nové piesne

Toto sú nové nezhudobnené piesňové texty, ale pieseň, ktorá má dnes zmysel je Rebélia za budúcnosť

Očistec plný neomylných 

Pred bránou do ticha
Sa tlačia tí čo kričia
Tí čo sú ticho s tichom mlčia
Načo by v tichu tichom kričali
...

Na rande s piesňou

Išiel som cestou

Na rande s piesňou
O láske pravde a lži
Či sa mi vojde do žíl

Stretol som po ceste
Falošné piesne
S falošnou ružou
Šminkami rúžom

Všetky má vábili
Trilkami v obilí
Posteľou z vaty
A tak som platil

A ostal v ružiach
S tampónmi v ušiach
Bosý v tom obilí
Cesty sa stratili

Pekne vás prosím
Nahý sám bosý
Kade sa ide
Aby som videl
Ako tam prídem

Na rande s piesňou
Ozajstnou piesňou

Tajný kód

Po rieke tečie list
Vo fľaši nájde more
Dal som doň tajný kód
Šifru na vstup tam hore

Vo vzduchu krúžky dymu
Do nebies ticho mieria
Dal som im tajný kód
Signál na vstup do cieľa

Po sieťach lieta esemes
Tajná krátka veta
Heslo čo treba nájsť
Na vstup do lepšieho sveta

Keď si ho dáky rybár chytí
A vypustí späť do vody
Tá tajná šifra príde všetkým

Keď si ho dáka bytosť nájde
A vypustí späť do vetra
Tá tajná šifra bude všade

Pôjdem tam

Už nezastavím
Ani na konečnej
Ani keby sa celý svet zbláznil

Už neotvorím
Na kávu nepostavím
Podnos s večerou ostane prázdny

Už nevyslovím
Ani poslednú lož
Minul som posledné slová

Už nevyroním
Ani slzu čo s tým
Len bolesť si do nej schovám

Už neobjednám
Na čistý stôl
Len zaplatím posledný účet

Už nevyvetrám
Izby v ktorých som bol
Len vrátim včerajšie kľúče

Pôjdem tam
Kde rastie tráva
Kde sa jej dotýka dážď

Pôjdem tam
Kde býva voda
Pôjdem ju ešte raz nájsť

Už nezastavím
Ani na konečnej
Ani keby celý svet stál

Sto rokov v karanténe

Postavím hlavu k stene
Sto rokov v karanténe
Sto rokov bola v karanténe
Potom dám hlavu nabok
Ponúknem stene zadok

Pristavím zadok k stene
Roky bol s hlavou v karanténe
Sto rokov trčal v karanténe
Potom dám stene srdce
Či sa mu chce či nechce

Keď je už srdce v stene
Dám zbohom karanténe
Sto rokov bolo v karanténe
Potom dám stene život
Aby sa jednoducho žilo

Chvíľu krátku
Mať život v zadku
A potom práve
Mať srdce v hlave
Mať srdce v hlave

Chvíľu nežiť
Keď život beží
Najprv už nebyť
Potom byť v nebi
Mať miesto v nebi

Noc za stenou

Viečka padajú
Mihalnice odfúkol prievan do tmy
Uši hltajú spev

V hlave sa schádzajú
Myšlienky nezmysly sny
Všetko v nej znie

Len mi napadá
Že sa mi rozpadli nápady
Verše míňajú rým

Hádanku hádam
Čo sa dnes stali za záhady
S tým nezaspím

Noc za stenou
Po svetlej nedeli
Venuša za oknom
Dopadla bližšie

Noc za stenou
S básňami v posteli
Deň neodišiel

Noc za stenou
Vonia po nádeji
Ako kvet višne

Carpe diem

Z kolesa času sa nedá vystúpiť
Iba sa stratiť
V čase sa stratiť
Navyše sa z neho nedá nakúpiť
Iba ho skrátiť

Rieka sa zo zajtra do včera nevráti
Iba ak stratí
V zemi sa stratí
Rovnica rokov sa nedá vykrátiť
Len platí

Krátim si čas
Dlhými chvíľami
V domčekoch z blata

Krátim si čas
Vtáčími krídlami
Potom ich zrátam

Krátim si čas
Dlhými cestami
Ciferník váha

Krátim si čas
Skúšam to lietaním
Po hviezdnych dráhach

Budík sa dá zahodiť rozmlátiť
Okamih ticha
Na okamih ticha
Deň sa dá na noc ľahučko obrátiť
Čas tiká

Hodinu môžem minútou spomaliť
Iba ak žijem
Žijem a žijem
Pokojne vyskúšam ručičky zastaviť
Carpe diem
Dlhánske Carpe diem

O sedem dní presnejší čas

V pondelok otvorím okno a vyletím vonku
Kúpim si vietor a zhodím srdce na zem
Možno sa uchytí a vypustí stonku
A keď tá vyrastie vrátim sa sem

V utorok poslúchnem Daidala namierim k Slnku
Dymové sklíčka mi zachránia zrak
Voskové krídla si natriem zvrchu
Ešte na chvíľu skúsim byť vták

V stredu jak zmúdrený Ikarus smerujem dolu
Len nezabudnúť kde som to bol
Schladiť si krídla a klesnúť k pólu
Zima môže mať prestretý stôl

Vo štvrtok obrátim kompas opravím strelku
Z chladného severu namierim na juh
Zo zimy do tepla ubehnem štreku
Vymyslím svet ľahší než vzduch

Sedem dní smieť
Vymýšľať svet
Sedem dní vraj
Sa koná raj

Sedem dní chcieť
Vyrobiť svet
Svet akých niet
Najlepší svet

V piatok sa vrátim do krajín blízučko stredu
Okolo seba nakreslím kruh
Sadnem jak filozof čo má rád biedu
Nájdem si zlepený drevený sud

V sobotu otvorím fľašu rozbalím deku
Na jeden dúšok sa zložím tak ako Dán
Na obzor pripichnem takúto vetu:
Človek si najlepší raj vyrobí sám

V nedeľu otvorím okno tentoraz zvonku
Opláchnem hlavu už som tu zas
Len som si ako vták zalietal trochu
O jeden let k Slnku mám presnejší čas

Zajtra je pondelok a Slnko znova
Možno ma zavolá aj supernova

Niekde nikde

Aké máš oči
Aké vlasy
Ako vieš spievať o počasí

Ako sa voláš
Aké meno
Aké je jeho prvé písmeno

Akú máš zimu
Aké leto
Kde by som tvoje  kroky stretol

Aké máš noci
Aké rána
Budíš sa s niekým alebo sama

Kde bývaš prosím
V ktorom si cieli
Môžem prísť bez duše
Alebo celý

Si vôbec na Zemi
Alebo nie si
Ak ani v nebi
Tak potom kde si

Ty asi budeš
Tam kde idem
Ty asi budeš
Niekde nikde

Poštou, mami

Dlho som mami nebol
V mäkkom vankúši tvojej ruky
Ak by sa dalo nech mi ho pošta zhora znesie

Bol by som mami s tebou
Chytil domov tvojej ruky do ruky
A smial sa pretože plakať už nesmiem

Vždy keď som prišiel domov pripitý
Robil som kolo kolo mlynské
A ty si liečila tie kolotoče šumienkami

Stále som ešte všetko nevypil
Čo si mi nalievala do pohára lásky
Pošli mi prosím aj ten zázrak s bublinkami

Poštou mami
By sa to dalo
Keby tam hore
Boli mamy
Ktorým synovia pribalili známky

Zabudol som
Také obyčajné
Že mi tu bude chýbať
Tvoja ruka
Keď sa syn musí chytať slamky
....

Predstav si mami práve mi tá pošta zhora došla
Na chvíľu stojím so zastaveným časom
Nežijem
Nejem
Na vankúši tvojej ruky sa tvojím hlasom
Smejem
A zázraky tvojich bublín
Pijem

Trúfalo skúšam
S majstrom dostavať ten jeho hrad:
Domov nie sú len ruky
Na ktorých smieš plakať

Ale aj  jeden vankúš ruky

Na ktorom sa môžem smiať
Do nemoty smiať

Dievčatko z Nairobi

Kto ti to urobil
Dievčatko z Nairobi
Že hladkáš bábiku z hliny

Kto mi to uverí
Dievčatko bez perín
Že sa hanbím za seba a iných

Kto ti má zaspievať
Keď sa u vás stmieva
Ruky a čierna tma bábika čierna

Kto ti prikryje mamu
Dievčatko zo slamu
Keď tam u vás na bábiky puškami mieria

Kto sa má červenať
Dievčatko z územia
Kde bábiky nemajú mená

Kto sa má pozerať
Dievčatko prímeria
Keď ti berú aj to čo nemáš

Princezná z Nairobi
Raz prídeš na schody
Do rajských izieb
Aj ja k nim prídem

Tam prídeš z Nairobi
Strážim ti tie schody
Tam ti zaspievajú 
Tam ti ozajstnú bábiku dajú

Toluén nádeje

Ponor slzu do sifónu ticha
Dnes koná sa smiech
Toluén lásky na handričke dýchaj
To sa dnes smie

Utop sa v balade o nevine
Dnes vyhlásia raj
V horúcom rajskom plyne
S hriechom sa hraj

Utop sa v lyžičke utópie
Dnes dajú metál dvom
Dvom ktorí čítajú z pier
Snívačom snov

Urob do fľaše opiátu dieru
Ochutnaj korkovú zátku
Napi sa jeho mieru
A budeš na počiatku

Toluén nádeje
Fetujú lyrici a slepci
Dnes budú v laufe
Sfetovaní všetci

Toluén lásky
Si šľahnú staré babky
Dnes na nich budú
Funebráci krátki

Také si pamätaj:
Dve slová na počiatku sveta

Robím si svet


Robím si svet

Svet zo skratiek
Z viet
Maľujem kvet

Robím si kryt
Budem v ňom žiť
A rým
Vyspím sa s ním

Robím si rám
Kresbu doň dám
Zo snov
Z čiarok a zo slov

Robím si dom
Ožijem v ňom
Z tónov
A z akordov

Písmená tie to vedia
Vedia to aj bodky
Dáme sa dokopy
Budú sa so mnou milovať
A posielať z toho milovania
Do nebies erotické fotky

Doteraz som sa miloval
S hviezdami na podnebí
Teraz mi budú vidieť do spálne
A prezerať milostné scénky v nebi

Erotiku v nebi
Ako svet urobím
Aj anjeli majú
Radšej sex než bomby

Milovať sa s básňou
Hoci sa to nedá
Exportujem piesne
A lásku do neba

Málo je všetko

... raz prišiel človek
a chcel všetko...

Do rána vkročím
Voľnými nohami
Do noci otočím
Hodiny so snami

Deň prejdem po rukách
Trochu ho pobavím
Púpavy rozfúkam
Ľahnem si do trávy

Vedieť nič nevedieť
Chcieť nechcieť nič
Raz ťa zem zomelie
Tancuj a krič

Na všetko nemyslieť
Málo je všetko
Svet ktorý odišiel
Keď kupcov stretol

Málo je všetko
V bohatstve zmätkov
Všetko je klietkou
Málo je vietor

Málo je vietor
Nesmierne voľný
Z dažďa kvet uplietol
Voľný kvet poľný

Kvet z lúky pozerá
Na rýchlych ľudí
Nestíha k nim dorásť
A tak sa nudí

Kam to utekajú
Roboty v koži
Živí umierajú
A mŕtvy ožil

Dorotka: Dar dobrých bohov


S tváričkou pritisnutou k oknu
Čaká

Kým sa jej staré ruky dotknú
Vďaka
Dieťatko vďaka

Ďakujem že ti môžem čítať
Z očí
Do detskej tváre vánok dýchať
A vločky
Snehové vločky

A že ťa počujem tak plakať
Keď páli
A že ťa vidím v smiechu skákať
Špunt malý
Špuntíček malý

Plač smej sa hnevaj dieťa
Kým sa dá
Kým ešte biele vločky svietia
Paráda
Drobček paráda

Nehybný Mesiac sa o tri cípy pohol
Dorotka tancuje: dar bohov
Rovník sa krúti cez obidva  póly
A obratníky utopia sa v mori

Dieťatko plač a smej sa a tancuj
Zem je zrazu lepšia o jedného  vládcu
Vesmír sa o celý jeden vesmír pohol
Dorotka: dar dobrých bohov

Blázni vládcovia sveta

Kým sa svet celkom domrví

Zakvitnú ešte celé dni
To aby platilo
Že blázni sa rodia prví
A umierajú poslední

Bolo by hlúpe čítať nekrológ
Keď treba ešte chvíľu požiť
To aby trvalo
Že dobre vlastne ešte nebolo
Blázni sa budú množiť

Blázon je človek s farbičkami
Farbí nočné dni na modro
To aby svietilo
Na čiary smútku pod očami
A mohli nebyť nadobro

Blázni

Vládcovia sveta
S dušami čo neláskala láska
S batohmi svetla
Tma nemôže nič len zastať

Blázni
Odídu na konci
S vlajkami smiechu dohora
Vložia to svetlo do noci
A ľahký vánok od mora

To preto že ich bolelo

Všetko čo bolieť má
To aby srdce vedelo
Čo je to svetlo a nie tma

24:00

Streda pred polnocou

Stretlo sa svetlo
Na nebi s mocou
Aby upieklo peklo

Deti sa zakryli
Vankúšmi bez peria
Prsty zím ožili
Niet času na prímeria

Cestami do skratiek
Ďaleko nimi šli
Z bombovníc matiek
Spadli do hmly

Otcov je navyše
Pošlú ich do vojny
Človek už odišiel
Aby bol pokojný

Zo srdca omáčka
Duše sú hlboko
Noc skrytá v natáčkach
Plače sa naoko

Dvadsať štyri hodín
Odbilo dvakrát
Toto ja nechcem milý môj hore
Na koniec čakať

Dvadsať štyri hodín
Zubatá vo vani
Toto ja nesmiem počuť pane
Zvonenie hrany

Ticho nie krik
Nemo nie zvuk
Potichu príde Jánošík
Mlčky aj Robin Hood
A ak bude chcieť
S baretkou príde pomlčať možno aj Che

Šejkspír (existenciálna)

Toto už asi ani básnik neopraví

Kde boli srdcia ostali iba hlavy
Ostáva len položiť si rany do vaty
A ticho čakať či sa ešte oplatí

Či sa to oplatí a s akou mierou zisku
Písať keď pero ide vyschnúť
Z toľkého sucha bez sĺz so soľou
A z vyprahnutých duší všade okolo

V žite je toľko odhodených zbraní
Čo mi to vlastne ešte bráni
Pridať sa k odzbrojeným
A nemo pozerať do steny

Otvorím na tú stenu jedno oko:
Načo si?
Otvorím druhé hovorí mi toto:
Lebo musíš byť!
Veď si!

A tak to nejak zase skúsim
Človek je asi preto lebo musí
Je asi preto lebo iné sa mu nedá
Len jednoducho Byť... teda

Pán Šejkspír by z toho bol jeleň
Je vlastne človek alebo už nie je?

Pavilón Cé

Dvorana do múdrosti kde sme stáli

Nahí tak ako pred bohom
S kúskami látky na bedrách
A ľavou rukou pod zvonom

A žlté prsty druhej ruky v cigaretách
Dvorana internátu kúsok pod rajom
Presklené tabule do žltého sveta
Kde mleli božské mlyny po svojom

Pavilón Cé
Flek na sto sedmu
Červenú
Tri litre vína v jednej fľaši
Tri noci v jednom mariáši

Pavilón Cé
Smrdelo to v ňom
Po všetkom čo vonia
A zvony mlynov stále zvonia

Keď sa raz vybodneme na smetiská

Kde smrdí a trochu vonia iba decht
Možno sa pavilón Cé na majáles chystá
A my sa tam vrátime zas s tými mlynmi mlieť

Len jeden blicuje

Dnes vyhlásili na plagátoch nehu

A vyhlásil ju prelud
Čo hovorí si človek
Nič nové

Zajtra prídu na bilbordy s láskou
Doletí s ňou maskot
Čo hovorí si anjel
Poznáme

Pozajtra prilepia na obrazovky boha
A prilepí ju pohan
Čo hovorí že spasí
Sme jasní

Vyhláška vyhlási
Najlepšie časy
Aké tu boli

Dobrý spot nesklame
Dobro už máme
Nič nebolí

Maskot i prelud už tu je
Anjel aj dobrý aj ktokoľvek
Len jeden blicuje
Práve ten Človek

Jediné slovo nepovie

Celý deň leží pri dverách človeka
Psia duša
Celú noc smútok ticho vyšteká
Hnev bolí v ušiach

Malý psík ňufák pri nohách pána
Psie oči
V nich všetky noci dni rána
Do ktorých vkročil

Malý psík
Pri človeku sedí
Budú mu závidieť
Pokoj na nebi

Malý psík
Pár krokov k raju
Tak blízko nemá nik
To veľkí nemajú
Ani ľudia čo životy len hrajú

Malý psík to vie
Zmieriť sa s klietkou
Jediné slovo nepovie
A povie všetko

Malý psík pozná
Ako ho hladia
Jediný dotyk rozozná
Keď ho ruky zradia

Počúvaj ako viem mlčať

Pristál mi na dlani zajtrajší deň

Včerajší tieň
Je príšerne krátky

Pozri a počúvaj ako nádherne mlčať
Pri tebe viem
Sú nemé sviatky

Koľajnice kde stojí tvoj farebný dom
Plynú smerom
K môjmu pólu

Ampulku s parfémom tvojich rúk
Unáša prúd
Smerom dolu

Počúvaj ako viem mlčať
Keď musíš plakať
Keď sa chceš báť
Ako viem stáť

Posledný vietor nám prinesie
Bezvetrie
Kým slzy
Vymetie

Dám soľ z dvoch slaných kvapiek
Do tretej
Nehrozí
Vymretie

Hovor mi všetko čo vravieť smieš
Z posledných síl uvidíš smer
Kam ísť

Nájsť tvojho Sokrata smiem
Spoznáš v ňom posledný cieľ
Kde prísť

Smrteľník čas

Sú také okamihy

Keď sa neodvážiš žiť
Akoby bolo chvíľu po smrti

Sú stoporené chvíle
Keď ani neprevrátiš list
Akoby stránky knihy obal uškrtil

Je taký stuhnutý čas
Čo žobre o trochu času
Len aby zvyšok svojho času nestratil

Je taká psia hodina
Keď ani spánok nespí
Len aby sa z noci do dňa nevrátil

Noci a dni
Roky a hodiny
Tikajú v nás
Tiká tiká a tiká
Tiká tiká tiká a tiká
Tik tak tik a tak
Tak a tak zas zas a zas
Smrteľník čas

Ostáva iba opak času
Nesmrteľný nečas
Že sa to nedá vziať si naspäť všetko
Či aspoň to čo si doteraz len dal
Keď si sám v kúte svojho smrteľného času stál

Ležím na posteli

Ležím na posteli

Zas dolu bruchom
Počúvam povely
Jediným uchom

Velia mi hlasy
V spovednej klietke
Počítať hriechy
Tvrdé i mäkké

Zrátam ich dokopy
S dobrými činmi
Z neba mi volajú
Radšej sa dvihni

Dvíham sa z postele
Už som doležal
Poviem vám to celé
Som sväté knieža

A späť do postele
Spovedať sa zasa
Poviem to tiež celé
Som hriešne prasa

Spotený zmätený
Čo som to vlastne
Nuž o tom napíšem
Priblblú báseň

Čerti či anjeli
Človek sa nemení
Trepem o spojení
Som rozdvojený

Svätý či hriešnik
S klietkou na uchu
Smutný či smiešny
Ležím na bruchu

Smutne si na plece
Dám smiešne vrece
Povely nechcem
Som hriešny svätec

Druhý pokus

Keď pôjdeš zase okolo

Tak ma prosím zobuď
Dáme si dáky destilát
Kávu
A niečo dobré pod zub

Keď pôjdeš zase okolo
Nemusíš klopať bože
Budú otvorené dvere
Aj ja
Ak teda pane môžem

Keď pôjdeš zase okolo
Zastav sa pokecáme
O lanskej úrode daždi
Víne
Pod stromom si z tej úrody dáme

Keď pôjdeš zase okolo
Tak sa prosím zastav
Ak by sa ti teda chcelo
Zajtra
Pozrieť sa spolu na to tvoje dielo

Skúsime bože pomudrovať
Či bude druhá možnosť stvorenia no iná
Nebudem do ničoho kafrať
Mlčím
Len možno by svet išlo stvoriť inak

Skús skúsiť pane
Či by to nešlo stvoriť znova
Či by to nešlo po poriadku
Bez toho slova
Na začiatku

Skús zvážiť pane
Či prvé dielo nebolo nanečisto
Či sa druhý pokus nepokúsiš otočiť
A slovo či by nestačilo
Na konci

Blázon je marcipán

Dva prsty trojmo

Vyplaziť jazyk
Na jednu planétu
A hviezdy smažiť

Zelenou nohou
Ísť na červenú
Z cukrovej vaty
Mať soľnú stenu

Tri diery do sveta
Urobiť štvrtou
Oblohu zametať
Letiacim krtom

S očami na lakti
Týždeň svet stvárať
Za vodku zaplatiť
A dúhu chlastať

Z vodného taniera
Vychlípať piesok
Zo zvyškov odvčera
Urobiť dnešok

Blázon je marcipán
Na vrabčej nohe
Roztopí tulipán
Zamrazí oheň

Blázon je ležatá
Guľatá kocka
Od konca začatá
Okrúhla doska

Blázon je skladateľ
Čo skladá obrazy
Čo vkladá do vázy
Einsteinov jazyk

Laura, tigria pieseň

Keď si ťa Laura znovu nájdeme

My dvaja tigrí rozpoltenci
Pánovi v klobúku povieme
Nech nám tam hore naleje
To čo tam hore pijú všetci

Keď pôjdeš po ulici smerom ku mne
Už neodbočím nabok k cukrárni
Na staré žalúdky by bolo nerozumné
Piť sladké vína so sladkými rožkami

Ak by mi mala medzi tigrie pazúry
Pritiecť lepkavá rieka s farbou cukru
Nechám tú rieku odtiecť do ulíc
Vezmem si tigrie srdce a drapľavú ruku

Laura Laura
Ty dieťa tigrej tanečnice
Prilepím srdce na tvoje tigrie líce

Laura Laura
Ty dievča z dravčej maternice
Prilep si pazúry na moje ľudské líce

Keď spoja anjeli v nebi Niemena a Saroyana
Páni nám z výšok isto čisté víno nalejú - a
v pozemských spálňach bude rozostlaná slama
Drapľavé lôžko pre oboch - alejuja

Dvetisícdvadsať

Pán v deravých nohách bezdomovca

Tu dokráčal cez dvadsať storočí
Nemyslel po cestách na nohy chodca
Na jamy skaly s tŕňmi cez oči

Koruna tŕňov uschla klince zhrdzaveli
Kríže dávno v prachu zašli
Fialky odkvitli kupčíci zružoveli
Každý rok jeden nový kríž a klinec našli

Dvetisícdvadsať klincov
Do jedného kríža
Pribili

Dvetisícdvadsať krížov
Z jedného klinca
Zvesili

Dvetisícdvadsať krížov klincov
Splatili jedinou mincou
Jedinou kartou z rukáva
A tak sa dvetisícdvadsať rokov
Dlhá cesta chodca z kríža na trhu predala

Len nádej
Sa vystiera:

V záhrade jeho fialiek
Vzíde nový kvet z hliny
A božie mlyny
Budú ďalej mlieť

Páví dotyk

Na ľahkom plátne

Pristálo pierko páva
Farebné ornamenty maľuje

Teraz si asi na zem kľaknem
Tým pávím pierkom budem mávať
Ďakovať že ten páví dotyk že tu je

Toto sa nemohlo raz nestať
Také musí byť plátno pávieho dotyku
Keď človeka vesmírny vesmír iba trestal
A robil to len preto aby človek ostal tu

O také ľahké plátno v duši sa dá len deliť
Dopriať ho živým dopriať ho dokonca aj kameňom
Asi to všetci strážni anjeli tak chceli
Z pávieho srdca sa stal ľudský zvon

A tak ním človek zvoní zvoní zvoní
Všetky zvonice sveta jeho zvony hojdajú
Že človek nemôže byť predsa omyl
To asi pre ten páví dotyk vesmír Bohom volajú

Na ľahkom plátne
Pristálo pávie pierko
A v jeho dotyku je vlastne: všetko

Sochy či vidiny

Držím v sne vidinu

O krásnej dievčine
Snívala o hviezdach
Spávala vo vate bielej a nevinnej

Držala v dlaniach
Prchavé chvíle
Na prstoch kvety
Prístavy pre vážky a motýle

Svietila svetlami
Komét a mušiek
Prečo som od nej
K sochám a kameňom pochabý ušiel

Dúhami farbila
Slnko na daždi
Len mala škrabance
Na tele na perách nepekné jazvy

Hlava nehlava
Človečie dielo
Čo duša nedáva
To dáva telo

Telo netelo
Človečia socha
Človek je pochabý
Pochabý trocha

Sochy či vidiny
Z tepla ísť do zimy
Z hrejivej náruče pochýb
K chladnému objatiu sochy

Loďky z kartónu

Stala sa milá vec

Spev zďaleka mi vošiel škárami do domu
Pristál mi pri hlave
Ležal som na deke v posteli z kartónu

Kartón som poskladal
Že posteľ skúsim odoslať za spevom
Báseň som doňho dal
A zložil z papiera lodičku s príbehom

A loďku z kartónu
Som pustil nech pláva po rieke po prúde
Vráti sa mi do domu
Keď už tu možno ani len nebudem

Nájde si oceán
Dopláva k osudom ktoré ma čakali
Na nich som čakal sám
Boli to oni čo mi zďaleka s riekami spievali

Loďky z kartónu
Prídu späť
Nechám ich plávať

Loďka z papiera
Človeku zaspieva
Zaspieva každému
Kto sa nakláňa k druhému
Spieva a dáva
Dáva

Zem uteká

Tak mi to šepkali

Cvokári
Ži tu a teraz
Lepšia verzia života nebude

Tak mi to ukladá
Armáda
Bojuj a umieraj
Lepšia verzia smrti bola je bude

Cvokári šepkali
Vojaci velili
Lenže
Lepšie je ustlať si v maštali
Ako mať poriadok okolo a vnútri bordel

Cvokári vojaci pacienti - človek došiel až sem
Z bytov a z maštale pozerá kam pôjde Zem

Zem uteká
Ostáva more
Lepší variant človeka
Bude až hore
Bude až hore
Bude až hore

Blues bez slov

Leštia zem chodníky

Zadkami menšestrákov
Zabudli dávno čo sú to dotyky
Aj bez nich padajú smerom do oblakov

Klobúky stihli vymeniť
Za sladké opiáty
Zbierajú mince do plastových dlaní
Milujú každého kto im platí
Nevedia nemilovať ani toho kto neplatí

Blues s ktorým spí pán s pani nulou
Blues vyleštených menšestrákov
Zamknutých staničných vestibulov
Blues stratených
Blues bez slov


Blues kde sú vyradené ľudské nuly
Blues ktorého sa človek zľakol
Z ktorého sme si všetky ruky vyzuli
Blues stratených
Blues ako kov


V parkoch a na lavičkách má byť čisto
Žobrákov bez domova vystrelíme na Mesiac
Odídu z bilancie strát a ziskov
Aspoň na jeden život na jediný rok aspoň na mesiac

Perón

Keď už som vystúpil

Na toto nevľúdne miesto
Tak aspoň smútiace oči páperím utriem

Aby som odišiel
O niečo vľúdnejšou cestou
Keď slzy z plačúcich tvárí vypije perie

Potom sa poflákam
Pajzlami lokálok nebom
Smetiská boľavých duší budú môj kraj

Stanice duší opustím
Konečnou sa stane perón
Tu budem sedemkrát milovať raj

Na peróne sa nedá iné než smiať
Smejem sa ja smeje sa staničné nebo
Lebo lebo lebo:

Za sedem sĺz
Nekúpiš nič
Iba ich sedem dní piť

Za siedmy raj
Nekúpiš na zemi byt
Iba v ňom aspoň raz žiť

Nádoby vagónov
Budú môj domov
Domčeky domčekov
Náručie perónov

Synovia hľadajú

Najskôr hľadá

Samého seba
Hvezdári duše mu radia
Kde je jeho hviezda

A keď pri hľadaní
Nachádza skratku
Zistí že ju dávno má
Nachádza matku

Až keď myslí že má
Samého seba
Potom sa radí
Koho ešte hľadať treba

Synovia hľadajú
Nápisy na dverách
Čo treba otvárať
A ktorým veria

Synovia hľadajú
Šípky na cestách
Aby neblúdili:
Hľadajú otca

Otec na ceste stojí
Trochu sa bojí
Cesta otca je taká
Čaká a čaká

Piesková panna

Paličkou do piesku

Som si ťa kreslil
A hľadal pieskovú cestu
Kde vlastne kde si

Cesta sa schovala
Ty sa však neschováš
Aj keď si bývala
Bývala piesková

Ak by ťa z piesku
Dofúkol vietor
Zaspieva slepcovi
Ako sa plietol

Omyly omyly omyly dávne
Slepo som uvidel uvidel také:
Bola si v nesprávnej
Telesnej schránke

Odvtedy som iba piesok
S telami dýchal
A tak som za svoju
Slepotu pykal

Piesková panna
Nemá a dávna
Len aby vedela
Že bola správna

Piesok už dospieval
Ráno sa navečer nevráti
Len aby vedela:
Slepec sa v tom piesku nestratil
Nestratil

Pondelkové hry

Pondelok ráno skúsiť vstať do týždňa

Obliecť si košeľu ponožky učesať vlas
Osedlať plechového koňa
Dobehnúť vietor dobehnúť čas

Ja skúsim urobiť iné
To čo som nadránom uvidel v dyme

Zaľahnem do perín bez telefónu
Nohy vystrčím cez čelo postele
Zabodnem oči do neba plafónu
Zadriemem so sviečkou na čele

Zastavím motory mlynov z kovu
Na lopatky nech zas padá vodopád
Mlčiace ryby pripustím k slovu
A zapnem gramofón aj sedemkrát

Počkám si na mužov kým prídu z krčiem
K rybám a piesňam mi prinesú mier
Nalejem sódu aby im nebolo blbšie
A vrátim sa domov do detských hier

Šesť tisíc dní
Bude mať rok
Zo štyroch skokov
Urobím jediný krok

Dvadsať šesť hodín
Deň bude mať
A štyri kocky
Na jednej hrane nechám stáť

Spolužiaci


V osemnástich bolo všetko tak
Tak akosi naopak
Na výklade pri futrále
Sedel voľný vták
V rukách husle malé srdce a veliký slák

Vták nepoznal tóny noty
Len husľový kľúč
Asi preto uleteli
Srdce slák aj vták
Aj tie husle uleteli uleteli fuč

Pýtam sa dnes spolužiakov
Čo sa ich už netýka
Či sa im dnes ešte zíde
Kus takého básnika

Ak sa im už odnechcelo
Dýchať slová z bezvetria
Obalím do rýmov imelo
Nech na šťastí ušetria

Spolužiaci vedia svoje
Možno myslia na oboje
Na husle aj na imelo
Len básní sa odnechcelo

Spolužiaci nie sú vtáci
Nemyslia na vtákoviny
Ani radšej nedomyslia
Či je básnik vtáčik iný

A keď je už všetko iné a tak trochu fuč
Vták si silno stíska v krídlach aspoň ten svoj kľúč

Živé tvory

Prehľadal som všetky skrine sveta
Šuflíky i tajné trezory
Nenašiel som takú bolesť
Ktorá nebolí

Prečesal som všetky lány polí
Pivnice i sklady obilia
Nenašiel som také rany
Ktoré nebolia

Lenže sa stali aj veci také
Že som mokol po krk v mláke
A mokrý potom išiel cestou inou:

Obišiel som všetky parky ľudí
Záhrady i kvetné záhony
Nenašiel som také kvety
Ktoré by boli bez vôní

Pochodil som všetky byty zvierat
Konáre kry aj brlohy
Nenašiel som také oči živých tvorov
Ktoré by nehľadeli z oblohy

Živé tvory
Svet raz bolí
Inokedy poláska

Kým sú živé
Kým svet stojí
V kúte má stáť neláska

Zlé obrazy

Keby som zaspieval všetky tie tarantule
Zástupy plazov
Štípance ôs a moskytov

Keby som chcel vyspievať tú bolesť
Ľuďom a éteru by som
Obraz pekla poskytol

Keby som mal byť šaman hrôzy
Liečil by som strachom
A bolesť bolesťou

Keby som sa chcel vykašlať na všetko
V písmenách epitafu
By som dávno bol

Lenže:

Zlé obrazy
Vidia iba tí
Čo zabudli kráčať
Po trati

Zlé obrazy
Je lepšie nechať zakryté
Zlé obrazy
Nech visia v depozite

A vybrať ich len vtedy
Tak ako mŕtve oči z pohára
Keď sa má dvíhať
Miznúci človek z bahna močiara

Ľahký návod

Nohy do tepla
Hlavu do svetla
Teplo do perín
Svetlo na steny

Na čierne steny
Dlhé biele tiene
Studené periny
Do teplej hliny

Do izieb iného
Človeka s pehou
A iných ľudí
A ešte budík

Budík čo zobudí
Keď ideš mimo
Sám bez tých ľudí
Potme a zimou

Úplne sa nepominie páni
Kto hreje dlaňami inému rany
Prstami vloží roztrasené srdce do statívu
A vyvolá v jeho komorách svetlo z negatívu

Azda by mohlo byť aspoň jedno jasné
Že kto nemá jasno tomu svetlo zhasne
Nedá sa dovidieť kam by jeden zašiel
Keby nemal taký ľahký návod ako nezošalieť
Kompletne nezošalieť

Prvý človek a voda

Muž vyšiel z obrázkov detstva

V ktorom svietila
Modrá

Potom sa stratil v hmlistých lesoch
Viedla ho už len
Voda

Až prišiel vánok zďaleka
Z krajiny krehkých
Znovu mu svieti belaso na cestu krátku

Muž potom myslel na vodu z vánku
A hladkal rieku
A vložil vodu z nej dieťaťu do spánku 

Keď dieťa v perinách
Si spánok do očí nahrá
Vstáva a na sen spomína:
Voda je zázrak

S takými zázrakmi
Sa dieťa zahrá
A muž je znova nad mrakmi:
Adam je zázrak

Dieťa a starec

Jar to nerobí

Nerobí to jeseň
Zima a leto tie to nevedia
Vie to len pieseň

Celému tomu sa hovorí
Napríklad slzy
A ešte lepšie
Že slza mrzí

Najlepšie sa dá zaspievať
Napríklad úsmev
Lepšie to asi nebude
Zaspievať skúsme

Skúsme je možno
Najskvelší akord
Všetko chce zaspievať
Len nevie ako

A celý akord
To ani nesmie
Celé to dokáže
Asi len pieseň

Vedia to piesne
Napríklad detské
Starec to často niekedy nechce
Až kým neletí smerom napríklad srdce

S dieťaťom letí
Pieseň a starec
Také sú piesne
Pesničky staré

Krígle mužov

Opakom ruky hladkajú krígle pod hviezdami

Keď svoje pivo lásky si už dopili
Básnia už iba o ženských nohách
Ktoré im tácky s krígľami do postelí nosili

Usmievam sa do štrbavých tvárí
Nech im to iný povie že sú štrbavé
Keď možno budú vždy rovnako pravé
Ako hladké tváre mužov napnuté jak kvety v herbári

Krígle mužov
Krígle krígľov krígle snov
Krígle ľudí
Kto cenu snov vie posúdiť

Krígle mužov
Krígle túžob krígle slov
Krígle tých istých ľudí
Keď ani cena vyslovených slov sa nedá vysúdiť

Možno mi zaspievajú aj pieseň o jablkách
Chrapľavým hlasom alkoholov ktoré vypili
A ktovie aká bude tá takzvaná hĺbka
Všetkého čo na svojich cestách stratili

Hory

Ísť stále ísť

Očami dotýkať sa bielych ciest
A nebies ku ktorým tie cesty išli
Ísť cestami z ktorých človek ušiel
 
Ísť tými cestami
Do najvyšších bielych miest
Dušou dotýkať sa bielych myslí
Stromov vtákov kamzíkov - dotýkať sa ich duše

Ísť horami
Ktoré nikdy nebudú mať majiteľa
Hoci by v nich človek postavil
Všetky železné prsty svojho sveta

Ísť horami
Aj proti ceduliam čo človek postavil tak veľa
Aby prikryl špinu ktorú našpinil
A tými ceduľami svoje nečisté izby pozametal

Ísť bez železných prstov
Bez špiny
Aby sa dali na váhy dať
Aspoň ľudské viny
Aby na tých váhach nemuseli stáť - a neodísť
Ako neodíde voda v mori
Lebo ani odísť nemôžu:
HORY

Pomalé schody

Sú také chvíle

Dlhé a milé
Keď sa sny ťahajú
Dni večnosť trvajú

Ísť cestou pokoja
Ísť cestou nehy
Keď sa sny neboja
Sny to sú snehy

Snehy ktoré zakryli
Blato a blato
Oblohu umyli
Sny idú skratkou

Skratkou do neba
Aj tam ich treba
Nech stoja v pozore
Keď prídeme hore

V pozore na nebi
Sa láska na lásku zmení
Ak sme ju zabudli
Nechať na Zemi

Po strmých schodoch
Sa ide nikam
Na schody pomalé
Na tie si zvykám

Po strmých schodom
Do neba neprídeš
Po strmých schodoch
Sa ide inde

Keď sa dá  zastaviť
Srdcia sa hrajú
Pomalé schody
Sú cestou k raju

Nič

Aspoň raz dotýkať sa absolútna

Mať presne toľko priestoru a času
Koľko sa rozhodneš
Že vlastniť chceš

Mať presne toľko priestoru a času
Ako ten voľný tiger
Ktorého si nesieš na pleci
A všetky jeho sny - absolútne všetky
Vtedy má človek - tiger absolútny pocit
Že na Zemi nesmú ostať iba jeho klietky

Mať presne toľko svojich voľných tigrov
Koľko len voľných tigrov môže byť
Veď to sa nedá ani predstaviť
Že všetko absolútne zmizlo
To všetko musí byť absolútne inak:
Človek tiger tráva musia ostať žiť

Lebo je ešte práve to druhé absolútno
Ktorého sa vo svojej tme svojou bolesťou už dotýkal
Že na Zemi nemôže ostať to čo videl
Na Zemi nemôže ostať:
Nič

Stromy

Ak tu raz človek nebude

Ak sa do priestoru vytratia všetky jeho domy
Tak veci človeka ktoré do večnosti nepatria
Nahradia znovu priestory večnosti: Stromy

Keď odletia aj všetky modly tohto sveta
Ku ktorým sa s úctou k sebe klaňajú tí s neúctou
Tak duše stromov prichýli do náruče pani Polárka
Ktorá sa s tou večnosťou už prednedávnom stretla

Ak bude človek na miesta života
Už iba spomínať z prachu na ktorý sa obráti
A bude pátrať či ho bolesť stromov bolela
A či za ich život aspoň svojím malým utrpením zaplatil

Lebo je neisté či nevedieť
Či sme sa
Aspoň k ich koreňom na okamih  zohli

A istá je len jedna vec:
Že sme ich
Aspoň na okamih očami hladkať mohli

Na jednu lásku stačia dvaja

Na jednu lásku

Nestačí byť jeden
Aj keby sa zo štvorcov stali kruhy
Na jednu lásku
Musí byť aj druhý

Na jednu lásku
Nemôže byť človek sám
Aj keby zemeguľa stála
Na jednu lásku
Stačia dvaja

Na jedného človeka
Nestačí  len jeden človek
Aj keby boli ľudí bilióny
A toho jedného
Nerozdelíš dvomi

Jeden sa nedá rozdeliť
A ani stokrát vynásobiť
Jeden je vždy len jeden
Ten jeden nikdy
Nikomu nepatrí
Musí len cítiť
Že k nemu druhý patrí

Keď jeden vlastní toho jedného
To nie je spolu – to je sám a sám
To bude treba volať inak ako láska
Tým menom budú rany namočené v soli
A toho jedného soľ v jeho ranách bolí
Bolí bolí bolí

A kým tá bolesť prestane
Láska sa musí hojdať v prievane
Tak ako vietor v zatuchnutých izbách
Prievan sa v láske veľmi dobre vyzná

Len prievan môže znovu lásku urobiť
A aj tie rany sa dajú len skúsiť dať láskať do vody

Otec

To tvoje chorály som prestal počuť

Otec
A tak som blúdil ako osud
Ktorý vraj blúdiť nemôže

To tvoje slová mi mali ukazovať cestu
Otec
Aj bez nich som dokráčal až k miestu
Kde stojím bože prebože

To z tohto miesta budem ukazovať smerom
Otec
Ktorým by mali tvoji vnuci preletieť
Aby sa nemuseli ponárať

To z mojej ponorky bude svietiť tvoj periskop
Otec
Nech sa len držia tvojich stôp
Aby sa aj ich deti mohli hrať

Lebo
Stopy otcov
Majú viesť stopy detí
Nech tento divný svet do prázdna neuletí
Nech je aj tento divný svet ešte chvíľu plný kvetín

Tvár človeka
(Czeslawovi III)

Tvária sa všetci

Všetci majú tváre
Tvária sa najmä tí
Čo nemajú ich práve

A potom najmä tí
Ktori ich majú veľa
Najradšej dve alebo tri
Na podstavci jedného tela

Tvár človeka
Je ale iba jedna
Kde by tie stovky tvárí
Jeden človek zobral

Tvár človeka
Musí byť dobrý obraz
Tvár človeka
Musí byť tvárou toho dobra

A hoci dobro
Má milióny tvárí
Nie je to podstavec
Ani tvár človeka čo sa dokáže len tváriť

Tvár človeka
Je tvárou všetkých ľudských tvárí
Tvár všetkých ľudí s jednou tvárou
Čo s ňou na jednom mieste stáli

Pánovi v klobúku
(Czeslawovi II)

Tú pochodeň už nikdy nikto nezahodi

Toho sa nedá nikdy vzdať
Nikdy nikdy nikdy

Prečo by jazyk tmy mal vypiť všetky vody
Deň sa už nesmie noci báť
Nikdy nikdy nikdy

Pánovi v klobúku
Ktorý v ňom spí aj v nebi
Raz tú vodu prinesiem až hore
Teraz posielam len ponuku
Že mu do toho klobúka nasypeme radšej hviezdy
(Čo nám zostali)

Aby nám zhora zhodil všetko svetlo z nich
A to už nezhaslo
Nikdy nikdy nikdy

Aby sme spievali čo spieval aj za tých
Ktorým sa pretrhla niť lásky
Aby už nepraskala nikdy

Ty človek v klobúku
Ktorý si mal tak rád
Raz ti tú pretrhnutú niť prinesiem až hore
Aby si držal náš svet za ruku
Aby si sa už zvrchu nedivil
Že je ten svet stále viacej divný

Aby tí čo zabíjajú mali meno mŕtvi
A aby tých čo sa prestali báť
Ostalo viac než smrti

Prečo
(Czeslawovi Niemenovi)

Odídu stromy

Tráva
Hodiny
Odídu z nás

Odídu miesta
Srdcia
Priestor
Odíde čas

Keby sa to raz nestalo
Nepríde všetko znova zas
Keby to všetko bolo nastálo
Tak sa to celé stane naozaj len raz

Keď si sa pýtal prečo
A spísal si svoj epitaf
Skúsim ti odtiaľ poslať do večnosti niečo
Čo si sa nestihol už opýtať:

Prečo už nie si
Ty hľadač prikovaný ku svetu
Asi to bude práve preto
Že ty si neodišiel
Ty si tu

Keď sa sny trbliecu na čiernej sviečke


Srdce sa ligoce

Na čiernej svieci
Keď svietia Vianoce
Pochovám veci

Pochovám väzenie
Čierne jak uhoľ
Aby som už nikdy
Z cesty neuhol

Niesol som v bublinách
Všetko čo hrialo
Aj tak to väzeniu
Furt bolo málo

Niesli ma do nebies
Moje vlastné krídla
Stále ich holili
Aj tak sa dvíham

Dvíhať sa prstami
Očami vtákov
Aby sa pán s britvou
Aspoň raz zľakol

Odpíliť hroty
Zábrany z kovu
Uveriť zvieratám
Srdcu a slovu

Neveriť ničomu
Čo ťa prekričí
Že si len vidina
Že nie si ničím

Vystúpiť do vetra
V oblohe bývať
Smiať sa a dýchať
Snívať a snívať

Keď krídla nesú nesú a nesú
Aj kameň tečie
A sny sa trbliecu
Na čiernej sviečke

Pieseň pre Gretu


Budú Ťa dievča česať

Drôteným hrebeňom
Budeš mať prišitý
Výkričník za menom

Dajú Ti priezvisko
Bláznivý spasiteľ
Ktorého človiečik
Nechcel a nevidel

Budú Ti dievča kričať
Si posol Sodomy
Aby ich spasili
Ich vlastní démoni

Skúsi Ťa prehlušiť
Milión výkrikov
Aby nakŕmili
Milión bôžikov

Budú Ťa dievča hladkať
Uhlíkmi na perách
Neboj sa dievčatko
To oni majú strach

Skúsia Ťa dievča pritĺcť
Na kríž akéhosi tela
V ktorom nijaká duša nežila

Skúsia Ťa dievča vymazať
A potom prosiť ako Krista
Aby si aj im nohy umyla

To aby dievča zemeguľa
Úplne onemela
Aby si dievča už nikdy nebola

Budú Ti Greta meniť účesy
A len tí čo vedia čo vieš Ty
Tí budú ticho šepkať: Zostávaj tam kde si

Budú Ti Greta meniť fasádu
A len tí čo nestratili rozum vedia:
Keď vpredu horí beží sa dozadu

A keď Ťa zasypú

Až po krk kopou smetí
Jediným zmyslom bude robiť
To čo robia deti

Jedinú správnu vec:
Vybrať sa na sever
A mieriť k východu
So slnkom na rukách
Modrými pastelkami
Kresliť modrú oblohu

Poď dám ti dážď

Urobím prievan v povetrí
S armádou vtákov odletím
Dám slnku výťah do Zeme
Opačne stúpať budeme

Zaplatím kvetom kvapkami
Stromom dlh splatím listami
Uhradím šeky púpavám
Nech kvapky jedov unavia

Do živých svetov vkročím
S armádou živých očí
To aby vyšiel zákaz umrieť
To aby život vyhlásil že bude

Aj tebe vietor preplatím
Mám nato tulácky rým
Človeku slzy odpustím
A budem plakať s ním

Poď dám ti dážď
Poď dá sa nájsť
Poď dám ti čo sa má dať
Dám ti to: Ak to chceš mať

Dve ľudské duše 

Hľadal som to

V ruinách nových domov
Kde som nič nevidel
A našiel som to:
V objatí dvoch stromov

Hľadal som to
Na strechách balkónov
Ktoré nikdy nespievali
A našiel som to:
V zvonení dvoch zvonov

Hľadal som to
V knihách pokory i hriechu
A bol som ďaleko
No našiel som to:
V pohovke sĺz i smiechu

Našiel som to
V perinách dvoch ľudí
Ktorí mi pošepli
Že som to vedel:
A robil čo mal  - ľúbil

Našiel som to
V podkroví na podlahe
Medzi klincami a nehou
Bolo tam napísané:
Že dvaja dokážu byť všade
 
Nadlho mi zmizli
V signáloch púšte
Hľadal som vodu
A našiel som ich:
Dve voňajúce ľudské duše

Noemove bunkre

Dlho si človiečik netušil
Že o chvíľu skončíš v púšti
Prišlo to tak milo hravo
Až sa nebo pobabralo

Kým nám do hláv spoty tlačia
Nás už po registroch vláčia
Nakrúcajú o tom klipy
Už sme živé ľudské čipy

Digitálni lovci vravia
Že to oni poopravia
Braček sa bratovi klania
Antivírus z domu Kaina

Dobre si to spočítali
Počet sluhov bude stály
Zuckerberg to vyriešil
Už sa na ten koniec teší

Nebo nás má plné zuby
Človek mizne v podpalubí
Otec Zeme v kúte stoná
Čo sa to tu vlastne koná

Koná sa bežná výmena ľudí
Nikto už nikdy nebude blúdiť
Všetci budú pekne v rade
Prví druhí - nikde všade

Plaví sa pevnina v slnečnom prachu
Ešteže vymyslel Noe tú archu
Chudák si do dlane mäkké F utrel
Stavia pre elitu klimatické bunkre

Mám kľúče od dverí

Napíšem tie slová napíšem do vody

Napíšem ich na hárok na hárok oblohy
Mám víchor do chrbta a vánok do dlane
Pohladím každého komu to pristane
  
Zaspievam tú báseň hviezdam a javorom
Mesiac a nebesá zas vzniknú nanovo
Nanovo sa rozbehnú solárne hodiny
A keď raz zastanú budem kúskom hliny

Nestratil som kľúče ani šnúrku k bytu
Zmenku na svetlo tú mám navždy krytú
Nosím si ju krytú od počiatku dažďom
Ktorý zmýva rany a každú bolesť každou

Nemám chuť na milosť ani na odmenu
Neprišiel som o nič z toho čo má cenu
Nestratil som nič čo by mi chýbalo
Bol som vždy akosi zvyknutý na málo
 
Mám kľúče do dverí
Ktoré si otváram
Otváram sám
Kto nechce neverí
Aj keď to vyzerá
Že sa len hrám

Mám kľučku od okien
Ktoré sú odkryté
Mám kľúče od vzduchu
V ňom je to vyryté
Hoci sa už zdalo
Že zhasnem na suchu

V oblohách tvojich viečok

Extra veľká dávka tvojich očí

S kúskami snov
A snehom na obočí

Extra veľká kôpka tvojich hviezd
S kúskami cieľov
A s manuálom na hľadanie ciest

Extrémne farebná zmes farieb
Nebesá s nebesami
A sny čo končievajú snami

Totálne totálny bod tvojho dotyku
V ktorom je všetko
Len bez ciest úniku

Uniknúť z neho by znamenalo jedno
Totálnu otázku:
Že človek ktorý miloval že nebol?

Kým neuveríš čo si nevidela
Kým nedovidíš do komnát kde sneží
Bude vždy nádej že zbadáš miesta
Kde som nikdy s nikým iným nežil

Ak budem musieť
Hocičomu uhnem
Len jednému sa nedá:
Kým budeš - budem

V oblohách tvojich viečok
Sa vesmír bojazlivo trasie
Zbadal tam asi niečo
Čo som dávno našiel

Taký je obraz mojej slobody
Môžeš si z neho škrtnúť
To čo sa nehodí

Pavúčie piesne

V noci sa mi podarilo
Spievať piesne pavúkom
Ráno som im spolu s vínom
Pohár smiechu ponúkol

Smiali sme sa v pavučinách
S pavúčími hviezdami
Že práve skončila zima
Mrazy tie sú za nami

Byť s pavúkmi na konečnej
Kde zastávky zastali
Pradieme siete slnečné
Hoci by sme nemali

Utkaná je biela stena
V ktorej tieseň nebýva
Čudná sieť čo oči nemá
Na smútok sa nedíva

Pavúčie piesne
Majú siete bez očí
Preto sú to piesne presné
Preto ich spev nekončí

Slnečné piesne
Spieval ich už Cyrano
Preto sú to piesne večné
Hoci končia nadránom

Vločka pávooká

Snežilo nedeľa a slnko na dlani

Zázraky sa dejú krátko po svitaní
Podoba úžasu padla mi do oka
Do okna vletela vločka pávooká

Bytosť z lavíc studeného leta
Nepočúval som ju z ďalekého sveta
Posielala správy niekomu inému
Kým som ju nestretol v okne môjho domu

Držala mi miesto v ľadových perinách
Chcela byť dvojaká: hriešna i nevinná
Spievala krídlami v studenom prievane
Že aj keď odletí že sa nič nestane

Kým bude povetrie
Kým bude na svete
Ona sa narodí
Hoci vy umriete

A ak sa vytratí
Povetrie je všade
Máte ju v osude
Ak by aj nebola - nakoniec tu bude

Banálna pravda

Veď je to jednoduché ako facka

A presnejšie než strelka kompasu
Najprv sa človek dlho tacká
Kým pochopí že zomrieť sa má na krásu

Potom sa nebude báť smrti
A nebude sa báť ani umierať
Smrť iba tých čo tŕpnu strachom škrtí
To zlého života sa treba báť

Stačí len nebyť priviazaný k veciam
Prstami dotýkať sa praveku
Byť priviazaný k vetru vtákom piesňam
Byť priviazaný k človeku

Filozof napíše tú múdrosť do kníh
Blázon ju pomenuje Božia častica
Dieťa to celé jednoducho spraví:
Človeka s leprou bozká na líca

To je tá jednotlivosť filozofa
Banálna pravda blázna
Pravda detí
Pravda všetkého
Že šťastným neurobíš seba
Kým neurobíš šťastným druhého

Už sa nič nestane

Už sa nič nestane
Nemajú mu čo vziať
Už aj tej bolesti
Má práve akurát

Už mu nič nevezmú
Láska je vec prostá
Tam kde sa ukrýva
Tam sa nedá dostať

Už je vyrovnané
Čo mal dať dal
Hoci sám seba
Tak trochu okašlal

Len ak je v temnotách
Koho treba ľúbiť
Ešte svet dokáže
Obrátiť naruby

Už ho neokradnú
Už sa nič nestane
Omyly a pády
Už má spočítané

Tu máte istinu
Úroky z výnosu
Polnoc sa zdvihla

To čo má stačí mu
A trochu pátosu
A vtáčie krídla

Slúžiť dobrej veci
(Vladimírovi Mertovi)

Spieval si pre mňa

Chorály mojich otcov
Kým som k nim dorástol
Počujem úvod koncov

Mieril si piesňami
Na nočné armády
A oni tu skandujú
Celé tri dekády

Chcel som k nim dovidieť
A stáť na tvojom pleci
Lenže sa pozerám
A na obzore: Kecy

Kecy kecy kecy kecy
Nesmierne veľa
Morálka v obehu
A zlaté teľa

Kde si kde si kde si kde si
V závratnej diaľke
S kópiou príbehu
V skrčenej obálke

Strapatý blonďák z Ostravy
Sa lepšie pozerá
A trasie nemé srdcia

Vlastníci s gala účesmi
A s kľúčmi vo dverách
Nás majú vo vreckách - mlčia

Byť dobrým človekom
A slúžiť dobrej veci
Je to tak ďaleko
Pláva to kdesi 

Ostáva iba ticho básniť
Odkaliť zrak
A pošepnúť ti Láďo:
Všetko je naopak

Kým duša nezačuje spev

Keď sa to moja víla opýtala prvýkrát

Či mám už dušu na mieste a v teple
To sa ma neopýtal nikdy nikto tak
Preto som klamal: raz trochu zlé a potom svetlé 

A keď sa stále pýtala či nie som smutný
Akoby všetky parky sveta spievali
Vesmír k tej duši začal nebyť krutý
Nehybná planéta sa rozkrútila pomaly

A keď sa duša dokrútila tam kde mala vždycky stáť
A prišla nato že v ríši pokoja jej nestál nikto v ceste
Že je to ľahké prestať sa tých smútkov báť
Keď dobrá víla nestojí už na tom istom mieste

Akoby išla smerom tam odkiaľ duša prišla
Tam kde sa všetky smutné smútky skrývajú
A tak tá duša drží víle všetky prsty sveta
Sveta v ktorom len dobré víly bývajú

Bremená duší
Vláčia dobré víly
Bremená víl
Budú nosiť vyliečené duše
Kto takú ľahkú bájku nechápe
Ten zo sveta víl a duší dávno ušiel

Koniec ten bájky ten musí byť správny
Víla sa duše už viac pýtať nebude
Možno tá duša bude chvíľu v smutnom území
Kým zase z diaľky nezačuje z parkov spev
Alebo jeden akord víly v prázdnej kúpeľni

Utekať opačne

Vyložiť nohy na diván

Prehŕňať vlasy
Myslieť na čokoľvek
Prevrátiť časy

Hrabať sa v čítankách
Čo píšu iní
Spomaliť divé dni
Do konca zimy

Skúsiť stoj na hlave
Pomáha ver mi
Utekať pomaly
Dobrými smermi

Ak si to povieme
Hodiny stoja
Tŕpnu im ručičky
Toho sa boja

Ak treba utekať
Tak proti vetrom
Nájsť sa dá všeličo
Ticho aj svetlo
 
A ak cieľ nebude
Tak sa dá nakresliť
Hoci aj kriedou
Cestou späť zistíme
Že je to jedno

Dozadu utekať
K sebe no k sebe
Vpredu je hurikán
Je to tam bledé

Opačne odlietať
So svetlom v hlave
Vpredu je roleta
Tam je to tmavé

Kláves je moja ilúzia

Ak bude treba prepadnem sa pod zem

Lenže aj tam sú pramene
Stačí byť tam kde človek nesmie
Stačí len zmazať značku pri mene

Vymazať sa dá vlastne všetko
Jediným jedným klávesom
Lenže ten kláves je len gesto
Ostávaš stále tam kde som

Tam kde sa celý priestor skrýva
Tam žiadna klávesnica neplatí
Tam sa mi všetko dobré sníva
Takže tým vyčiarknutím tým nič nestratím

Ak treba hodím kožu tigrom
Oni už vedia všetko pochopiť
A potom umyť hlavu mydlom
A nič sa neudeje dokopy

Ak som sa ocitol kde nepatrím
Tak budem inde nevadí
Som asi preto že strácam straty
Chápem už vlastné záhady

Kláves je moja ilúzia
Kláves je pokus naslepo
Aj slepý máva skvelý výhľad
A vidí aj keď svetlo nestretol

Kláves je ilúzia
Prepadnúť sa pod zem
Aj odtiaľ býva skvelý výhľad
Aj odtiaľ vlastne mávať  smiem

Skúsiť sa vrátiť do verzie 1


Človek vraj mení košele kabáty
Šminky a účesy
Nemení dušu

To asi preto aby sa nestratil
Lenže sa mýli
Má ju no hrubšiu

Človek vraj kráča hore a dopredu
Netuší že ide
Ponornou cestou

Človek je zrazu v kamennej maske
Zrkadlo nemá
Robí to mesto

Človek sa roztápa v pohári zo zlata
Aby mal všetko
Potom sa stratí

Človek sa rozhodol aby viac nesmútil
Aby viac neplakal
Robia to prachy

Človek si vymyslel že musí zablúdiť
A aj keď víťazí
Nakoniec prehrá

Človek je vidina: nádej sa volá
Keď sa jej dotýka
Má meno neha

Keď chceš byť  zase vo verzii jedna
Tak mi to zakrič
Prišlo mi mávnutím že už si dvojka
Zakrič mi počkám

Tak mi to napadlo
Skúsim byť zrkadlo

Skúsiť sa vrátiť do verzie jedna
Veď o to ide
Krídla mi priviali že som tu nato
Zakrič mi prídem

Tak mi to napadlo
Skúsim byť zrkadlo

V motýľom príbytku

Moje prvé amen patrí tebe
Pán so šípom to dávno vedel
Veď aj mne to bolo jasné
Hoci si nebola seba som našiel

Moje druhé zbohom patrí tebe
Roky sa líčilo čo bolo šedé
Nikdy som nestratil jediný smer
Hoci si nebola stal sa mi mier

Aj tento epilóg sa píše tebe
Tvoj strážny anjel vo väzbe sedel
Nikdy si nebola podvrh ani len gýč
Aj keď to nebolo nebolo nič

Nič nič nič – ale úžasne veľké
Také čo dávali sto rokov v telke
Nikdy sa nedialo vlastne nič iné
Len to čo dávajú tisíckrát v kine

Vyšla si na svetlo
Tam kde si vždy mala byť
V motýľom príbytku
Sa všetko stretlo
Už sa dá žiť

Vyšla si na svetlo
A aj v ňom ťa dokážem skryť
V motýľom príbytku
Tam je to miesto
Kde sa dá byť

Čo keby slnko vyliezlo z tieňov


Bál som sa myšlienok
Pravdaže vlastných
Čo keby slnko raz vyliezlo z tieňov
Jak vraví básnik

Kráčal som k chiméram
Pravdaže svojim
Veď keby raz srdce vytĺkol smútok
Môj stôl tu stojí

Stojím na chodníku
S hádankou o kvete
Čo keby planéta predbehla vesmír
Budem mať prestreté

Ostávam vo dverách
Nemý na odvahu
Čo keby ich zvonku zabuchol vietor
Som stále na prahu

Toto si ma naučila
Moja milá moja milá
Nech si to vyzerá
Ako len chce ako len chce

Toto si pamätám
Nezbehnem zo sveta
Čo keď v ňom objavíš
Voľačo zlé voľačo zlé

Budeme čiarové kódy
Hlas z neba hypermarketu:
Pracovník 84 dostavte sa na informácie...

Tak by sa nám azda zdalo
Že sa to iba raz stalo
Že tá doba dávno zmizla
Že len raz sme boli čísla

Len včera sme z pekla ušli
Dnes musíme byť slušní
Taký dlhý čas trvalo
Kým nás dali do regálov

Takmer ako za Stalina
To len pamäť tá je iná
Takmer ako za Hitlera
S číslom sa lepšie umiera 

Človek hlúpy sa nezmení
Obchodníkom dáva ceny
Predávajú naše mená
Biznis sa volá tá zmena 

Obchod to však bude hladký
Ostanú z nás iba čiarky
Majú nato algoritmy
Človek zmizne kdesi v prítmí

Noc sa nežne mlčky vracia
Svetlo sa nám ticho stráca
Mená dávno vyšli z módy
Budeme čiarové kódy

Resekcia úžerníkov

Prebudím sa hľadím do tmy
Z obrazovky hľadia ôsmi
Jeden lepší ako druhý
Také zvláštne ľudské druhy

Jeden páli čerta vínom
Druhý je tam cudzou vinou
Tretí ten spieva o inom
Štvrtý vonia heroínom

Piaty ten sedel na pôjde
Šiestemu hneď všetko dôjde
Siedmy chce jeden svetadiel
No a ôsmy ten bol všade

Najprv si neprídu na mená
Potom  sa dostaví zmena
Keď si kontá otelia
Všetci budú priatelia

Keťasi sú v politike
Aj heslá o dobre o cite
Jeden krajší ako druhý
Asi bežné ľudské druhy

Bude musieť padnúť modla
Aby dobro nezaniklo
Asi by nám dobre bodla
Resekcia úžerníkov

Bude treba začať znova
Aby zabudli na válov
Aby mali zmysel slová
Resekcia admirálov

Kresťan a marxista

Tam kde pôjdem bude čisto
Zobudím sa v chlieve s Kristom
Za nocľah nulová taxa
Budeme si čítať Marxa

Veď je to ten istý príbeh
Raz to príde raz to príde
Raj ten bude isto taký
V prachu zmiznú všetky prachy

Trpaslík sa stane obrom
Zlo sa bude liečiť dobrom
Raz si budú všetci pliesť
Bibliu a manifest

Zabudneme čo nám hrajú
Z ampliónov kapitálu
Platia vždy len cudzou kožou
Sladkí kupci v chráme Božom

Majitelia sveta veria
Že majú dostatok peria
Že si ho dosť našklbali
Že navždy budeme malí

Malí sú však vždy tí veční
Kto by za nich slabých liečil
Manhattan je na nich krátky
Umývajú blížnym zadky

Hovoríme o tom istom
Kresťan bude komunistom
Teraz sa to ešte nezdá
Komunista bude kresťan

Ježiš vraví o tom istom
Kresťan bude komunistom
Marxista kresťanom bude
Dobré sny bývajú  čudné

Jeden pánko od etiky

Raz mi jeden pánko píše
Naše piesne že sú klišé
Asi o tom tuší svoje
On je hore a ja dole

Dlho mi trčalo v hlave
Čo mi to ten vedec vravel
Myslel som už na kdekoho
Je to doktor – len od čoho?

Zdalo sa mi celkom možné
Že sa vžil do mojej kože
Asi sa mi vkradol do snov
Je to doktor - doktor od slov?

Nerozumiem nemám styky
Asi bude od etiky
Budem ho mať za svätého
Možno bude od všetkého

Sedí kdesi v komisii
Netušíme kto ho zvolil
Konšpirátor má však smolu
Keď ukáže palcom dolu

Keď ukáže palcom hore
Do morálky prší more
Potom sa už skvelo píše
Razom je svedomie čisté 

Keď ukáže prstom západ
Vtedy začnem lepšie chápať
Taký pánko od etiky
Asi bude dobre krytý

Keď si dám na web reklamu
Otestujem koho klamú
Skúsim správne konšpirovať
Skúsim voliť správne slová

Pán žobrák v saku
 
Mení si obleky
Prosí za ľudí
Aby mal naveky
Metál na hrudi

Trošku sa obzerá
Chce viac a zase
Nech sa dav vyzberá
Na kopu v kase

Vidieť ho iného
Mátohu dáku
Spod kopcov pribehol
Pán žobrák v saku

Hradný múr obsadil
Aj rovné polia
Tam kde sa posadil
Sa lepšie modlia

V saku sa vystierať
S chrbtom či bez
Raz bude nahý
Nahý jak dnes

A lásku predstierať
Kým ešte veria
Raz bude nahý
Nahý jak včera

Stať sa dá kadekým

Chcel som byť vidinou
Stalo sa
Vidím
Chcel som byť básnikom
Stalo sa
Cítim

Chcel som byť páperím
Stalo sa
Lietam
Chcel som byť ozvenou
Stalo sa
Spievam

Chcel som byť kadečím
Stalo sa
Žijem
Chcel som ísť ďaleko
Stalo sa
Idem

Stať sa dá kadečím
Kadekým iným
Bolesť vie vyliečiť
Smútky aj zimy

Stať sa dá kadekým
Kadečím možným
Ak človek nesídli
V nepravej koži


Poštou, mami

Dlho som mami nebol

V mäkkom vankúši tvojej ruky
Ak by sa dalo nech mi ho pošta zhora znesie

Bol by som mami s tebou
Chytil domov tvojej ruky do ruky
A smial sa pretože plakať už nesmiem

Vždy keď som prišiel domov pripitý
Robil som kolo kolo mlynské
A ty si liečila tie kolotoče šumienkami

Stále som ešte všetko nevypil
Čo si mi nalievala do pohára lásky
Pošli mi prosím aj ten zázrak s bublinkami

Poštou mami
By sa to dalo
Keby tam hore
Boli mamy
Ktorým synovia pribalili známky

Zabudol som
Také obyčajné
Že mi tu bude chýbať
Tvoja ruka
Keď sa syn musí chytať slamky

....

Predstav si mami práve mi tá pošta zhora došla
Na chvíľu stojím so zastaveným časom
Nežijem
Nejem
Na vankúši tvojej ruky sa tvojím hlasom
Smejem
A zázraky tvojich bublín
Pijem

Trúfalo skúšam
S majstrom dostavať ten jeho hrad:
Domov nie sú len ruky
Na ktorých smieš plakať

Ale aj  jeden vankúš ruky

Na ktorom sa môžem smiať
Do nemoty smiať

Dievčatko z Nairobi

Kto ti to urobil

Dievčatko z Nairobi
Že hladkáš bábiku z hliny

Kto mi to uverí
Dievčatko bez perín
Že sa hanbím za seba a iných

Kto ti má zaspievať
Keď sa u vás stmieva
Ruky a čierna tma bábika čierna

Kto ti prikryje mamu
Dievčatko zo slamu
Keď tam u vás na bábiky puškami mieria

Kto sa má červenať
Dievčatko z územia
Kde bábiky nemajú mená

Kto sa má pozerať
Dievčatko prímeria
Keď ti berú aj to čo nemáš

Princezná z Nairobi
Raz prídeš na schody
Do rajských izieb
Aj ja k nim prídem

Tam prídeš z Nairobi
Strážim ti tie schody
Tam ti zaspievajú 
Tam ti ozajstnú bábiku dajú

Toluén nádeje

Ponor slzu do sifónu ticha

Dnes koná sa smiech
Toluén lásky na handričke dýchaj
To sa dnes smie

Utop sa v balade o nevine
Dnes vyhlásia raj
V horúcom rajskom plyne
S hriechom sa hraj

Utop sa v lyžičke utópie
Dnes dajú metál dvom
Dvom ktorí čítajú z pier
Snívačom snov

Urob do fľaše opiátu dieru
Ochutnaj korkovú zátku
Napi sa jeho mieru
A budeš na počiatku

Toluén nádeje
Fetujú lyrici a slepci
Dnes budú v laufe
Sfetovaní všetci

Toluén lásky
Si šľahnú staré babky
Dnes na nich budú
Funebráci krátki

Také si pamätaj:
Dve slová na počiatku sveta