Juraj Michalič
Textár
Menu
Úvod
Báseň človeka
Piesne slovienske
Staré texty
Chimera
Audiora
Joe&Jane
Spojenie so mnou
Báseň človeka
audiovizuálna balada
Slová: Juraj Michalič
Obrazy: Pavel Michalič
Namiesto predslovu
Ďakujem všetkým
Čo okolo mňa a mnou prešli.
Že som mohol zapísať ich slová.
Ich Báseň človeka.
J.M.
Pod obeliskom Alexandra
...Нет весь я не умру - душа в заветной лире
Mой прах переживет и тленья убежит
И славен буду я доколь в подлунном мире
Жив будет хоть один пиит...
(стихи из Памятника A.C. Пушкинa)
Pod tvojím pamätníkom bdiem
Za ruku držím tvoju Alexandru
Poznáš to dobre - básnici sa nadrú
Kým si ich pravá deva privinie
Väčšinu ani nie
Za všetko čo si spieval pre ten svet
On ďalších dvesto letokruhov hluchol
Kým ty si držal jeho srdce jemnou rukou
Zato sa pri Tvojich veršoch budem chvieť
A ďakovať že smiem
Handričkou nádeje a z posledných síl
Budem leštiť patinu slov - snov zašlých
Aby ich aj ľudia nových časov našli
Nech som aj posledný lyrik ktorý žil
A strážil tvoje sny
Lenže ty vieš Saša
Vo svetle bohov už nechveješ sa
Bol si tu aj v ich mene
Majú to hore dobre vymyslené
A na všetko aj dobré dôvody:
Ešte sa jeden básnik narodí
Lyrický trajekt
Osudov kvet z korienkov v zemi pokorne rozviť perom
Úsečkou viet krátkou
–
na priamku do večnosti smerom
I.
Narodenie
S plodovou vodou Zem aj život zaleje:
Dieťa je v tme a blate sveta kvieťa nádeje
Matka
Z kolísky maternice ho do hojdačky hrude schová
Potom už iba márne čaká návrat z iných pŕs do belčova
Detstvo
Dalo sa k Slnku levitovať i blúdiť v tmavých katakombách
Zostalo puzdro v plnom srdci chránené - trváca plomba
Otec
Z ponorky i sponad oblakov sa trbliece tvoj periskop
Dovidíš na obzor: Nech sa len deti držia tvojich stôp
Škola
Pocit ten nezaradia do ponuky - veľtrh si nepamätá
Kantora čo ti podal obe ruky a drží všetky palce sveta
Láska
V troch bodoch chrbtice bdie spí mlčí hrmí:
Pod klenbou lebky, v hrudi, no a: medzi bedrovými kĺbmi
Priateľ
Keď visíš za nohy úskočník v maske druha sa líči v dyme
Priateľ ťa z reťaze na členkoch sníme a do postoja dvihne
II.
Žena
Pomojká poškriabe ružičkou nestriedmou alebo vernou
Muža furt rébus drie: Nebolo lepšie mať ju jak rebro?
Muž
Ženská otázka: Kto? Kebyže mužské plemä zvädlo?
Kohože hatiť a láskať: Nájde sa menšie nemehlo?
Manželstvo
Je taká bájka z dávnej doby: Bol on a ona – pár čo nezanikol
Pred vôľou nebies pod hrudníkom a na susedných prstenníkoch
Deti
Ak im dáš nádielku svojho času a trochu bielej kriedy
V minúte nakreslia na čiernu cestu - cestu z tvojej biedy
Radosť
Taký deň každú chvíľu začať: vstať a ísť
Tak nejak bez príčin a bez následkov - žiť
Smútok
Keď blížny ťa dávno pred zubatou pochová
Milovať? Keď milosť sa na bolesť podobá?
Ľudstvo
Zhora tá kôpka slastí a utrpenia pôsobí dosť zvláštne
Stvoriteľ hryzie štetec vidiac čo behá po jeho plátne
III.
Život
Tu bude treba všetky múdre tézy učených mužov krotiť:
Život je dúšok medoviny ak ráno do ženy vidíš – a pod živôtik
Svet
Zblízka vyzerá sťa štrúdľa z diaľky sťaby guľa
Raz plazí sa a raz gúľa - na svet ti treba binokulár
Vlasť
Vlastné sny snívaš rečou rodných - cudzinci sú len hostia
Tam kde sa tvoj domov skrýva – tam sa im nedá dostať
Viera
Žraví ti dočista zhltnú telo otca matku syna dcéru
Ak by sa sýti aj plne vyprázdnili: vieru ti nezožerú
Starec
Nad čímsi rozmýšľa čosi mu nesedí hodín neubudne
Akési prikrátke sa mu zdá to jeho dlhé životné turné
Smrť
Urob čo máš a preplač sa k úsmevu na tvári
Smrť bude spánok a púhy dátum v kalendári
Stvoriteľ
V telesách tela a hemisférach sa ticho rozleje
Nedá sa stiahnuť a nahrať do mysle: On len je
I.
Malý človek
Na svitaní: šepot a výkrik
Aby na sklonku dňa
Stíchli
Muž vyšiel z obrázkov detstva
V ktorom svietila
Modrá
Tratil sa v hmlistých cestách
Viedla ho už len
Voda
Až prišiel kdesi z praveku
Z krajiny krehkých
Vánok
Znovu mu svieti na cestu
Maličký človek
Ráno
Obloha zase modrastá
Aj oblak priviaty
Z vánku
Muž vloží vodu čo šustla
Zo studne dieťaťu
K spánku
Dieťa ju v perinách
Do driemot nahrá
Vstane a na sen spomína:
Voda je zázrak
S takými zázrakmi
Sa dieťa zahrá
A muž je znova nad mrakmi:
Adam je zázrak
Poštou mami
Už dlho som mami nebol
V mäkkom vankúši tvojej ruky
Ak by sa dalo nech mi ho pošta zhora znesie
Bol by som mami s tebou
Chytil domov tvojej ruky do ruky
A smial sa pretože plakať už nesmiem
Keď prichádzal som domov pripitý
Robil som kolo kolo mlynské
A ty si liečila tie kolotoče šumienkami
Stále som ešte všetko nevypil
Čo si mi nalievala do pohára lásky
Pošli mi prosím aj to kúzlo s bublinkami
Poštou mami by sa to dalo
Keby tam hore boli mamy
Ktorým synovia pribalili známky
Zabudol som také obyčajné
Že mi tu bude chýbať tvoja ruka
Keď sa syn musí chytať slamky
…
Predstav si mami práve mi tá pošta zhora prišla
Na chvíľu stojím so zastaveným časom
Nežijem nejem
Na vankúši tvojej ruky sa tvojím hlasom
Mami smejem
A zázraky tvojich bublín pijem
Trúfalo skúšam
S majstrom dostavať ten jeho hrad:
Domov nie sú len ruky
Na ktorých smieš plakať
Ale aj jeden vankúš ruky
Na ktorom sa môžem smiať
Do nemoty smiať
Detstvo je marcipán
Dva prsty trojmo
Vyplaziť jazyk
Na jednu planétu
A hviezdy smažiť
Zelenou nohou
Ísť na červenú
Z cukrovej vaty
Mať soľnú stenu
Tri diery do sveta
Urobiť štvrtou
Oblohu zametať
Letiacim krtom
S očami na lakti
Týždeň svet stvárať
Atrament skrotiť
A dúhu čmárať
Z vodného taniera
Vychlípať piesok
Zo zvyškov odvčera
Urobiť dnešok
Detstvo je marcipán
Na vrabčej nohe
Roztopí tulipán
Zamrazí oheň
Štopeľ je ležatá
Guľatá kocka
Od konca začatá
Okrúhla doska
Dieťa je skladateľ
Čo skladá obrazy
Čo vkladá do vázy
Einsteinov jazyk
Nemá pieseň
(vypočuť si ►)
Pieseň z albumu skupiny Chimera: EP 2006
hudba: Róbert Andrejko text: Juraj Michalič spev: Dominika Matušinská
Neznesiteľne ľahko sa mi žije
Počúvam Chopinove symfónie
Až nepríčetne dlho sa mi sníva
Polnoc je milá usmiata a prívetivá
Mesačný rožok si nahlas pospevuje
Na celú mliečnu dráhu a galaxie
Podvodník smútok kľačí mŕtvy v kúte
Hviezdy sú pripité a tancujú jak vyšinuté
Hviezdy tu tancujú a vesmír zvoní
Nemá pieseň nemá slová a nemá ani tóny
Smútok je mŕtvy vzduch je čistý
Do nemej piesne padajú nemé listy
Neznesiteľne ľahko sa dnes čosi deje
Mesiac si spieva noc sa práve smeje
Dnes ani jeden z dobrých bohov nespí
Ach koľko paradoxov v jednej nemej piesni
Otec
Odídu stromy
Tráva
Hodiny
Odídu z nás
Odídu miesta
Srdcia
Priestor
Odíde čas
Keby sa to raz nestalo
Nepríde všetko znova zas
Keby všetko bolo nastálo
Tak sa to celé stane naozaj len raz
Keď si sa pýtal: Prečo?
A spísal si svoj epitaf
Skúsim ti odtiaľ poslať do večnosti niečo
Čo si sa nestihol už opýtať:
Prečo už nie si?
Ty hľadač prikovaný ku svetu
Asi to bude práve preto
Že ty si neodišiel
Ty si tu
Pánovi v klobúku
Tú pochodeň už nikdy nikto nezahodí
Toho sa nedá nikdy vzdať
Nikdy nikdy nikdy
Prečo by jazyk tmy mal vypiť všetky vody
Deň sa už nesmie noci báť
Nikdy nikdy nikdy
Pánovi v klobúku
Človeku ktorý v ňom spí aj v nebi
Raz tú vodu prinesiem až hore
Teraz posielam len ponuku
Že mu do toho klobúka nasypeme hviezdy
(Čo nám zostali)
Aby nám zhora zhodil všetko svetlo z nich
A to už nezhaslo
Nikdy nikdy nikdy
Aby sme spievali čo nás učil aj za tých
Ktorým temno pretrhlo niť svetla
Aby už nepraskala nikdy
Učiteľ v klobúku
Ty človek: ktorý si mal tak rád
Raz ti tú preťatú niť prinesiem až hore
Zviažeme ju a chytíme sa za ruku
Aby si sa už zvrchu nedivil
Že je ten svet stále viacej divný
Aby tí čo zabíjajú mali meno mŕtvi
A aby tých čo sa prestali báť
Ostalo viac než smrti
Balada o srdci
Počúval milý
Čo to v milej bije
Pred tým sa milý
Nikde neukryje
Priložil srdce
Hlavu a tvár k duši
To čo v nej videl
Nedokázal tušiť
A potom milý
So srdcami zastal
Čo ak by spolu bili
Počuješ láska
Počúvaj milá ako nikdy
Čo sa dá iba smrťou zrušiť
Inak nám milá upchá uši
Kamenné ticho sfingy
Adam a Eva
(vypočuť si ►)
Pieseň z albumu dua Joe&Jane: Osudy čiar 2016
hudba: Jozef Hajšo text: Juraj Michalič spev: Jana Čonková
Podivný príbeh o dedičnom hriechu
Ctihodným chrámom znejú salvy smiechu
Adam a Eva sú dnes deti kvetov
Sú veľmi krásni jednou vetou
Ich veta volá
Buďte voľní
Ich veta kričí
Spáľte vojny
V raji je plno miliónov tvorov
Oni voľní mlčia v prítmí dvorov
Majú mier v tvárach obaja
Dobre že nevrátia ich do raja
Tí dvaja dávno nie sú v raji
Jablko viny zhnilo kdesi v háji
Adam a Eva sú dnes deti kvetov
Sú veľmi krásni jednou vetou
Tá veta volá
Buďte voľní
Tá veta kričí
Spáľte vojny
Hádaj priateľ môj
Spolu sme hádali
A hádali sa malí
Dajme tú hádanku
Keď blížime sa k spánku:
Hádaj priateľ môj
Koľko šedého prachu
Sa ešte dvihne z ľudských ciest
Kým z asfaltu bude obloha: Plná hviezd
Hádaj priateľ môj
Koľko hadích jazykov
Ešte vyjde z vlhkých ľudských úst
Kým sa sliny vrátia do rieky a jed na púšť
Hádaj priateľ môj
Z koľkých bojových hlavní
Ešte vystrelí do ľudí salva ľudských striel
Kým sa dym rozplynie z mŕtvych tiel na mier
Skús hádať prosím pokús sa veštiť so mnou
Kedy príde ten deň
Príde pred Sodomou?
Odpovedz prosím nejakým pekným slovom
Ktoré nevie bolieť
A ním mi srdce polej
Alebo...
Hádaj priateľ môj
Koľko mocných na zemi
Si ešte užije pozemský rajský plyn
Kým slabí vstanú zo zeme a postavia sa im
Blíženci
(vypočuť si ►)
Štúdiová pieseň dua Joe&Jane
Hudba: Jozef Hajšo text: Juraj Michalič spev: Jana Čonková
Kráčali nahí v zhasnutých mestách
Spoločné ruky spoločné gestá
Míňali nemo paláce mocných
Vracal ju do raja za dlhých nocí
Bránili placho bezbranné deti
Nosili vo vlasoch obrázky kvetín
Kreslili na steny čudesné nebá
On jej dal pokoru ona zas seba
Hľadali pravdu s rukami na hrudi
Ona vždy váhala či ho má prebudiť
Hľadali lásku s očami úžasu
Zomreli obaja zomreli na krásu
Obaja ozajstní
Ozajstné mená
Obaja jediní
Svet ich viac nemá
Ozajstní milenci
Vo sne ich vidím
Obaja blíženci
Z krajiny vidín
II.
V motýľom príbytku
Čo sa mi prisnilo s milou
Vie iba ona a neboli to slová
Ktoré sa dajú pochovať
Tak skúsim hovoriť inou
Piesňou hodnou tragéda
Od konca sa jej spovedať:
Moje prvé amen patrí tebe
Pán so šípom to dávno vedel
Veď aj mne bolo dosť jasné
Ak si aj pri mne nebola seba som našiel
Moje druhé zbohom patrí tebe
Roky sa líčilo čo bolo šedé
Nikdy som nestratil jediný smer
Hoci si so mnou nežila stal sa mi mier
Aj tento epilóg sa píše tebe
Tvoj strážny anjel vo väzbe sedel
Nikdy sa nestaneš podvrh ani len gýč
Aj keď sa s nami nestalo dokopy nič
Nič nič nič ale úžasne veľké
Také čo dávali sto rokov v telke
Nikdy sa nedialo vlastne nič iné
Len to čo dávajú tisíckrát v kine
Vyšla si na svetlo
Tam kde si vždy mala byť
V motýľom príbytku
Sa všetko stretlo
Už sa dá žiť
Vyšla si na svetlo
A aj v ňom ťa dokážem skryť
V motýľom príbytku
Tam je to miesto
Kde sa dá byť
Robím si svet
Robím si svet
Svet zo skratiek
Z viet
Maľujem kvet
Robím si kryt
Budem v ňom žiť
A rým
Vyspím sa s ním
Robím si rám
Kresbu doň dám
Zo snov
Z čiarok a zo slov
Robím si dom
Ožijem v ňom
Z tónov
A z akordov
Vedia to písmená aj bodky
Budú sa so mnou milovať
A posielať z toho milovania
Do nebies erotické fotky
Doteraz som sa miloval
S hviezdami na podnebí
Teraz mi budú vidieť do spálne
A prezerať milostné scénky v nebi
Erotiku v nebi
Ako svet urobím
Aj tam hore majú
Radšej sex než bomby
Milovať sa s básňou
Hoci sa to nedá
Exportujem piesne
A lásku do neba
Kým spím
Kým spíš
S očami bdelými jak hviezdy o polnoci
Kým spíš
Som miliardár bohatší o jediný pocit
Že mám
Pramene vlasov a vidín istej ženy
Že mám
Samého seba lenže v inom prevtelení
Kým spíš
Máš srdce ako detský pamätník
Kým spíš
Prší ti do snov môj polohlasný krik
Že máš
Stále tú istú jamku v ľavom líci
Že máš
To po čom prahnú veriaci i bezbožníci
Kým spím
Do zdrapov mojej duše šiješ stehy
Kým spím
Do môjho strachu vkladáš tony nehy
Že smiem
Byť aspoň v jednom tvojom okamihu
Že smiem
Čítať ti vlastnú zlú a omeškanú knihu
Kým si
Budem pod hviezdami čakať na spojenie
Kým si
Je vôňa domova skrytá v tvojom mene
Že mám
Nádej byť aspoň v jednom tvojom cite
Že mám
Nádej že moji démoni raz zmiznú na úsvite
Kým si
Všetko sa v jednom dobrom slove stretne
Kým si
Všetko so všetkým sa v jedinom bode pretne
Že sú
Sekundy minúty a roky dosiaľ neprežité
Že sú
Chvíle keď zmiznú uzly a ostanú len hladké nite
Kým si kým budeš kým tu budeme
Kým nespália sa ohňom plamene
Kým prameň rieky rieku neutopí
Po milujúcich ostávajú stopy
Kým si kým budeš kým tu budeme
Kým nespália sa ohňom plamene
Kým neláska je počmáraný gýč
Po nenávisti nezostane nič
Dar dobrých bohov
S tváričkou pritisnutou k oknu
Čaká
Kým sa jej staré ruky dotknú
Vďaka
Dieťatko vďaka
Ďakujem že ti môžem čítať
Z očí
Do detskej tváre vánok dýchať
A vločky
Snehové vločky
A že ťa počujem tak plakať
Keď páli
A že ťa vidím v smiechu skákať
Špunt malý
Špuntíček malý
Plač smej sa hnevaj dieťa
Kým sa dá
Kým ešte biele vločky svietia
Paráda
Drobček paráda
Nehybný Mesiac sa o tri cípy pohol
Dorotka tancuje: dar bohov
Rovník sa krúti cez obidva póly
A obratníky utopia sa v mori
Dieťatko plač a smej sa a tancuj
Zem je zrazu lepšia o jedného vládcu
Vesmír sa o celý jeden vesmír pohol
Dorotka: dar dobrých bohov
Toluén nádeje
Ponor slzu do sifónu ticha
Dnes koná sa smiech
Toluén ľúbosti na handričke dýchaj
To sa dnes smie
Utop sa v balade o nevine
Dnes vyhlásia raj
V horúcom rajskom plyne
S hriechom sa hraj
Utop sa v lyžičke utópie
Dnes dajú metál dvom
Dvom ktorí čítajú z pier
Snívačom snov
Urob do fľaše opiátu dieru
Ochutnaj korkovú zátku
Napi sa jeho mieru
A budeš na počiatku
Toluén nádeje
Fetujú lyrici a slepci
Dnes budú v laufe
Sfetovaní všetci
Toluén lásky
Si šľahnú staré babky
Dnes na nich budú
Funebráci krátki
Také si pamätaj:
Dve slová na úsvite sveta
Kde si
Aké máš oči
Aké vlasy
Ako vieš spievať o počasí
Ako sa voláš
Aké meno
Aké je jeho prvé písmeno
Akú máš zimu
Aké leto
Kde by som tvoje kroky stretol
Aké máš noci
Aké rána
Budíš sa s niekým alebo sama
Kde bývaš prosím
V ktorom si cieli
Môžem prísť bez duše
Alebo celý
Si vôbec na Zemi
Alebo nie si
Ak ani v nebi
Tak potom kde si
Ty asi budeš
Tam kde idem
Ty asi budeš
Niekde pri mne
Láska je dievča z ulice
(vypočuť si ►)
Pieseň z albumu skupiny Audiora: Kto sme 2020
hudba: Marian Širilla text: Juraj Michalič spev: Marian Širilla
Koľkým už srdce zlomila
Táto dáma vznešená
Je mocnejšia než zabudnutie
Je ako ruža z papiera
Katalóg dotykov dnes horí
Neviem či som a či sme boli
Register radostí je temný
Ja hltám vlastné slzy ver mi
Viem je to nemoderné klišé
Láska sa na povrázku kníše
Od steny k stene sa trmáca
Nadránom spieva aj krváca
Viem je to starožitná fráza
Najprv sa s nami hriešne mazná
Kolíše nás jak malé deti
Až je z nej veľká halda črepín
Plačúcich sú nás tisíce
Láska je dievča z ulice
Lejaky suchá víchrice
Láska je dievča z ulice
Tvár človeka
Tvária sa všetci
Všetci majú tváre
Tvária sa najmä tí
Čo nemajú ich práve
A potom najmä tí
Ktorí ich majú veľa
Najradšej dve alebo tri
Na podstavci jedného tela
Tvár človeka
Je ale iba jedna
Kde by ich stovky
Jeden človek zobral
Tvár človeka
Musí byť dobrý obraz
Tvár človeka:
Podobizeň dobra
A hoci dobro
Má milióny tvárí
Lež ani jednu
Čo sa dokáže - len tváriť
Tvár človeka
Je tvárou všetkých ľudí
S jedinou tvárou
Čo s ňou na jednom mieste stáli
III.
Tajný kód
Po rieke tečie list
Vo fľaši nájde more
Dal som doň tajný kód
Šifru na vstup tam hore
Vo vzduchu krúžky dymu
Do nebies ticho mieria
Dal som im tajný kód
Signál na vstup do cieľa
Po sieťach spieva hlas
Tajnú krátku vetu
Heslo čo treba nájsť
Na prístup ku lepšiemu svetu
Keď si ho dáky rybár chytí
A vypustí späť do vody
Tá tajná šifra príde všetkým
Keď si ho dáka bytosť nájde
A vypustí späť do vetra
Tá tajná šifra bude všade
Tú tajnú šifru zverejním
Keď budú všetci všade
Tajný kľúč bude verejný
Keď si ho každý nájde
V krajine víl
(vypočuť si ►
)
Pieseň z albumu skupiny Chimera: Paralelné svety 2009
hudba: Róbert Andrejko text: Juraj Michalič spev: Dominika Matušinská
Nehľadím dozadu
Na veci temné
Nehľadím za seba
Na smútky čierne
Hľadím len dopredu
To sa mi páči
Mám rada oblohu
A to mi stačí
Dívam sa dopredu
Veď je to skvelé
Dívam sa pred seba
Všetko je biele
Z krajiny víl
Nás niekto vyhodil
Stojím tu zakaždým
Keď Slnko hreje
Stojím tu zakaždým
Keď svet sa smeje
Myslím na planéty
Sú celé modré
Verím že doletím
Tam kam sa pozriem
Zhora už uvidím
Všetko presne
Teším sa na ten čas
Keď naspäť klesnem...
V krajine víl
Zem uteká
Tak mi to šepkali
Cvokári
Spi a neumieraj
Lepšia verzia života nebude
Tak mi to ukladá
Armáda
Bojuj a umieraj
Lepšia verzia smrti bola je bude
Cvokári šepkali
Vojaci velili
Lenže
Lepšie je ustlať si v maštali
Ako mať poriadok okolo a v hlave bordel
Cvokári vojaci pacienti - človek došiel až sem
Z bytov a z maštale pozerá kam pôjde Zem
Zem kamsi uteká
Ostáva more
Lepší variant človeka
Bude - asi až hore
Kto sme
(vypočuť si ►)
Pieseň z albumu skupiny Audiora: Kto sme 2020
hudba: Marian Širilla text: Juraj Michalič spev: Marian Širilla
Kto sme že plačeme v smiechu
Kde v nás je malý bôžik hriechu
Kto sme že máme radi zlobu
Kto v nás to kalí číru vodu
Kto sme že smejeme sa v plači
Kto z nás biedy sveta vláči
Kto sme že súdime iných
Kto v kom nachádza svoje viny
Nad nami blýska sa hromy už bijú
A vrany o kúsok chleba sa bijú
Nad nami krúžia už supy hladné
Číhajúc na korisť ktorá padne
Kto sme že kričíme v tichu
Kto z nás nemiluje pýchu
Kto sme že mlčíme v kriku
Kto nám dal nádej a kto dýku
Kto sme že klesáme nahor
Kto z nás bol čistý a kto padol
Kto sme že stúpame späť k zemi
Kto z nás počuje a je nemý
Čo vidím v dyme
V pondelok ráno zase vstať do týždňa
Obliecť si košeľu ponožky učesať vlas
Osedlať plechového koňa
Dobehnúť vietor dobehnúť čas
Ja skúsim urobiť iné
To čo som nadránom uvidel v dyme
Zaľahnem do perín bez telefónu
Nohy vystrčím cez čelo postele
Zabodnem oči do neba plafónu
Zadriemem so sviečkou na čele
Zastavím motory mlynov z kovu
Na lopatky nech zas padá vodopád
Mlčiace ryby pripustím k slovu
A pustím gramofón aj sedemkrát
Počkám si na mužov kým prídu z krčiem
K rybám a piesňam mi prinesú mier
Nalejem sódu aby im nebolo blbšie
A vrátim sa domov do detských hier
Nedospelý zaševelím jazykom dedov
Staručké rytmy a nápevy vyskúšam nájsť
Trávnice sa ako veľká voda vylejú z brehov
K detskému spevu sa pridá pátos a slovo: Vlasť
Zrnko
Najprv len vložil zrniečko do skaly
Aby ju korene so Slnkom zohriali
Konáre s listami
Stvorili tieň
Pán zhora mu takú vec poradil
Ak jeden život v živote zasadí
Srdcom a rukami
Otvorí Zem
Už iba zlepí Zem s Nebom dokopy
Nočný dážď suchú tmu pokropí
Vlažnými slzami
Zobudí deň
Život si so záhrobím zakaždým
Nejako poradí
Načo by inak
Semienko posadil
Starý veštec
Rozprávaš že prídeš v čase beznádeje
Len musíš vedieť čo na teba chystám
Ja ale veštím len čo sa práve deje
Tak prileť a pri dverách mi pristaň
Budúcnosť je práve teraz prázdna
Rozmlátim krištáľovú guľu
Budem sa s okamihom maznať
A naučím aj teba ako starý guru
Som strážca veštiarne kde hodiny stoja
Z kolónky bolestí zmizol jeden záznam
Rozdávam lekcie od čistého stola
Tak netrep do vetra a príď sa maznať
Som veštec okamžitej chvíle
Kašlem na včera na zajtra a žijem
Tak sa mi do tej chvíle prilep
A zaspievam ti staré carpe diem
… aby si vedela čo na teba chystám
Zápis v matrike
Keď nakloníš sa tam
Zbadáš ju zblízka – sám:
Smrť to je pôvabná
Obratná tanečnica
Chvíľu je pobledlá
Chvíľu jej horia líca
Smrť to je láskavá
Príjemná pani z neba
Chvíľu sa usmieva
A plače len keď treba
Smrť to je voňavá
Aróma pána Versaceho
Najprv nás omámi
A potom hladká s nehou
Smrť to je prítulná
Hebučká dáma štedrá
Najprv nám biedu nadelí
A potom tony striebra
Smrť to je nedeľná
Sviatočná chvíľka poézie
Najprv nás vyľaká
A potom lôžko stelie
Smrť tá je úžasná
Náramne nekonvenčná
Najprv je v podväzkoch
A potom cudná slečna
Tá pani je skutočne tým čo príde:
Len jeden zápis v matričnej knihe
Zapíše človeku čo mal
Keby bol chvíľu postál:
Nepatrí ti čo si dostal
Tvoje je človek: čo si dal
Kam vodím smutných ľudí
Pieseň z albumu skupiny Chimera: EP 2006
hudba: Róbert Andrejko text: Juraj Michalič spev: Dominika Matušinská
Tam kde nič nekončí
Nič z ničoho sa rodí
Do izby nikoho
Smutných ľudí vodím
Tam im dám podnájom
Posteľ sny a vaňu
Slnečné hodiny
Ktoré nezastanú
Ktoré nikdy nezastanú
Tam vodím ľudí zvieratá a veci
Tam hádžem budík a zbytočné kecy
Tam hľadám teplo a ľadovú krásu
Tam prídu všetci nemí od úžasu
Tam im dám zrkadlá
Ktoré hladia vrásky
Košaté nebesá
Farebné obrázky
Tam im dám dlhšie dni
Viac ticha pre pieseň
Pramálo bolesti
Smrť vietor odnesie
Smrť vietor odnesie
Prvé prikázanie
Máme tu dolu trochu zmätok Stvoriteľu
Tak Ti to píšem biele na čiernom
Po chrbtoch dubasí nám rohatý
Žezlom nás tlčie samovladár Strach
Zavše sa také ľuďom Zeme stane
Zabudnú bdieť nad Tvojim dielom
A puch za voňavkami schovatý
Pustia jak capa pásť sa do záhrad
A tak sa stane čo od praveku vekov
Keď anciáš má ťažké kopytá
A do popuku je už temer puknutý
Od smädu sa nám vprace cicať do krvného koryta
No vždycky začne pofukovať tichý vetrík
Priveje voňavý jarný šepot priamo od Teba
Ktorý sa dá aj nahlas povedať
Že človeku si poslal svoje prvé prikázanie:
Nebudeš sa báť
Veď krvného pahltníka bez miery
Diabla čo nikdy nespí a tak nemá cit
Prihrdúsi jeden z Tvojich darov:
Hrdlo mu upchá malý trombocyt
Zápach sa dvihne
A ako pri zatmení Slnka
Svieti ozajstná: Tvoja koróna
Ľudia sa jej svetla neboja
A na trón si sadne
Panstvo Pokoja
Druhý pokus
Keď pôjdeš zase okolo
Tak ma prosím zobuď
Dáme si medovinu
Kávu
A niečo dobré pod zub
Keď pôjdeš zase okolo
Nemusíš klopať Tvorca
Budú otvorené dvere
Aj ja
Ak teda rodný môj môžem
Keď pôjdeš zase okolo
Zastav sa pokecáme
O lanskej úrode daždi
Víne
Pod stromom si z tej úrody dáme
Keď pôjdeš zase okolo
Tak sa prosím zastav
Ak by sa ti teda chcelo
Zajtra
Pozrieť sa spolu na to Tvoje dielo
Skúsime Bože pomudrovať
Či bude druhá možnosť stvorenia no iná
Nebudem do ničoho kafrať
Mlčím
Len možno by svet išlo stvoriť inak
Skús skúsiť Pane
Či by to nešlo stvoriť znova
Či by to nešlo po poriadku
Bez toho slova
Na začiatku
Skús zvážiť Pane
Či prvé dielo nebolo nanečisto
Či sa druhý pokus nepokúsiš otočiť
A slovo či by nestačilo
Na konci
Namiesto doslovu
Kto?
Keď stojí v tieni básnik nemý
Keď mu do slov chladný vietor fúka
Keď jeho mĺkva duša leží na zemi
Kto mu ju zodvihne a hodí do klobúka?
Keď si ju opráši a obalí do slamy
Keď z veršov opadne mu pýcha
Keď telo meravé s ňou vložia do jamy
Kto zodvihne kvet a hodí s hlinou na básnika?
Keď položia mu veniec na hlavu
Keď už nebude nič meniť
Keď posledná kvapka padne na trávu
Kto pokropí rosou jeho nápis na kameni?
Kto prečíta jeho kostrbatý testament?
Kto prepíše ho pre tých po ňom načisto?
Koľko detí mužov žien koľko mien?
Koľko ich bude: jeden desať sto?
Kto?