúcnosť je práve teraz prázdna
Rozmlátim krištáľovú guľu
Budem sa s okamihom maznať
A naučím aj teba ako starý guru

Som strážca veštiarne kde hodiny stoja
Z kolónky bolestí zmizol jeden záznam
Rozdávam lekcie od čistého stola
Tak netrep do vetra a príď sa maznať

Som veštec okamžitej chvíle
Kašlem na včera na zajtra a žijem
Tak sa mi do tej chvíle prilep
A zaspievam ti staré carpe diem

… aby si vedela čo na teba chystám

Zápis v matrike

Keď nakloníš sa tam
Zbadáš ju zblízka – sám:

Smrť to je pôvabná
Obratná tanečnica
Chvíľu je pobledlá
Chvíľu jej horia líca

Smrť to je láskavá
Príjemná pani z neba
Chvíľu sa usmieva
A plače len keď treba

Smrť to je voňavá
Aróma pána Versaceho
Najprv nás omámi
A potom hladká s nehou

Smrť to je prítulná
Hebučká dáma štedrá
Najprv nám biedu nadelí
A potom tony striebra

Smrť to je nedeľná
Sviatočná chvíľka poézie
Najprv nás vyľaká
A potom lôžko stelie

Tá pani je skutočne tým čo príde:
Len jeden zápis v matričnej knihe

Zapíše človeku čo mal
Keby bol chvíľu postál:
Nepatrí ti čo si dostal
Tvoje je človek: čo si dal


MICHALIC_ilustracia_07_2021png

Kam vodím smutných ľudí  (vypočuť si ►)
Pieseň z albumu skupiny Chimera: EP 2006
hudba: Róbert Andrejko text: Juraj Michalič spev: Dominika Matušinská

Tam kde nič nekončí
Nič z ničoho sa rodí
Do izby nikoho
Smutných ľudí vodím

Tam im dám podnájom
Posteľ sny a vaňu
Slnečné hodiny
Ktoré nezastanú
Ktoré nikdy nezastanú

Tam vodím ľudí zvieratá a veci
Tam hádžem budík a zbytočné kecy
Tam hľadám teplo a ľadovú krásu
Tam prídu všetci nemí od úžasu

Tam im dám zrkadlá
Ktoré hladia vrásky
Košaté nebesá
Farebné obrázky

Tam im dám dlhšie dni
Viac ticha pre pieseň
Pramálo bolesti
Smrť vietor odnesie
Smrť vietor odnesie

Prvé prikázanie

Máme tu dolu trochu zmätok Stvoriteľu
Tak ti to píšem biele na čiernom
Po chrbtoch dubasí nám rohatý
Žezlom nás tlčie samovladár Strach

Zavše sa také ľuďom Zeme stane
Zabudnú bdieť nad Tvojim dielom
A puch za voňavkami schovatý
Pustia jak capa pásť sa do záhrad

A tak sa stane čo od praveku vekov
Keď anciáš má ťažké kopytá
A do popuku je už temer puknutý
Od smädu sa nám vprace cicať do krvného koryta

No vždycky začne pofukovať tichý vetrík
Priveje voňavý jarný šepot priamo od teba
Ktorý sa dá aj nahlas povedať
Že človeku si poslal svoje prvé prikázanie:
Nebudeš sa báť

Veď krvného pahltníka bez miery
Diabla čo nikdy nespí a tak nemá cit
Prihrdúsi jeden z tvojich darov:
Hrdlo mu upchá malý trombocyt

Zápach sa dvihne
A ako pri zatmení Slnka
Svieti ozajstná: tvoja koróna
Ľudia sa jej svetla neboja
A na trón si sadne
Panstvo Pokoja




MICHALIC_ilustracia_08_2021png
Tvorcovi svetov

Keď pôjdeš zase okolo
Tak ma prosím zobuď
Dáme si trochu medoviny
Kávu
A niečo dobré pod zub

Keď pôjdeš zase okolo
Nemusíš klopať Tvorca
Budú otvorené dvere
Aj ja
Ak teda rodný môj môžem

Keď pôjdeš zase okolo
Zastav sa pokecáme
O lanskej úrode daždi
Víne
Pod stromom si z tej úrody dáme

Keď pôjdeš zase okolo
Tak sa prosím zastav
Ak by sa ti teda chcelo
Zajtra
Pozrieť sa spolu na to tvoje dielo

Skúsime spolu pomudrovať
Či bude druhá možnosť stvorenia no iná
Nebudem do ničoho kafrať
Mlčím
Len možno by svet išlo stvoriť inak

Skús skúsiť či to pôjde
Či by to nešlo po poriadku
Či by to nešlo v spätnom chode
Bez toho slova
Na začiatku

Skús zvážiť či nestala sa chyba
Či prvé dielo nebolo nanečisto
Či sa druhý pokus nepokúsiš otočiť
A slovo či by nestačilo
Na konci

Namiesto doslovu
Kto?

Keď stojí v tieni básnik nemý
Keď mu do slov chladný vietor fúka
Keď jeho mĺkva duša leží na zemi
Kto mu ju zodvihne a hodí do klobúka?

Keď si ju opráši a obalí do slamy
Keď z veršov opadne mu pýcha
Keď telo meravé s ňou vložia do jamy
Kto zodvihne kvet a hodí s hlinou na básnika?

Keď položia mu veniec na hlavu
Keď už nebude nič meniť
Keď posledná kvapka padne na trávu
Kto pokropí rosou jeho nápis na kameni?

Kto prečíta jeho kostrbatý testament?
Kto prepíše ho pre tých po ňom načisto?
Koľko detí mužov žien koľko mien?
Koľko ich bude: jeden desať sto?
Kto?